Filozofia

-slovo filozofia pochádza z gréčtiny a skladá sa z 2.častí:
filos-priateľ,milovník
sofia-múdrosť
-znamená lásku k múdrosti a filozof je milovník múdrosti.

FILOZOFIA A MÝTUS
-príkladom mýtického myslenia je báseň Teogónia( pôvod bohov)
-jej autorom je gr.básnik Hesiodos (8-7.stor.p.n.l.),kt. spracoval mýtickú tému o pôvode bohov a vzniku sveta.
Na samom počiatku vecí bol chaos a po ňom Gaia
širokých pŕs,to bezpečné sídlo bohov,
čo na samom vrchu snežného Olympu žijú.
Hlbina chmúrna pod zemou Tartaros,širokých ciest,
nad všetkých bohov zas vyniká krásou Eros.
On námahy zbaví a bohov všetkých-práve tak ľudí-
dovedna pospája,srdcia i rozum potratiť dá.
Z Chaosu Erebos a Nočná čierňava vznikli,
z Noci sa zrodil Éter a slnečný deň.

Rozbor básne:
-Hesiodos začína pri prapôvodnom Chaose,kt. gr. tradícia chápala ako prázdny priestor alebo beztvarú látku.Takže najprv bol Chaos,potom Gaia čiže Zem a Eros,kt. vyvoláva spájajúcu silu lásky.Z Chaosu vznikli Erobos(temno) a noc, zo Zeme (ako sa dozvedáme z )ďalšej časti básne) nebo,hory a more.Gaia a Uranos (nebo) splodili bohov,kt. potomkovia sa usadili na Olympe.
-Hesiodos súčastne v básni hovorí aj o pôvode ,aj o vzniku sveta,teda táto báseň je aj Kozmogóniou-náukou o pôvode sveta(kosmos-usporiadaný svet,vesmír,gónia-vznik,pôvod)
-takýto postup je charakteristický pre celú mytológiu,teda pre myslenie,kt. vychádza z mýtu-mýtické myslenie.
Mýtické myslenie-myslenie,kt. v príbehu o pradávnej minulosti opisuje pôvod vecí a ich usporiadanie v kozme.
Naopak filozofické myslenie pristupuje k prvopočiatku vecí ako k problému,kt. treba riešiť na úrobni pojmov.
Mýtické myslenie=predstavy=obrayná predstava
Filozofické myslenie=pojmy=rozsah pojmu
- vzhľadom na to môžeme vznik filozofie, a zvlášť gréckej,označiť ako prechod od predstáv k pojmom.
- Mytológie-spravidla ucelené systémy mýtov,ktoré sa pokúšajú nájsť odpoveď na otázky :
1.) o počiatku sveta
2.) o vývoji sveta
3.) o vyniku najdôležitejších prírodných javov
4.) o svetovej harmónii či chaose
- známe sú aj tkz.estachologické mýty-tie popisujú budúci zánik vesmíru,mýty o pôvode ľudí či prvého človeka.
- neskôr vznikajú i genealogické mýty, kt.

odvodzujú pôvod hrdinu či panovníka.
- v mýtoch sa nerozlišuje medzi fantastickým a reálnym,medzi prirodzeným a nadprirodzeným
- objavujú sa črty:
- antropomorfizmu–pripisovanie ľud.vlastností javom prírody
- hylozoizmu-život a pociťovanie je vlastné všetkým veciam prírody
- sociomorfizmu-zákony prírody sú aj ľudskými zákonmi a naopak


PREDPOKLADY A POJMY
-jeden z najväčších antických filozofov Aristoteles pokladá údiv za 1.podnet k filozofovaniu.
-filozof sa rodí v situácii,keď prestávame dôverovať všeobecne prijatým výkladom,odhodlávame sa k priznaniu vlastnej nevedomosti a tým aj k neistotám hľadania pravdy.
Filozofovanie = neistota,pochybnosť,otázky
Agnostici-filozofovia,kt. popierajú poznateľnosť sveta,ich postoj sa nazýva agnosticizmus.

-predpoklady k vzniku filozofie sú teda spoločenské a individuálne:
spoločenské predpoklady-úroveň ekonomických a sociálnych vzťahov,sociál.usporiadanie( v období fašizmu a komunizmu boli obmedzené podmienky pre vývoj filozofie)
individuálne predpoklady:1.) pojmové myslenie
2.) schopnosť samostatne myslieť

hraničné situácie-situácie,v kt.získame skúsenosti a kladieme si v nich filozofické otázky (napr. smrť blízkeho...)
-filozofia sa systematicky zaoberá otázkami bytia,pravdy,poznania,slobody,ale nedá sa očakávať,že nám poskytne súbor odpovedí,kt. by sme mohli priamo použiť.Štúdiom filozofie skôr získame schopnosť vidieť jednotlivé problémy v širšich súvislostiach a prenikať k ich riešeniu z pozície samostatne mysliaceho človeka.

HLAVNÉ FILOZOFICKÉ DISCIPLÍNY
-základné:
ontológia-náuka o bytí,odhliadanie od všetkých vlastností vecí,zachytávame iba to,že jestvujú.
Gnozeológia-náuka o poznaní,skúma ako vzniká poznanie,jeho stupne,zložky,základná charakteristika poznania,čo je to pravda a či je svet poznateľný.
-tieto 2 disciplíny sú základné v tom zmysle,že odpoveď na ontolog.a gnozeolog. otázky určuje povahu a základy tej-ktorej filozofie.

Ďalšie disciplíny:estetika-náuka o krásne
etika-náuka o mravnom konaní
axiológia-náuka o hodnotách
filozof.antropológia-náuka o človeku
-zoznam filoz. Disciplín nemôže byť nikdy ukončený,pretože predmetom filozof. Skúmania môže byť akákoľvek oblasť ľud.poznania.

FILOZOFIA A NÁBOŽENSTVO
-filozofie rozvíjajú náboženstvá,kt.pochádzajú z predpokladu boha a z neho odvíjajú predstavy o svete a človeku.
Teológia-náuka o bohu,vychádza zo zjavenia a obracia sa na našu vieru v boha.Filozofická teológia síce vychádza z viery,ale usiluje sa ju doplniť o rozumové argumenty.

FILOZOFIA A VEDA
-dôležitý podnet na rozvíjanie filozofic. úvah je vzťah filozofie k vede.V minulosti filozofi významne prispeli k rozvojom vied.
Napr. Aristoteles založil logiku,Descartes analytickú geometriu...

Filozofický scientizmus- filoz. teória,kt.

sa usiluje o čo najtesnejšie spojenie s vedeckým poznaním.
-poslanie scientických filozofií:
1.) zovšeobecnenie výsledkov vedy
2.) hľadanie predpokladov poznania
3.) zvedečtiť samu filozofiu

Iracionalizmus- filozof. forma, kt. stojí proti scient.filozof.koncepciám a niekedy ju aj odmieta.Patrí sem napr. filozof.antropológia

-aj preto rozdelujeme filoz. smery na :
1.)materialistické-prvotnosť hmoty,tela ( Holbach,Engels)
2.)idealistické-prvotnosť ideí,myšlienky,ducha (Platón,Hegel)

Klasifikácia filozofie :

1.) monizmus- filozofie,kt. majú iba jednu podstatu,jeden princíp a ich rozhodujúcou tendenciou je zjednocovať na istej spoločenskej základni.
2.) Dualizmus-filoz.,kt. príma z podstaty ( napr. hmotnú a duchovnú substanciu.
3.) Pluralizmus-predpokladá množstvo podstát a princípov.



-z hľadiska vzťahu k bohu ich rozdeľujeme na:
1.) teizmus-uznávanie boha ako príčiny sveta
2.) deizmus-uznávanie boha ako neosobnej príčiny sveta
3.) panteizmus- stotožňovanie boha s prírodou,so svetom
4.) ateizmus-popieranie existencie boha.