Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Renesančná filozofia
Dátum pridania: | 08.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | sya | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 273 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 14m 50s |
Pomalé čítanie: | 22m 15s |
Strýko, varminský biskup, umožnil Mikulášovi a jeho bratovi Andrejovi vyštudovať všetky štyri fakulty univerzity a zaistil im nezávislosť. V tomto období sa dotvorila celková duševná potencia Kopernikovho záujmu o astronómiu. Študoval v Krakove a vo Viedni, kde prednášali Peuerbach a Regiomontanus. V Bologni získal doktorát práv, ale bol ovplyvnený slávnym astronómom Navarrom, že sa rozhodol venovať astronómii. V Taliansku však na príkaz strýka vyštudoval ešte medicínu. Ako právnik neskôr zastupoval varminské panstvo na snemoch i v zložitých jednaniach s rádom Teutonských rytierov; svojím lekárskym umením si vyslúžil chválu korunovaných hláv a k jeho sympatickým vlastnostiam patrí taktiež to, že sa staral o päť sirôt svojej sestry. Preslávil sa trigonometriou, počas pobytu v Taliansku prednášal matematiku aj v Ríme. Celý tvorivý vedecký život prežil vo vlasti, dá sa povedať v osamelosti. Patril ku najvzdelanejším ľuďom svojej doby. Myšlienkou o obehoch planét sa zaoberal 36 rokov a za tú dobu ju prepracoval do matematických podrobností tak, že predčila i 1 500 rokov starú a stále "zdokonaľovanú" a komplikovanejšiu Ptolemaiovu sústavu. Kopernik si bol vedomý revolučného obsahu heliocentrizmu a nerobil si ilúzie, ako bude prijatý. Diela :Komentárik - 1510 - formuluje v ňom základné tézy heliocentrickej sústavy;
De revolutionibus orbium coelestium libri VI (Šesť kníh o otáčaní sa nebeských kruhov) - 1515 - 1545 - učenie o otáčaní Zeme vyvrátilo základné cirkevné dogmy a podrývalo autoritu cirkevných kruhov. Zem sa z nehybného stredu vesmíru zmenila na nebeské teleso, ktoré sa otáča s ostatnými planétami okolo Slnka. Túto knihu dala cirkev na index. Index bol zrušený až roku 1835.
Giordano Bruno (1548 – 17. február 1600)
Narodil sa v Nole pri Neapole, ako pätnásťročný vstúpil do rádu dominikánov. Tu si zmenil meno Filip na Giordano. Počas štúdií sa zoznámil so starovekou i scholastickou filozofiou. Silne na neho pôsobili súčasné filozofické a vedecké prúdy, pod ich vplyvom začal pochybovať o správnosti cirkevnej doktríny. Po obvinení z herézy opustil roku 1576 rád a zdržiaval sa postupne v rozličných mestách Talianska, Francúzska, Nemecka a Anglicka, až napokon prišiel do Benátok na pozvanie miestneho boháča Giovanniho Moceniga, ktorého mal vyučovať umeniu pamäti.
Brunova tvorivá spisovateľsko – filozofická činnosť vrcholí v období parížskeho pobytu. Po denunciácii ho roku 1592 uväznila inkvizícia a o rok vykázala do Ríma, kde ho sedem rokov väznili.
Podobné referáty
Renesančná filozofia | VŠ | 2.9481 | 2886 slov | |
Renesančná filozofia | VŠ | 2.9697 | 3458 slov |