Slovo renesancia znamená znovuzrodenie. Označujeme ním obdobie v rozmedzí 15. a 16. storočia. Bola to doba rozpadu niekdajších feudálnych vzťahov. Spájala sa s rozmachom talianskych miest a so zvýšenými spoločenskými požiadavkami na rozvoj vedy a techniky.
Počas renesancie sa zrodil nový záujem o človeka. Hodnoty svetskej antickej kultúry a filozofie sa v období renesancie dostávajú čoraz naliehavejšie do popredia.
No ani prírodoveda nezaostávala. Prírodné vedy sa dostali do centra revolučného pohybu a výrazným spôsobom pomáhali sformulovať svetonázor renesančného človeka. Nové poznatky empirickej prírodovedy a teoretickej matematiky podporili antischolastickú orientáciu filozofie, ktorá sa väčšmi ako kedykoľvek predtým priblížila k vede. Vyzdvihli význam prirodzeného poznania sveta človekom a prispeli k vývinu materialistických tendencií vo filozofii. Vzniká nová prírodná filozofia, ktorá má často panteistický charakter a neraz obsahuje aj prvky dialektického chápania prírody. K významným predstaviteľom tohto obdobia patria: Mikuláš Kuzánsky, Bernardino Telesio, Thomas Campanella, Leonardo da Vinci, Mikuláš Kopernik, Giordano Bruno, Galieo Galilei a František Patritius. Mikuláš Kuzánsky (1401 - 1464)
Jeho otec bol zámožný rybár. Ako 12 ročný opustil rodičovský dom, aby naplnil svoju túžbu po vzdelaní. Podarilo sa mu to, študoval teológiu, matematiku, prírodné vedy, právo a filozofiu. Vypracoval sa na významného cirkevného diplomata ;najväčšmi sa cenili jeho zásluhy na zmierení napätia medzi pápežom a nemeckým cisárom. V roku 1448 sa stal kardinálom.
Odmieta stvorenie sveta bohom, pokladá svet za rozvinutie boha (pričom obe veličiny chápe ako nekonečné), zdôrazňuje úlohu rozumu v ľudskom poznaní.
Hlavné dielo: „O učenej nevedomosti“ sa vyznačuje paradoxným spôsobom uvažovania, odlišný od scholastiky; (čo je nekonečno a aký je vzťah medzi konečným a nekonečným)
V diele „O učenej nevedomosti“ ukazuje, že naše pozitívne poznanie Boha pred nás stavia kopec nových záhad - čím sme učenejší, tým menej v skutočnosti vieme.

Bernardino Telesio (1508-1588)
Telesio sa pokúsil vysvetliť prírodu pomocou fyzických síl, ktoré v nej pôsobia. Týmito silami sú teplo a chlad. Teplo spôsobuje pohyb a dáva život, chlad pohyb zastavuje a spôsobuje umieranie. Obidve sily pôsobia na základe boja protikladov. Preto nebo (Slnko) je centrom tepla a Zem zasa sústredením chladu, ale súhrne tvoria jednu totožnú hmotu, podliehajúcu dvom protikladným silám.