-stredovek-lat. medium aerium –medziobdobie
-začiatok stredoveku sa datuje do roku 313, keď vydanie milánskeho ediktu zrovnoprávnilo v Rímskej ríši kresťanstvoi s ostatnými náboženstvami ( niekedy sa uvádzajú aj iné roky a významné udalosti )
- je to obdobie,kt. trvalo 10 storočí a v ich priebehu sa sformovali viaceré predstavy postoje a inštitúcie,kt. sú dodnes príznačné pre našu kultúru
- stred. myslenie sa odvíja na pozadí náboženskej viery v zjavenie(kresťanstvo,islám,judaizmus)
- filozofické myslenie sa rozvíja na základe antiky ( Aristoteles,Platón )
- rozdeľujeme ho na 2 obdobia:
1.) patristika (100-700)

2.) scholastika (700-1500)


PATRISTIKA
-názov „páter“ sa v neskorj antike používal ako čestný titul pre učiteľa múdrosti ,takto sa v rannom kresťanstve naz. Autorita,akými boli duchovný a kňazi.

Patrológia- skúmanie ich učenia
-v tomto období sa narodil Ježiš Nazaretský, vznikla kresťanská filozofia
-najdôležitejšie pamiatky z tohto obdobia sú knihy Nového zákona (späté so Starým zákonom)
-významný predstavitelia obdobia patristiky:

TERTALIANUS- 2.storočie,rímsky právnik
-stroho odmieta filozofiu „načo sú Jeruzalemu Atény?“
-s istou dávkou provokácie však zdôrazňuje absurdnosť kresťanťanskej viery ,ak je posudzujemez hľadiska pojmového myslenia
-pripisuje sa mu výrok „verím,pretože je to absurdné..“ ,pretože vystihuje základný postoj

ORIGENES- gr. filozof a cirkevný otec,bol Plotinovým súčastníkom
-začína presadzovať filozofiu ako reflexiu (odraz) obsahov zjavenia
-Boh je nemateriálny a svet stvoril z ničoho,jeho syn je Logos ,kt. sa nachádza medzi Otcom a svetom
-trestom za hriechy je to,že duša človeka je spojená s telom a má len možnosť očisťovania


Ďalšími veľkými filozofmi z tohto obdobia boli:
Ambrosius,Hieronymus,Gregor Veľký ( vš.boli cirkevný otcovia)


Aurélius Augustinus (354-430)
-právom ho označujeme za otca stredovekej filozofie
-syn pohanského otca a kresťanskej matky
-stal sa kňazom, hoci spočiatku boli jeho názory dosť vzdialené od kresťanstva
-s antickým filozofmi sa zbližuje chápaním filozofie ako lásky k múdrosti
-táto láska ho vedie k poznávaniu najvyyššieho bytia,kt. je podľa neho Boh
-A. vychádza z ľudského vnútra a z pochybností,čo sa v ňom rodia
-jeho hlavná myšlienka: „môžem sa mylíť vo veciach vonkajšieho sveta,môžem pochybovať o ich poznaní,ale tým že pochybujem ,uvedomujem si sám seba ako pochybujúcu bytosť
-pravdu tela nemožno nájsť mimo človeka
-A.