Kritika vtedajšej spoločnosti, rozbor príčin krízových javov a návrhy sociálnych reforiem, obsiahnuté v knihe Thomasa Mora – Utópia, majú v dejinách spoločenských teórií osobitné miesto. Osobitosť Utópie nie je v tom, že by Morus ako prvý bol vyslovil požiadavku zospoločenšťovania výroby i rozdeľovania alebo že by ako prvý bol uvoľnil utopisticky a verneovsky literárnu fantáziu. Základy komunizmu načrtol už Platón a na krídlach fantázie vzniesol sa nad každodenný život Lukián, ktorí svojím spôsobom iste zapôsobili na Mora. Historicky jedinečný je kritický pohľad mysliteľa-humanistu na svoju súčasnosť. Ťažisko Utópie nie je ani tak v budúcnosti ako v jej súčasnosti. Jadrom diela je hlboké, priam vedecké sociologické pochopenie podstaty krízy spoločenského života, dôsledkov súkromného vlastníctva, rozvedené v úvode i závere. Šikovne inscenovaná fabula, natoľko vierohodná že súčasníci boli pevne presvedčený o existencii ostrova Utópia, je iba formou vyjadrenia autorových sociálnych náhľadov. Rafael Hythlodeus je Morus sám.

Inscenácia oslabila na pohľad autorskú príslušnosť kritiky súčasnosti i propagovania komunistických ideálov, ale neoslabila ich vnútorný obsah. Hlavná myšlienka Utópie sa opäť objavuje v novej podobe a za nových okolností v základnom diele socializmu, v Komunistickom manifeste. Konkrétny opis spoločenského zriadenia, inštitúcií, zvykov, životného štýlu v Utópii je iste plodom autorovej predstavivosti, lebo nebolo etnografického empirického materiálu o pospolných spoločnostiach, udivuje však bystrosťou, humánnosťou a aktuálnosťou. V celkovom poňatí spoločnosti Morus anticipuje Rousseauov program návratu k prirodzenej jednoduchosti, ktorej iluzórnosť a romantičnosť je zreteľná najmä v období búrlíveho rozmachu techniky, výrobných síl. Objektívna tendencia maximálneho rozvoja výroby so svojimi negatívnymi, ale aj pozitívnymi dôsledkami unikla Morovi zo zreteľa. Toto je vecný základ kritiky morovsko-rousseauovského utopizmu. O progresívnom charaktere Morových sociálnych názorov nemôže byť sporu. Právom mu patrí miesto medzi najvýznamnejšími priekopníkmi socialistickej ideológie. Prekvapujúco pôsobia výroky o triednom charaktere spoločenského zriadenia spočívajúceho na súkromnom vlastníctve i predpovede budúcnosti komunizmu (zriadenie, ktoré pretrvá veky).