P l a t ó n (okolo 427-347 pred n.l.). Narodil sa v Aténach, pochádzal zo známeho rodu Kodros a po matke bol spríbuznený so Solónom. Po starom otcovi sa vlastne volal Aristokles, ale práve pre jeho územčistú postavu ho prezývali Platónom a on prijal toto meno za vlastné. Svojmu deväťročnému styku so Sokratom vďačil za záujem o filozofiu. Po jeho smrti začal cestovať a postupne býval v Megare, v Kyréne, v Egypte, Malej Ázii, v Itálii a na Sicílii. V Itálii mali naňho silný vplyv pytagorejci. Po krátkom pobyte v otroctve sa roku 389 vrátil do Atén a tu v háji zasvätenom Akadémovi založil vlastnú školu, ktorú viedol viac ako 42 rokov. Táto škola mala podľa vzoru pytagorovských škôl vedecký i náboženský charakter. Platón zomrel v Aténach roku 347.

Jeho diela, obsahujúce 36 dialógov a niekoľko listov, sa zachovali dodnes. Obyčajne sa delia na tri skupiny. K najrannejším sa zaraďujú: Obrana Sokratova, Kritón, Ión, Laches, Lysis, Charmides, Eutyfron, Protagoras, prvá kniha Ústavy, Gorgias a Menon. Zo stredného obdobia Platónovho života pochádzajú dialógy Symposion, Faidon, Faidros, druhá až desiata kniha Ústavy a Teaitetos. A poslednú skupinu tvoria dialógy, ktoré Platón písal v pokročilom veku: Sofistes, Politikos, Filebos, Timaios a Zákony. Platónova literárna činnosť trvala pol storočia. Je prvým veľkým filozofom , ktorého všetky (alebo takmer všetky) práce sa zachovali do súčasnosti. V Platónovej filozofii majú významné miesto jeho názory na spoločnosť a štát. Platón nie je apolitickým mysliteľom, ľahostajným k javom spoločenského života a politickým inštitúciám. Filozofický idealizmus sa v ňom spája s mimoriadnym záujmom o spoločenské vzťahy. Zaoberá sa predovšetkým otázkou, aké musí byť dokonalé spoločenské spolužitie a akou výchovou majú byť ľudia pripravení k vytvoreniu a zachovaniu takejto spoločnosti. Preto sa aj moja práca bude opierať o politické myšlienky vyjadrené v Ústave a Zákonoch, ako aj iné dialógy zahŕňajúce Platónove politikum. Zámerom bude poukázať konfrontáciu jeho politických ideií so súčasným liberálno-demokratickým chápaním politiky a záverov z toho vyplývajúcich, so zreteľom na politickú stabilitu ako jedného, u Platóna najcennejšieho faktora vplývajúceho na blaho spoločnosti.

Platón pri rozpracovaní svojej teórie ideálneho štátu v podobe najlepšej Ústavy vychádza z analýzy aténskej spoločnosti a zmien, ktorým podliehala. Platón si predstavuje štát, ktorý je presne ako človek, v prenesenom zmysle, delený na tri časti. Hlava, hruď a brucho. Vychádzajúc z tohoto delenia vymedzuje tri základné funkcie ideálnej spoločnosti:
1, Zabezpečovanie materiálneho blahobytu občanov (výroba)
2, Ochrana štátu (proti vonkajším nepriateľom)
3, Správa, riadenie štátu
Podľa toho rozdeľuje občanov do troch spoločenských stavov (tried):
1, -výrobcov
2, -obrancov
3, -vládcov