referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Albín
Pondelok, 1. marca 2021
Aristoteles
Dátum pridania: 30.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katja1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 668
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 14.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 23m 50s
Pomalé čítanie: 35m 45s
 

Gréci dbali na výber politikov podľa cnosti veľmi pozorne. Veľkou pomocou im bolo to, že ich poznali osobne. Aristoteles za ideálnu veľkosť štátu považoval takú, keď štátnika mohli počuť všetci občania naraz. Voľba vo veľkom štáte, kde nebolo možné poznať politika osobne, bola podľa Aristotela nezmyslom. Osobné poznanie zostáva i dnes, v časoch novín a televízie, veľkou výhodou komunálnych volieb pred celonárodnými.
Vieme, že grécka demokracia sa neudržala. Všeobecne sa uznáva, že dôvodom bola relativizácia morálky materialistickými filozofmi. Pochybovanie o všetkých uznávaných hodnotách viedol ich následníkov sofistov k obhajobe nemorálneho prospechárstva, čo malo za následok zhoršenie mravnej a politickej situácie v Aténach. Demokracia sa stala skorumpovanou a vládu uchopila tyranizujúca oligarchia. V čase Aristotela už grécka civilizácia mala pomerne bohaté skúsenosti s demokraciou, s vládami oligarchie i tyraniami. Ak sa pozrieme na Aristotelovo hodnotenie, zistíme, že dôležitejším faktorom ako politický systém je morálka tých, ktorí štát spravujú.
Aristoteles vo svojom diele Politika hodnotí režimy podľa počtu ľudí, ktorí sa podieľajú na moci (jeden, viacerí, mnohí) a podľa ich motivácie (spoločným dobrom, sebeckým záujmom) na dobré a zlé. Pre mnohých súčasníkov môže byť prekvapujúce, že Aristoteles považuje za najlepší režim medzi dobrými režimami monarchiu - s kráľom odovzdaným veci spoločného dobra, tak trochu v chápaní svojho učiteľa Platóna, ktorý povedal, že dobre bude len vtedy, keď filozofi budú kráľmi a králi filozofmi. Druhý najlepší režim je podľa Aristotela vláda aristokracie, t.j. menšinovej skupiny ľudí s majetkom a dobrou výchovou. Najhorším zriadením medzi dobrými je kombináciou oligarchie a demokracie, v ktorom na rozdiel od predchádzajúcich dvoch je motivácia sebecká, avšak pri strete sebeckých záujmov rozličných skupín dochádza ku kontrole jednej skupiny druhou.
Až potom u Aristotela nastupuje demokracia a to ako najlepší zo zlých režimov. Ide o vládu neveľmi vzdelanej, neveľmi vychovanej a neveľmi majetnej väčšiny, ktorej záujmom je vyciciavanie bohatých. Horší systém ako demokracia je vláda oligarchie, ktorá je v skupine zlých režimov zrkadlovým obrazom aristokratického režimu. Oligarchia je však na rozdiel od aristokracie skupina priemerných ľudí, ktorí sa špinavým spôsobom dostali k bohatstvu a moci. Najhorší systém z najhorších je tyrania, ktorá je vládou jedného človeka a zrkadlovým obrazom monarchie.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Bröstl, A. – Dejiny politického a právneho myslenia. Iura Edition,Bratislava 1999, s.36-42, Chovancová, J. – Valent, T. : Základy filozofie pre právnikov. VO PF UK, Bratislava 2000, Fürstová,M. – Trinks, J. : Filozofia. SPN,Bratislava 1996, s.35,49,217,266, Kolektív: Náuko o spoločnosti. SPN, Bratislava 2001, Kolektív: Občianska náuka. Enigma, Nitra 1999, Krsková, A.: Kapitoly z dejín politického a právneho myslenia. VO PF UK, Bratislava 1997
Podobné referáty
Aristotelés SOŠ 2.9322 3951 slov
Aristoteles SOŠ 2.9281 1460 slov
Aristoteles SOŠ 2.9856 1900 slov
Aristoteles SOŠ 2.9735 756 slov
Aristoteles GYM 2.9941 1487 slov
Aristoteles GYM 2.9557 845 slov
Aristoteles INÉ 2.9934 178 slov
Aristoteles GYM 2.9588 380 slov
Aristoteles GYM 2.9954 880 slov
Aristoteles GYM 2.9964 2233 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.