§Philosophia: philos = milovať, sophia = múdrosť§Filozofia = láska k múdrosti§Filozof = milovník múdrosti§M. Heidegger (20. stor.): „Filozofia je grécke slovo.“§Filozofia je univerzálna kritická rozumová veda o podmienkach možností empirickej skúsenosti ako celku§Empíria = skúsenosť§Filozofia sa začína údivom, nasleduje kladenie otázok a hľadanie odpovedí§Filozofi = hľadači múdrosti§Človek je svojou podstatou odsúdený k filozofiiVznik filozofie v Grécku§V 6. storočí pred naším letopočtom1)Vysvetľovanie sveta mytologickým spôsobom§Mytológia = viera v nadprirodzené sily, bytosti (v Grécku v 6. stor. pnl. Polyteizmus) = narába s obrazmi(niečo hotové, predstavy) = človek je len pasívny prvok – prijíma obrazy§Filozofia je iná cesta
§Mýtický obraz sveta je prvým pokusom podať ucelenejšiu predstavu o javoch prírody a spoločenského života§Typické znaky mýtov:ozvláštny druh synkretického videnia, chápania sveta(synkretizmus = prepojenie skutočnosti a fantázie)onerozlišovanie medzi subjektívnym a objektívnym, reálnym a abstraktnýmoantropomorfizmus: tendencia pripisovať ľudské vlastnosti všetkému, čo nás obklopujehylozoizmus: viera, že aj neživá príroda má dušu, schopnosť cítiťsociomorfizmus: prírodné zákony a zákony spoločnosti sa navzájom ovplyvňujú
§Prechod od mýtov k logu (mýtos = legenda, rozprávanie, povesť)2)Predpoklady vzniku filozofieRozpad mytologického náhľadu na svet§Individuálne – človek prestáva byť pasívnym objektom diania, začína sa čudovať, pátrať, uvedomuje si svoje schopnosti meniť a pretvárať prírodu – stáva sa aktívnym subjektom (údiv, pochybovanie, potreba prekračovať zmyslovo dané)§Spoločenské – primitívne spoločenské vzťahy sa menia a vznikajú nové organizácie spoločnosti v štáte(prechod od primitívnych rodových vzťahov k mestským štátom, zmena z rodovej na otrokársku spoločnosť§Túžba po poznaní – človek rozlišuje reálne a imaginárne, začína sa proces vzniku umenia, náboženstva, filozofie, práva, politiky; človek odmieta obrazné zobrazenia skutočnosti a nahrádza ich pojmovým
§Prvýkrát slovo Filozofia použil Pytagoras, Sokrates mu dal význam, Platón vyčlenil filozofiu ako vedu.Predmet filozofie§Špecifikum filozofického myslenia spočíva v predmete samotne filozofie§Vo všeobecnosti materiálny predmet filozofie sa geneticky neodlišuje od predmetu špeciálnych vied (predmet = svet vecí spolu s človekom, jeho konaním, kultúrou a civilizáciou)§Každá zo špecifických vied a disciplín má predovšetkým vlastnú predmetovú oblasť v podobe zlomku zo sveta vecí§Výsledkom špeciálneho poznania je zovšeobecnenie a vypracovanie všeobecnej teórie či systému danej vednej disciplíne§Práve tieto zovšeobecnenia vypracované a vystihnuté v termínoch sa stávajú predmetom filozofie§Obsahom tohto predmetu už nie je svet vecí v podobe zlomkových prejavov jednotlivého bytia, ale svet chápaný v jeho celistvosti a všeobecnosti§Objektívna skutočnosť = zovšeobecnenia = všeobecný názov pre určenie sveta vecí §Z hľadiska predmetu filozofie obsahuje filozofia dva prvky:o svet vecí ako materiálnu bázu postihnuteľnú skutočnosťou – materiálny sveto určitý náhľad na svet vecí3 koncepcie vzniku filozofie v Grécku·Človek hľadá v dejinách pravdivé poznanie, vedenie o sebe i o svete·Toto hľadanie i túžbu po pravde, ako aj výsledky poznania nazvali Gréci filozofiou·Rozvoj filozofie v grécku sa stal impulzom pre intelektuálny rozvoj ľudstva = Grécky zázrak·Obdobie 7. a 6. storočia pred naším letopočtom – vznik prvej filozofickej koncepcie
1)MYTOGÉNNA·Podľa nej filozofia vznikla racionalizáciou mýtov2)GNOZEOGÉNNA·Význam pri vzniku filozofie prikladá vedeckému poznaniu3)MYTOGÉNNOGNOZEOGÉNNA·Syntetizuje predchádzajúce dve koncepcieZákladné filozofické disciplíny a pojmy·Filozofia je pojmovým poznaním (vyjadrujeme sa v pojmoch)·Jazyk je založený na pojmoch·Realizácia jazyka je reč·Spresňovaním špecifickej problematiky filozofie počas jej vývinu dochádza k vyčleňovaniu viac-menej samostatných disciplín:o ONTOLÓGIA – náuka o bytío GNOZEOLÓGIA – náuka o poznanío LOGIKA – logické myslenie, rozumové vysvetľovanieo ESTETIKA – náuka o krásneo ETIKA – náuka o morálkeo ANTROPOLÓGIA – náuka o človekuo AXIOLÓGIA – náuka o hodnotácho PSYCHOLÓGIA – náuka o dušio SOCIOLÓGIA – náuka o spoločnostio DEJINY FILOZOFIE – vývoj filozofického myslenia v jednotlivých historických obdobiachOntológia·Taktiež aj metafyzika a náuka o bytí (najabstraktnejší pojem, podstata)·Zaoberá sa povahou sveta, našou skúsenosťou, mnou, Bohom, subjektom, objektom·Základné pojmy: o IDEALIZMUS§odvodzuje materiálne z duchovného§skúma produkty duchovna (viera, niečo abstraktné)§A)
OBJEKTÍVNY IDEALIZMUS·Hovorí o nezávislosti duchovného a materiálneho, o nezávislosti ľudského vedomia·Platón: Dialógy§B) SUBJEKTÍVNY IDEALIZMUS·Predmety neexistujú nezávisle od našich zmyslových vnemov, pocitov a vedomia·Berkeley§C) SOLIPSIZMUS·„Som iba ja, ostatné všetko je iba v mojom vedomí.“o MATERIALIZMUS§svet pokladá za hmotný a všetky javy vysvetľuje materiálnymi príčinami§A) ŽIVELNÝ·Taktiež naivný·Demokritos§B) ANGLICKÝ MATERIALIZMUS 17. STOROČIA·Bacon, Spinoza§C) FRANCÚZSKY MATERIALIZMUS 18. STOROČIA·Diderot§D) RUSKÝ MATERIALIZMUS 19. STOROČIA·Černyševskij§E) NEMECKÝ MATERIALIZMUS·MarxGnozeológia·Alebo teória poznania alebo epistemológia·Poznávajúcim subjektom je „JA“, čo poznávam je „OBJEKT“·Hovorí o možnosti, poznateľnosti sveta·Pojmy: PRAVDA·Metódy: INDUKCIA, DEDUKCIA·Základné pojmy: o AGNOSTICIZMUS§Popiera poznateľnosť svetao SKEPTICIZMUS§Pochybuje o poznateľnosti sveta, ale nepopiera juo EMPIRIZMUS A SENZUALIZMUS§Odvodzuje poznanie zo skúsenosti (zmyslovej = senzualizmus)o NIHILIZMUS§Absolútne odmieta spoločenské normy, ideály·
POZNANIEoSpoločensko – historický proces tvorivej činnosti ľudí formujúcich poznatky· ZMYSLOVÉ POZNANIEoOdraz jednotlivých predmetov a javov objektívnej skutočnosti tak, ako sa javia navonok·Stupne zmyslového poznania:o Pocit:§Odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov§A) Zrakový§B) Sluchový§C) Visterálny (zo stavu vnútra – hlad, úzkosť)o Vnem:§Súhrnné vlastnosti predmetov a javov§Odraz predmetu ako celku (rádio – počujem, vidím)o Predstava:§Názorný obraz predmetu v mojom vedomí, myslení·ROZUMOVÉ POZNANIE:o Poznanie prostredníctvom myslenia a rečio Je dôležité poznávanie príčiny – kauzálnych vzťahov·Stupne rozumového poznania:o Pojem:§Základná forma myslenia§Obsahom sú podstatné všeobecné vlastnosti predmetu a javu§Podľa stupňa zovšeobecnenia:·Všeobecné (Jana)·Jedinečné (Jana Kozákova)o Súd:§Myšlienka vyjadrená vo forme vety§Vypovedá o objektocho Úsudok:§Vzťah medzi dvoma alebo viacerými súdmi, ktorého výsledkom je ďalší súd (ľudia sú smrteľní, Sokrates je človek, Sokrates je smrteľný)
Filozofia a vedy·Z riešenia otázky filozofie a jej metód, predmetu vyplývajú vzťahyo Filozofia ako slúžka špeciálnych viedo Filozofia ako predpoklad pre vznik vedeckého poznávaniao Filozofia a veda sú autonómneo Filozofia vystupuje ako systemátorka reálnych vied·Univerzálne vedy:o Filozofiao Teológia·Špeciálne vedy:o Reálne - Tematicky redukované - Metodicky konkrétne – empirické§Prírodné – fyzika, chémia§Kultúrne = duchovné – jazyky§Sociálno – ekonomickéo Formálne - Tematicky redukované - Metodicky abstraktné§Matematika§Formálna logikao Filozofia – tematicky neredukovaná – Všeobecná, univerzálna – Metodicky abstraktnáFilozofia a náboženstvo·Náboženstvo:o Spoločenský jav vznikajúci na určitom stupni vývoja spoločnosti v súvislosti s prekonávaním mýtického obrazu sveta vznikajú podmienky pre vznik náboženstvao vznik náboženskej reflexie sveta je spojený s faktom viery v reálnu existenciu nadprirodzenej silyo Formovanie náboženskej predstavy Boha považujeme za prejav myšlienkovej schopnosti tvoriť a objektivizovať všeobecne konkrétne pojmyoĽudia vydeľujú z tohto sveta to tajomné, čo sa podľa nich skrýva za javmi a vecami, ktoré poznávajú, a ktoré nie sú schopné poznať ani zmyslami ani rozumomo
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Filozofia
Dátum pridania: | 05.05.2006 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | snehulienka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 9 380 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 28.9 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 48m 10s |
Pomalé čítanie: | 72m 15s |