·Spinoza tvrdí, že duševné aj telesné procesy, majú rovnaké usporiadanie sú vlastnosťami tej istej substancie. Tvrdí, že svet je rozumne usporiadaný náhoda neexistuje, ak by existovala tak je to naša nevedomosť alebo omyl.·Bol považovaný za znalcu ľudskej psychyky. Analyzoval ľudské vášne tvrdil, že každá vášeň sa správa sebecky ( egoisticky) rozum je regulátorom vášni.·Aj keď bol zástanca sdeterminizmu (podmienenosť) aj napriek tomu uznáva slobodu človeka = tvrdí, źe všetko je riadené prírodnýmio zákonmi, ak ich spoznáme slobodne sa rozhodneme či ich budeme rešpektovať alebo nie·Cieľom etiky je zušľachtiť človekaGottfried Wilhelm Leibniz·1646 – 1716·Nemecko – hospodársky a duchovne zaostalé po 30. ročnej vojne (Nemecko potrebovalo storočie na návrat späť)·Predchodca a zakladateľ éry novovekej filozofie·Vyrastal bez rodiny – skoro osirel – nadaný a ctižiadostivý (17 - roč. získal bakalársky titul, 20 - roč. obhajoval doktorandskú prácu)·Orientoval sa na politickú činnosť (napr. dvor francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.)

·Spoluzakladateľ berlínskej Akadémie vied a inicioval založenie Akadémie vied v Petrohrade·Knihovník Hannoverského kniežaťa·Všestranný vedec·Nacionalista·Dielo: o Monadológiao Nové eseje o ľudskom rozumeo Theodicea·Gnozeológia:·Racionalista, uznáva aj zmyslové vnímanie (poznanie), ale nie ako východisko poznania·Dôraz kladie na rozum – disponuje takými poznávacími schopnosťami, ktoré nemožno odvodiť od skúsenosti·„Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch!“ – prevzal od J. Locka (empirik)·„Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samého.“·Na základe týchto zdrojov vytvoril koncepciu dvoch druhov právd:o Pravdy rozumu:§Apriórne, predskúsenostné, univerzálne, nevyhnutné, východiskom pre dedukciu sú matematické výrokyo Pravdy faktu:§Založené na skúsenosti, nemajú univerzálnu platnosť, sú pravdepodobné, týkajú sa nášho sveta – prírodné vedy (okrem matematiky)·Ontológia:·Zástanca pluralizmu (svet vznikol z nekonečného množstva podstát = monády)·Monády ako:o Body§ Prazáklad súcna, individuálne (bodové) substancie, jednoduché, nedeliteľné, bez začiatku a konca, bez rozľahlosti a tvaruo Sily§Silové centráo Duše§Majú schopnosť pociťovať, chcieť – najnižšie v stave sna, vyššie (majú vedomie), najväčšia – Boho Indivíduá§Neexistujú dve rovnaké monády, sú na sebe nezávislé, nemôžu sa ovplyvňovať

§„Monády nemajú okná, ktorými by mohlo niečo vchádzať a vychádzať“)§Sú navonok uzavreté§Každá monáda je iná – rôznorodosť monád spôsobuje rôznorodosť sveta·Objavenie mikroskopu – všetko má svoju štruktúru·Tri základné druhy monád:o Temné§Minimálny pocit pociťovania a chcenia§Neživá prírodao Hmlisté§Schopnosť aktívne pociťovať a chcieť, môžu spájať pocity a vnemy§Rastliny a živočíchyo Jasné§Schopnosť sebauvedomenia a logického myslenia §Ľudské duše·Monáda monád = Boh·Medzi týmito troma druhmi existuje nekonečné množstvo monád, ktoré sa odlišujú minimálnymi kvantitatívnymi rozdielmi, a tým zabezpečujú jednotu sveta = „Príroda nerobí skoky“·Monády sú hierarchicky usporiadané (Je to dané Bohom) – svet je výsledkom Božej kombinatoriky·Každá monáda v momente svojho vzniku bola predurčená na niečo, bol jej daný účel – ten jej dal Boh a ten účel sa v priebehu existencie monády nemení·Theodicea – sociálna filozofia·„Tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov“·Objasňuje príčiny zla vo svete – je nutné (zlo, aby sme si uvedomili dobro a usilovali sa oň)·Príčiny zla vo svete – je nimi konanie človeka, ktorý je nedokonalý·Systemátor Leibnizovho diela: Christian Wolf

Empirizmus:·Materialistický – zdrojom a kritériom poznania je zmyslová skúsenosť objektívne existujúceho sveta (Bacon, Locke)·Idealistický – zdrojom a kritériom poznania je súhrn našich pocitov a predstáv (Barkley, Hume)Francis Bacon (1561 – 1626)·Slachtic, právnik a diplomat·Pochádzal z veľmi bohatej rodiny, jeho otec bol správcom kráľovskej pečate·Bol zapletený do korupčného škandálu – odišiel z verejného života·Skúmal prírodu, a pri výskume prírody aj zomrelDielo: Veľké obnovenie vied (spis)·V tomto diele sa snaží usporiadať vedy a po novom začať vedecké poznanie·Trilógia ktorá ostala nedokončená·1. O dôstojnosti a pokroku vied·pokus o nové rozdelenie vied podľa duševných schopností človeka·vytvára 3 druhy vied: historicke: odvíjajú sa od pamäte, umenie: odvíjajú sa od fantázie, filozofia: odvíja sa od rozumu·2.Nové organon·nadvezuje tu na Aristotela, venuje sa logike·logika je vlastne metóda k správnemu poznaniu·východiskom k tomuto poznaniu je skúsenosť·prírodu možno ovládnuť iba vtedy, ak ju poznávame a rešpektujeme·„Poznanie je moc“·za najsprávnejšiu metódu poznania považuje indukciu·I. časť induktívnej metódy poznávania je negatívna časť

·Cieľom je odstrániť prekážky alebo priestupúky, ktoré nám bránia v pravdivom poznaní·Tieto prekážky nazýva idoly a rozlišuje 4 idoly·Idol kmeňa: človek je schopný poznať iba toľko, čo mu umožňujú zmysly alebo rozum – ohraničené poznanie·Idol jaskyne: človek je schopný poznávať iba cez otvor vlastnej psychiky, ktorá je ovplyvnená výchvou a vzdelaním·Idol trhu: poznanie je ovplyvnené sprývnym pochopením pojmov·Idol divadla: omyly vyplývajú z nekritického preberania názorov iných·Kým prvé dva idoly sa nedajú odstrániť, posledné dva je možné odstrániť·II.časť induktývnej metódy poznávania je pozitívna časť·Pozostáva z troch častí : pozorovanie, experiment demonštrácia·Využíva tu tabuľkovú metódu·Podcenil tu však matematiku·3.Nová Antlantída·dielo z oblasti sociálnej filozofie a do istej miery je to aj utópia·toto dielo predstavuje isté úvahy o pretváraní spoločnosti, vplyvom vedy a techniky·ideálnym štátom je podľa Bacona monarchia, kde jeden panovník a skupina vedcov a odborníkov z jedného centra – to centrum sa nazáva Šalamúnov dom·prvotná podoba akadémie viedJohn Locke (1632 – 1704)·predstaviteľ empirizmu·angličan·jeho život bol prepojený s politikou

Dielo: Rozprava o ľudskom rozume·toto dielo je považované za zakladateľské dielo celej empirickej filozofie a gnozeológie 18.stor·v prvej časti svojho diela dokazuje to, že žiadne vrodené idey neexistujú·„Nič nie je v rozume,čo predtým nebolo v zmysloch.“·Použil slovné spojenie tabula rasa: čistý list – tvrdí že každý človek príde na svet čistý ako nepopísaný list papiera a také je aj naše vedomie, len skúsenosťou sa doň vrývajú idey. Tieto idey tvoria ľudské vedomieDruhy idey:·Jednoduché idey: najjednoduchšie pocity a vnemy·A, môžu pyť výsledkom vonkajšej skúsenosti, poznávame nimi kvality predmetov, javov vlastností, poznáme dva druhy kvalít·Primárne kvality: nemôžme ich od daného javu alebo predmetu odtrhnúť. Geometrické, alebo mechanické vlastnosti veci. Pružnosť, pevnosť, pohyb priestor, tvar·Sekundárne kvality: nevyjadrujú objektývny stav, ale vznikajú interakciou vlastností veci a našich zmyslov. Farba, chuť vôňa. Dôležitá je úloha subjektu.·Zložené idey: vytvárajú rozum kombináciou jednoduchých idey

Okrem zmyslového vnímania uznáva Locke aj intuitívne poznanie – poznanie medzi dvoma ideamiDemonštratívne poznanie - ak poznatok vyvodzujeme z iných poznatkovLockova sociálna filozofia:Dielo: Listy o tolerancii·Hlása náboženskú znášanlivosť·Požaduje odluku cirkvi od štátu·Hovorí, že cirkev by nemala mať právo vnucovať vieru občanov·Boh je preňho grant mortálky, čiže grant toho, že dobro bude odmenené a zlo potrestanéDielo: Dve rozpravy o vláde·Je zástancom teórie spoločenskej zmluvy, kde príčinou vzniku štátu nie je pud sebazáchovy, ale dodržanie prirodzenách práv a potrieb človeka - právo na život, majetok a slobodu·Navrhuje rozdeliť moc v štáte na tri zložky:legislatívny-zakonodárna,exekutívny-výkonná,federatívna-súdna·Je zástancom konštitučnej monarchie