Filozofia

§Philosophia: philos = milovať, sophia = múdrosť§Filozofia = láska k múdrosti§Filozof = milovník múdrosti§M. Heidegger (20. stor.): „Filozofia je grécke slovo.“§Filozofia je univerzálna kritická rozumová veda o podmienkach možností empirickej skúsenosti ako celku§Empíria = skúsenosť§Filozofia sa začína údivom, nasleduje kladenie otázok a hľadanie odpovedí§Filozofi = hľadači múdrosti§Človek je svojou podstatou odsúdený k filozofiiVznik filozofie v Grécku§V 6. storočí pred naším letopočtom1)Vysvetľovanie sveta mytologickým spôsobom§Mytológia = viera v nadprirodzené sily, bytosti (v Grécku v 6. stor. pnl. Polyteizmus) = narába s obrazmi(niečo hotové, predstavy) = človek je len pasívny prvok – prijíma obrazy§Filozofia je iná cesta

§Mýtický obraz sveta je prvým pokusom podať ucelenejšiu predstavu o javoch prírody a spoločenského života§Typické znaky mýtov:ozvláštny druh synkretického videnia, chápania sveta(synkretizmus = prepojenie skutočnosti a fantázie)onerozlišovanie medzi subjektívnym a objektívnym, reálnym a abstraktnýmoantropomorfizmus: tendencia pripisovať ľudské vlastnosti všetkému, čo nás obklopujehylozoizmus: viera, že aj neživá príroda má dušu, schopnosť cítiťsociomorfizmus: prírodné zákony a zákony spoločnosti sa navzájom ovplyvňujú

§Prechod od mýtov k logu (mýtos = legenda, rozprávanie, povesť)2)Predpoklady vzniku filozofieRozpad mytologického náhľadu na svet§Individuálne – človek prestáva byť pasívnym objektom diania, začína sa čudovať, pátrať, uvedomuje si svoje schopnosti meniť a pretvárať prírodu – stáva sa aktívnym subjektom (údiv, pochybovanie, potreba prekračovať zmyslovo dané)§Spoločenské – primitívne spoločenské vzťahy sa menia a vznikajú nové organizácie spoločnosti v štáte(prechod od primitívnych rodových vzťahov k mestským štátom, zmena z rodovej na otrokársku spoločnosť§Túžba po poznaní – človek rozlišuje reálne a imaginárne, začína sa proces vzniku umenia, náboženstva, filozofie, práva, politiky; človek odmieta obrazné zobrazenia skutočnosti a nahrádza ich pojmovým

§Prvýkrát slovo Filozofia použil Pytagoras, Sokrates mu dal význam, Platón vyčlenil filozofiu ako vedu.Predmet filozofie§Špecifikum filozofického myslenia spočíva v predmete samotne filozofie§Vo všeobecnosti materiálny predmet filozofie sa geneticky neodlišuje od predmetu špeciálnych vied (predmet = svet vecí spolu s človekom, jeho konaním, kultúrou a civilizáciou)§Každá zo špecifických vied a disciplín má predovšetkým vlastnú predmetovú oblasť v podobe zlomku zo sveta vecí§Výsledkom špeciálneho poznania je zovšeobecnenie a vypracovanie všeobecnej teórie či systému danej vednej disciplíne§Práve tieto zovšeobecnenia vypracované a vystihnuté v termínoch sa stávajú predmetom filozofie§Obsahom tohto predmetu už nie je svet vecí v podobe zlomkových prejavov jednotlivého bytia, ale svet chápaný v jeho celistvosti a všeobecnosti§Objektívna skutočnosť = zovšeobecnenia = všeobecný názov pre určenie sveta vecí §Z hľadiska predmetu filozofie obsahuje filozofia dva prvky:o svet vecí ako materiálnu bázu postihnuteľnú skutočnosťou – materiálny sveto určitý náhľad na svet vecí3 koncepcie vzniku filozofie v Grécku·Človek hľadá v dejinách pravdivé poznanie, vedenie o sebe i o svete·Toto hľadanie i túžbu po pravde, ako aj výsledky poznania nazvali Gréci filozofiou·Rozvoj filozofie v grécku sa stal impulzom pre intelektuálny rozvoj ľudstva = Grécky zázrak·Obdobie 7. a 6. storočia pred naším letopočtom – vznik prvej filozofickej koncepcie

1)MYTOGÉNNA·Podľa nej filozofia vznikla racionalizáciou mýtov2)GNOZEOGÉNNA·Význam pri vzniku filozofie prikladá vedeckému poznaniu3)MYTOGÉNNOGNOZEOGÉNNA·Syntetizuje predchádzajúce dve koncepcieZákladné filozofické disciplíny a pojmy·Filozofia je pojmovým poznaním (vyjadrujeme sa v pojmoch)·Jazyk je založený na pojmoch·Realizácia jazyka je reč·Spresňovaním špecifickej problematiky filozofie počas jej vývinu dochádza k vyčleňovaniu viac-menej samostatných disciplín:o ONTOLÓGIA – náuka o bytío GNOZEOLÓGIA – náuka o poznanío LOGIKA – logické myslenie, rozumové vysvetľovanieo ESTETIKA – náuka o krásneo ETIKA – náuka o morálkeo ANTROPOLÓGIA – náuka o človekuo AXIOLÓGIA – náuka o hodnotácho PSYCHOLÓGIA – náuka o dušio SOCIOLÓGIA – náuka o spoločnostio DEJINY FILOZOFIE – vývoj filozofického myslenia v jednotlivých historických obdobiachOntológia·Taktiež aj metafyzika a náuka o bytí (najabstraktnejší pojem, podstata)·Zaoberá sa povahou sveta, našou skúsenosťou, mnou, Bohom, subjektom, objektom·Základné pojmy: o IDEALIZMUS§odvodzuje materiálne z duchovného§skúma produkty duchovna (viera, niečo abstraktné)§A)

OBJEKTÍVNY IDEALIZMUS·Hovorí o nezávislosti duchovného a materiálneho, o nezávislosti ľudského vedomia·Platón: Dialógy§B) SUBJEKTÍVNY IDEALIZMUS·Predmety neexistujú nezávisle od našich zmyslových vnemov, pocitov a vedomia·Berkeley§C) SOLIPSIZMUS·„Som iba ja, ostatné všetko je iba v mojom vedomí.“o MATERIALIZMUS§svet pokladá za hmotný a všetky javy vysvetľuje materiálnymi príčinami§A) ŽIVELNÝ·Taktiež naivný·Demokritos§B) ANGLICKÝ MATERIALIZMUS 17. STOROČIA·Bacon, Spinoza§C) FRANCÚZSKY MATERIALIZMUS 18. STOROČIA·Diderot§D) RUSKÝ MATERIALIZMUS 19. STOROČIA·Černyševskij§E) NEMECKÝ MATERIALIZMUS·MarxGnozeológia·Alebo teória poznania alebo epistemológia·Poznávajúcim subjektom je „JA“, čo poznávam je „OBJEKT“·Hovorí o možnosti, poznateľnosti sveta·Pojmy: PRAVDA·Metódy: INDUKCIA, DEDUKCIA·Základné pojmy: o AGNOSTICIZMUS§Popiera poznateľnosť svetao SKEPTICIZMUS§Pochybuje o poznateľnosti sveta, ale nepopiera juo EMPIRIZMUS A SENZUALIZMUS§Odvodzuje poznanie zo skúsenosti (zmyslovej = senzualizmus)o NIHILIZMUS§Absolútne odmieta spoločenské normy, ideály·

POZNANIEoSpoločensko – historický proces tvorivej činnosti ľudí formujúcich poznatky· ZMYSLOVÉ POZNANIEoOdraz jednotlivých predmetov a javov objektívnej skutočnosti tak, ako sa javia navonok·Stupne zmyslového poznania:o Pocit:§Odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov§A) Zrakový§B) Sluchový§C) Visterálny (zo stavu vnútra – hlad, úzkosť)o Vnem:§Súhrnné vlastnosti predmetov a javov§Odraz predmetu ako celku (rádio – počujem, vidím)o Predstava:§Názorný obraz predmetu v mojom vedomí, myslení·ROZUMOVÉ POZNANIE:o Poznanie prostredníctvom myslenia a rečio Je dôležité poznávanie príčiny – kauzálnych vzťahov·Stupne rozumového poznania:o Pojem:§Základná forma myslenia§Obsahom sú podstatné všeobecné vlastnosti predmetu a javu§Podľa stupňa zovšeobecnenia:·Všeobecné (Jana)·Jedinečné (Jana Kozákova)o Súd:§Myšlienka vyjadrená vo forme vety§Vypovedá o objektocho Úsudok:§Vzťah medzi dvoma alebo viacerými súdmi, ktorého výsledkom je ďalší súd (ľudia sú smrteľní, Sokrates je človek, Sokrates je smrteľný)

Filozofia a vedy·Z riešenia otázky filozofie a jej metód, predmetu vyplývajú vzťahyo Filozofia ako slúžka špeciálnych viedo Filozofia ako predpoklad pre vznik vedeckého poznávaniao Filozofia a veda sú autonómneo Filozofia vystupuje ako systemátorka reálnych vied·Univerzálne vedy:o Filozofiao Teológia·Špeciálne vedy:o Reálne - Tematicky redukované - Metodicky konkrétne – empirické§Prírodné – fyzika, chémia§Kultúrne = duchovné – jazyky§Sociálno – ekonomickéo Formálne - Tematicky redukované - Metodicky abstraktné§Matematika§Formálna logikao Filozofia – tematicky neredukovaná – Všeobecná, univerzálna – Metodicky abstraktnáFilozofia a náboženstvo·Náboženstvo:o Spoločenský jav vznikajúci na určitom stupni vývoja spoločnosti v súvislosti s prekonávaním mýtického obrazu sveta vznikajú podmienky pre vznik náboženstvao vznik náboženskej reflexie sveta je spojený s faktom viery v reálnu existenciu nadprirodzenej silyo Formovanie náboženskej predstavy Boha považujeme za prejav myšlienkovej schopnosti tvoriť a objektivizovať všeobecne konkrétne pojmyoĽudia vydeľujú z tohto sveta to tajomné, čo sa podľa nich skrýva za javmi a vecami, ktoré poznávajú, a ktoré nie sú schopné poznať ani zmyslami ani rozumomo
Prisudzujú tomuto nepoznanému reálnu existenciuoNajdôležitejší je fakt viery·Filozofia:oJe prísne racionálne rozumovým vyjadrením chápania svetaoTakisto pristupuje k transcendentálnemu (nadzmyslovému)Filozofia a politika·Politika: oSlovo gréckeho pôvodu: umenie riadiť štátoPri zmene triednych vzťahov dochádza k nutnosti riadiť, organizovaťoObsah tejto riadiacej činnosti je vždy motivovaný ideálmioPraktická duchovná činnosťoProces tvorby a realizácie ideí·Filozofia:oTeoretické nazeranie na svetDejiny filozofie·Indická a čínska (Lao´C – taoizmus, Konfucius – konfucianizmus)·Antická filozofia:oPredsokratovská:§Milétska škola – hľadanie pralátky§Pytagorovská filozofia – filozofia čísel§Iónska škola – Herakleitos, dialektika§Eleácka filozofia – Parmenides, Zenón, stabilita nemennosť bytia§Pluralistická filozofia – Empedokles§Atomistická filozofia – Demokritos§Sofistická filozofia – GorgiasoSokrates, Platón, Aristoteles – klasické obdobie filozofie v Grécku§Sokrates – človek – občan§Platón – svet ideí§Aristoteles·Helenistická filozofia – filozofia sa orientuje na človeka ako jednotlivca, na problémy individuálnej etiky·Stredoveká filozofia:oGnosticizmusoPatristikaoScholastikaoPredmet filozofie je človek a jeho vzťah k BohuoFilozofické pravdy sú podriadené teologickým pravdám·Renesančná filozofia – Kopernik, Keppler, Galilei, BrunooSkúma otázky človeka, sveta, Boha a vzájomné vzťahy medzi nimi·Novoveká filozofia:oEmpirizmus – Bacon, Hume, Lockeo

Racionalizmus – Descartes, Spinoza, LeibnizoOsvietenstvo – Voltaire, Russeau, HolbackoNemecká klasická filozofia – Kant, Hegel, Fichte, Schelling, FeuerbachoSpojenectvo empirizmu a racionalizmuoÚvahy o postavení a slobode človeka ako občana·Filozofia 19. a 20. storočia – rozpad na viaceré smery:oPozitivizmusoExistencionalizmusoNovokantovstvooFenomenológiaoPragmatizmusoHermeneutikaoPostmodernizmusAntická grécka škola·Filozofi sa zaoberajú prírodovednou tematikou, hľadajú pralátku = archéMilétska škola·Miléty – Iónske pobrežie·Filozofi – mali poznatky z prírodných vied a matematiky·Z diel sa zachovali iba zlomky·Nezanechali spisy, o ich filozofii sa dozvedáme od ich žiakov·Hľadajú podstatu všetkých vecí, našli je v arché (pralátka)·Táles:oPýta sa: „Čo je to, čo je?“oJeho arché je voda·Anaximandros oApeiron – jeho arché je abstraktné, neurčité, neobmedzené, z ktorého sa vyčleňuje studené a teplé, suché a vlhkéoSvet je daný večným pohybom vylučujúcich sa protikladov·AnaximénesoJeho arché je vzducho„Vzduch je Boh“·

Význam:oRiešiť otázky vzniku sveta na báze prírodovedeckého mysleniaoPrvý pokus vysvetliť vznik súcna (= objektívna skutočnosť) z pralátkyPytagoras·Vo svojom učení filozofie prepojil matematiku s filozofickou náukou a do jej centra postavil číslo·Číslo ohraničuje neohraničené·„Všetko je číslo“·Jeho arché je číslo·Hľadá prazákon na základe analýzy čísel a číselných vzťahov·Gréci nepoznali nulu, zaoberali sa číslami 1 – 10·10 = dokonalé číslo – súčet prvých štyroch čísel·7 = panenské číslo – nie je deliteľné·Pre tento svet je charakteristická harmónia – svet = 10·Upozornil na protiklady·Pytagoroizmus – geometricky zobraziť číslo: 1 – bod, 2 – úsečka, 3 – trojuholník, 4 – štvoruholník·Pytagorovo učenie má kozmogonickokozmologický výraz·Kozmonogicko = učenie o podstate·Kozmologicko = učenie o pôvode·Ako prví sa pokúsili chápať filozofiu ako abstraktné usudzovanieIōnska filozofia·Herakleitos z Efezuo„Pantarei“ – všetko plynieoFilozofia – základná myšlienka je predstava o premenlivom charaktere súcna – pantareio„Tento svet nestvoril nikto z bohov, ani nikto z ľudí, bol, je a bude večne živým ohňom zapaľujúcim sa podľa miery a uhasínajúcim podľa mieryoJeho arché je oheňoSvet je v stálom procese – najviac oheňoDialektika:

§Učenie o zmene sveta§Celý svet je stvorený z protikladov – tvoria jednotu§Boj týchto protikladov je príčinou pohybu, vývoja, zmeny§„Boj je otcom všetkého a kráľom všetkého“§Logos = svetský rozum, ktorý vládne svetu§Úlohou človeka v živote je poznať tento logos, pochopiť jeho zákony a žiť podľa nichAtomizmus·LeukipposoZakladateľ atomizmuo5. storočie pred naším letopočtomo„Všetko na svete sa skladá z jednoduchých nedeliteľných častíc a prázdna“·Predpokladajú nekonečné množstvo atómov, ktoré sa pohybujú a sú rôznych tvarov·Demokritoso„O rozume“, „Malé usporiadanie sveta“oAtómy sú najmenšie čiastočky ďalej nedeliteľné, ktoré majú na sebe háčiky, ktoré sa spájajú a ďalej sa rozpájajúoAtómy sa pohybujú vírivým pohybomoSúcno = atómy a prázdno; látkovo totožné, líši sa len veľkosťou, tvarom, usporiadaním a polohou atómovoTvrdí, že duša je smrteľnáoDuša = zhluk atómov, ktorý je prechodný a po smrti sa rozptýlioCelé dianie vo svete sa stáva len sledom príčin a účinkov·Význam: klasická materiálna filozofiaPluralizmus·Empedokleso Učenie o štyroch základných prvkoch – koreňoch vecí: oheň, voda, vzduch, zemo Uznáva aktivizujúce princípy, ktorými sú láska a sváro

Tieto 4 základné prvky, z ktorých vznikla celá príroda a tvoria vecný základ bytia (sám o sebe je pasívny), musia sa miešať pre vznik vecío Toto miešanie je výsledkom aktivizujúcich princípov bytia – lásky a sváruo Láska:§Plní funkciu utvárania jednoty z mnohosti, je to počiatočný princíp, ktorým sa tvoria bytosti bohov a ľudío Svár:§Plní funkciu rozkladu jednoty, je príčionou konca vzniknutých vecí·Anaxagoraso Existuje neobmedzené množstvo kvantitatívne odlišných pralátok – semieno Semená nemôžeme vidieť ani cítiť, lebo sú nekonečne malými čiastočkamio Žiadna vec nevzniká ani nezaniká, iba semená sa zlučujú alebo rozdeľujúo Sami o sebe nemajú hybnú siluo Aktivizujúci princíp je tu nús – rozumo Nús:§Duchovný princíp§Mysliaca, rozumná, všemohúca, konajúca duchovná sila§Existuje iba pre seba§Nie je s ničím zmiešaná§Je najjemnejšia a najčistejšia§Má poznanie o všetkom a dal popud, aby z chaosu vznikol celok svetaSofisti·V 5. storočí pnl. ·Prechod od prírodnej ku klasickej filozofii·Všímajú si človeka (prechod od prírodných javov k človeku – antropologický obrat)

·Obdobie grécko – perzských vojen·„Potulní učitelia múdrosti“·Pripravujú mladých slobodných mužov na ich povinnosti v rečníctve a prírodných vedách·Šírili vzdelanie, osvetu, vyučovali rétoriku (umenie presvedčiť ostatných o správnosti svojho názoru)·Učili umenie a poznatky z prírodných vied·Boli v neskoršom období kritizovaní:oTvrdili, že ten, kto vie presvedčivejšie hovoriť, má nakoniec pravduoPovažovali sa za učiteľov múdrosti – mysleli si, že sú múdri –- Platón a Sokrates učili, že človek o sebe nič nevieoMetódu presviedčania chápali ako filozofickú metódu – nevytvárajú vlastné – nové filozofické metódy – sú len sprostredkovateliaoNechávali si za svoje umenie platiť·Neskôr sofista = hanlivý výnam·Kritiaso Náboženstvo je výtvorom ľudí – pochybuje o reálnej existncii bohovo Ľudia chceli vierou v božstvá vyvolať strach pred trestom·Prodikoso Predkovia začali zbožsťovať všetko, čo im pomáhalo, prinášalo úžitok – slnko, mesiac, rieky·Protagoraso„Mierou všetkých vecí je človek. Jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú.“o Bytie aj poznanie je subjektívne = relativizmuso Človek určuje čo existuje a neexistujeo„Kritérium pravdy je súd väčšiny ľudí.“ – to, čo väčšina pokladá za správne a dobré, to je podľa neho správne a dobré·Gorgiaso Skepticizmus prechádza až do agnosticizmuo 3 tézy:§Nič nie je§Ak aj niečo je, nie je možné to poznať§Ak aj je to možné poznať, nemožno to vypovedať·Relativizmus v morálkeo Morálka je odrazom dobyo Neexistujú žiadne všeobecne platné morálne zásady·Relativizmus v práveo Neexistuje všeobecne platné zákonyo Právo a zákon podľa nich slúži istým jedincom na to, aby mali ostatných pod kontrolouo Právo vytvárajú slabší jedinci, ktorí nevedia vládnuť ináč ako týmto právom·Kritizovali existenciu otroctva·Zastávali názor o prirodzenej rovnosti ľudíSokrates·Svoje učenie nazval maieutikou – umenie pôrodnej babice
·Umenie filozofa je podnietiť myšlienky iných·Dobrý rečník = umenie klásť otázky·Maieutika je základná črta jeho filozofie·Úlohou filozofa nie je múdrosť vytvárať, ale pomáhať druhým pri ich sebapoznávaní, pri zrode myšlienok·Prvý predpoklad sebapoznávania je spochybnenie zdanlivých istôt a bežne prijímaných postojov a to metódov, ktorú nazývame sokratovská irónia – umenie viesť rozhovor·Cieľom Sokratovskej irónie je analýzou pojmov dospieť k ich definícii·Postup od najjednoduchších konkrétnych pojmov ku najvšeobecnejším abstraktným – dobro, láska, cnosť, viera·Takýto postup odhalil u diskutéra jeho nevedomosť·„Viem, že nič neviem.“·Nové veci a javy žiakom nevysvetlil·Sokrates sa pýtal, žiak odpovedal·Žiak sám formuloval odpoveď – nové myšlienky·Heslo: „Poznaj seba samého.“ = „Gnóthi seauton“ – v Delfskej veštiarni·Odsudzuje empirické skúsenosti, empirické poznanie prírody·Tvrdí, že človek môže poznať iba to, čo je v jeho moci·V moci človeka je iba on sám, čiže nemôže poznať nič iné, len sám seba – jeho filozofia hovorí o tom, ako správne žiť·„Ak ľudia budú návratom k sebe samým a uvažovaním o sebe privedení k poznaniu mravnej úbohosti a slepoty, v ktorej doposiaľ žili, dospejú k hľadaniu mravného ideálu.“·Správanie človeka je určované schopnosťou chápať dobro·„Nikto nekoná zlo úmyselne.“ – aj keď konáme zle, je to kvôli nevedomosti·Etický intelektualizmus oCnosť prepojená s poznaním – „Kde vládne rozum, napĺňa sa duša snosťou.“oNový model morálky založený na sile individuálneho rozumu·

Cnostné konanie je založené na rešpektovaní troch základných cností:o Striedmosť – schopnosť ovládať vášneo Udatnosť – schopnosť prekonávať nebezpečenstvoo Cnosť je spravodlivosť – schopnosť rešpektovať zákony·Najvyšší princíp pre Sokrata je daimonion – vnútorný hlas, svedomie, ktorý má každý človek vo svojom vnútri, a ktorý mu pomáha zachovať si ľudskosť a hľadať dobro·Z jeho filozofie čerpajú dve školy:o Kyrénska – najdôležitejšia je slasťo Kynická – pohŕda všetkým materiálnymPlatón·Sokratov žiak·Zanechal spisy·Vytvoril školu Akadémia – bola bezplatná·Jeho diela majú aj literárnu hodnotu·Písané formou dialógu okrem Sokratovej obrany na súde·Ranné:o= Sokratovske obdobieo Protagoras, Gorgias, Obrana Sokratova·Klasické:o Kratylos, Faidon, Faidros, Sympóziumo Ústava (Štát) – koncepcia ideálneho štátu·Neskoré:o Timaios, Zákony, Kritias (o zániku ostrovnej ríše Atlantídy)·Východiská jeho filozofie:o Sofisti – kritizuje ich, ale aj s nimi súhlasí v nedôvere k zmyslovému vnímaniuo Sokrates – na základe: „Viem, že nič neviem.“

Rozpracoval svoju filozofickú koncepciuo Otázky bytia a poznania·Ontológia:o Vypracoval učenie o ideách (Eidos – ideál, pojem, myšlienka)o Podnet k filozofovaniu dáva Éros (pud)o Výsledkom filozofania je vytvorenie dvoch svetov:§Svet ideí§Pozemský – reálny svetoSvet ideí:§ Základný pojem je idea (vzor pre predmet zmyslovo vnímateľného sveta)§ Existuje objektívne – nezávisle od nášho vedomia alebo poznania§Nemenný, večný, dokonalý§ Imateriálny svet (duchovné vzory)§Duchovné vzory predstavujú skutočné bytieoReálny svet:§ Predmety existujú len natoľko, nakoľko existuje ich idea§ Svet tieňov, odrazov ideí§ Nedokonalý svet§ Materiálny svet§ Neskutočné bytieoSvet ideí + Reálny svet = Objektívny idealizmusoJe to prvotnosť duchodného pred materiálnymoIdea existuje nezávisle od poznaniaoDualistická koncepciaoPlatón vytvoril hierarchiu ideí, najväčšia idea je idea dobra·

Gnozeológia:o Podobenstvo o jaskyni:§Tmavá jaskyňa – ľudia sú pripútaní chrbtom k otvoru – je tam oheň, ktorý vytvára tiene, ľudia vidia tiene, sú presvedčení, že to sú skutočné predmety, ale keď vyjdu von zistia, že sa mýlili, veci pred jaskyňou sú ideyo Náš obvyklý život je väzenie (jaskyňa) a zmyslovo vnímatľné veci sú iba tiene – odrazyo Cieľom je priblížiť sa prostredníctvom poznania svetu ideí·Antropológiao Človek = pominuteľné telo + nesmrteľná dušao Každá duša žije vo svete ideí, prijde do tela a vznikne človeko Poznanie = rozpamätávanie sa duše na to, čo spoznala vo svete ideío Duša sa skladá z troch cností:§Rozmumnosť – centrum v hlave§Statočnosť – centrum v hrudi§Umiernenosť – centrum v podbruškuo„Sóma séma“ – telo je hrobom dušeAristoteles·389 pnl. – 322 pnl.·Založil školu Lykeion (lýceum)·Vychovávateľ Alexandra Veľkého·Prístup k ústavám·Vytvoril zbierku ústav a botanickú a zoologickú zbierku·Dielo:o Zachovali sa len zlomky:§Menej náročné – laikom a širšej verejnosti§Vedecké – odborné – úzka skupina študentov§Spisy o logike – Kategórie, Analytiky§Prírodovedecké spisy – O nebi, O duši§Metafyzické spisy – Eika Nikomachova§Rečnícke spisy – Rétorika·Zakladateľ logiky·

Gnozeológia – Logikao Aristoteles ho nahradil slovom analytika (náuka o formách a metódach správneho myslenia)o 3 elementy logiky:§Pojem:·Prepracujeme sa k nemu cez definíciu:·A) Zaradenie do triedy so spoločnými znakmi·B) Udáme, čím sa odlišuje od skupiny·Snahou Aristotela je nájsť najvšeobecnejšie pojmy, ktoré zahŕňajú všetky ostatné pojmy·Rozdelil pojmy na vyššie a nižšie§Súd:·Vzniká spojením minimálne dvoch pojmov·Môže byť kladný („je“) alebo záporný („nie je“)·Skladá sa z:o Subjektu – to, o čom vypovedámeo Predikátu – to, čo prisudzujeme subjektu§Úsudok:·Vzniká spojením minimálne dvoch súdov·Skladá sa z dvoch premís (predpokladov) a jedného záveru (konklúzia)·Tvorí jadro Aristotelovej logiky·Je to sylogizmus – náuka o úsudkuo Princípy logiského uvažovania:§1) Princíp protirečenia – jeden predmet nemôže byť súasne pravdivý aj nepravdivý v tom istom momente za tých istých okolností§2) Princíp vylúčenia tretieho – každá výpoveď je buď pravdivá alebo nepravdiváo Metódy:§Neuznáva dedukciu§Uznáva indukciu – od praktického k teoretickému§Najprv pozoruje ľudí (znaky), potom definuje§Pri procese poznávania skutočnosti dôveruje zmyslovému poznávaniu·

Ontológia – metafyzikao„Meta ta fyzika“ – to, čo ide po fyzikeo Tvrdí, že svet ideí neexistujeo Žiadna idea v zmysle pravzoru vo svete ideí neexistuje, ale idea existuje vo veciach samých, je to ich podstatao Uznáva aj látku (hmotu) – je nevyhnutná pre existenciu vecío Látka je nesformovaná a pasívna, pri formovaní kladie odporo Uznáva formu – aktívny duchovný princíp, sila, ktorá mení látku, veci nie sú dokonalé (odpor), majú chybyo Látka + Forma = Pohybo Verí v existenciu prvotného hýbateľa, čosi ako Boh, číra forma, niečo dokonaléPoklasické obdobie·4. stor pnl. – 4. stor. nl.·A) Helenistické obdobie: 4. stor. pnl. – 0·B) Rímska filozofia: 0 – 4. stor. nl.Helenistocká filozofia·Filozofia sa zameriava od spoločenských otázok na vnútorný život človeka (všíma si bytie človeka ako jednotlivca, postavenie človeka ako jednotlivca v spoločnosti – etická problematika)·Ideový synkretizmus·Vznik viacerých škôl, ktoré sú navzájom prepojené, sú tri základné:o Stoicizmuso Epikureizmuso SkepticizmusStoicizmus·Názov dostal od stĺporadia v Aténach (Stoá poikilé – stretávali sa tam), Zenón z Kitia – kúpil to stĺporadie·

A) Starší – Zenón·B) Stredný – Poseidonos·C) Rímsky – Seneca, Marcus Aurelius, Epiktetos·Filozofiu delia na:o Logika:§Filozofia = záhrada§Logika = plot§Etika = plod§Východisko z Aristotelovej logiky§Používajú jazykovú analýzu – všímajú si etymológiu (pôvod), sématiku (význam), semiológiu (znaky), rétoriku (monológ), dialektiku (rozhovor)o Fyzika:§Fyzika = pôda záhrady§Materialistická, monistická (príčinou všetkého je posledný účel – oheň)§Nadviazali na Herakleita z Efezu§Je panteistická (boh – logos – je roztrúsený všade po svete)§Východiskom je pre nich zmyslové poznávanieo Etika:§Etika = plod záhrady§Najvyšším cieľom je dosiahnuť ataraxiu – duševný pokoj §Predpokladom je zbavenie sa všetkých vášní – apatheria§Hlásali humanizmus voči všetkým ľuďom§Veria v osud§Tvrdia, že život je predurčenýEpikureizmus·Epikuros založil vlastnú školu, ktorá sa volala Epikurova záhrada·Jeho pokračovateľom bol Lucretius Carus·Zameriavali sa na etiku·Heslo „Ži skryte“·Cieľom filozofie je dosiahnuie blaženosti – ataraxie a získať čo najviac slastí pod kontrolou rozumu·Telesné pôžitky sú krátkodobé, duchovné sú dlhodobé·Svet vysvetľujú prirodzenou cestou·Bohovia existujú, ale nezasahujú do chodu sveta·Neveria v osud, predurčenosť životaSkepticizmus·Pyrhón z Elidy – zakladateľ·Cicero – predstaviteľ·Skeptik – pochybuje, nevylučuje·Tvrdia, že nevieme, z čoho svet pozostáva, odporúčajú zdržať sa akéhokoľvek úsudku·Každý výrok začínajú slovami „Asi; Zdá sa mi, že“Rímska filozofia·Ovplyvňovaná kresťanstvom·
Synretický charakter·Prepojenosť filozofie gréckej a orientálnej (indická, čínska) s kresťanstvom a židovstvom·Množstvo filozofických smerov:o Rímsky stoicizmuso Rímsky eklekticizmuso Rímsky novoplatonizmuso Rímsky novopytagoreizmuso Rímsky gnosticizmusRímsky stoicizmus·Logike venujú málo pozornosti·Zaoberajú sa fyzikou·Pokúsili sa hľadať príčinu existencie všetkého vo svete·Príčina = rozumná oduševnená bytosť, logos ohňový, svetový·Logos vyžaduje bezpodmienečnú poslušnosť od ľudí, neposlušnosť trestá svetovým ohňom, ktorý zničí všetko, čo je proti príčine·Človek je pôvodnou súčasťou boha, nepáchal žiadne hriechy, ale keď podľahol hriechu odpadol od čírej príčiny·Človek sa môže zachrániť, a to podriadením sa svetovému rozumuRímsky eklekticizmus·Eklektik – niečo vyberá a následne spája·Preberá orientálnu, grécku a židovskú filozofiu a spája ich·Filón Alexandrijský·Boh je dokonalý, nekomunikuje s ľuďmi·Človek Ho nemôže spoznať, ale môže Naňho nazerať v mystickom stave v extáze ( = stav tajomného osvietenstva, počas ktorého Božský duch pôsobí na človeka)·Boh je čistý, vysoko nad nami, nemôže sa dostať do kontaktu s látkou·Boží syn je sprostredkovateľRímsky novoplatonizmus·Ammónios Sakkás, Plotnis (Enády – Deviatky)·Otnológiao Bytie je odvodené od Božského základu – Jednoo Najprv emanuje Božský duch, potom duša sveta, potom jednotlivé duše

·Gnozeológiao Materiálny svet sa opiera o zmyslové vnímanieo Duchovný svet sa opiera o rozumové poznanieo Nahvyšší princíp je poznávaný intelektuálnou intuíciouo Etika je najvyšším cieľom života, je opätovné zjednotenie duše s BohomStredoveká filozofia·Patristika 1. – 7. storočie·Scholastika: o Raná – spor o univerzálie, 9. – 12. storočieo Vrcholná – Tomáš Akvinský, 13. storočieo Neskorá – rozpad stredovekej filozofie, nástup renesancie 14. – 15. storočie·Posilňuje sa náboženstvo·Obdobie temna·PATRISTIKA·Kresťanská apologetika (KA):o Apologét = kňaz, ktorý vystúpil na obranu kresťanstva v snahe očistiť ho oh iných náboženstiev alebo filozofiío Autori spisov KA sú apoštolio A) Apoštol Pavol:§Porovnáva, konfrontuje kresťanstvo s gréckou filozofiou§Grécku filozofiu vníma ako pohyblivé myslenie§Vyzdvihuje Božiu múdrosťoB) Apoštol Ján:§Tvrdí, že z antickej filozofie je možné nejaký výsek prebrať do kresťanstva§Preberá učenie o lóguo Tertuliánus§Rímsky právnik§„Načo sú Jeruzalemu Atény?“§Odmieta grécku filozofiu§Vo svojich spisoch upozorňuje na absurdnosť kresťanskej viery§!Verím, pretože je to nezmyselné.“§Náboženstvo nevysvetľujeme pomocou pojmov, ale pomocou vieryo Origenes§Grécky filozof a teológ

§Do Filozofie prenáša teologické prvky§Základnou kategóriou je Boh§Je nemateriálny, Stvoriteľ§Logos = Syn Boží§Človek je za hriechy potrestaný tým, že je jeho duša spojená s telom, ale má možnosť sa očistiť§Hlavnou úlohou filozofie je podľa neho potvrdzovať pravosť viery§Filozofia je podradená náboženstvuo Ambrosiuso Hieronymuso Gregor Veľký·Obdobie Augustínskej patristikyo Aurelius Augustinus§Sformuloval ústredný motív stredovekej filozofie§„Pochop, aby si uveril a ver, aby si porozumel“ – Kresťania by si mali osvojovať tie filozofické myšlienky, ktoré sú pre nich pravdivé – v súlade s ich vierou§Tvorba:·Raná: Proti Akademikom (polemika so skeptikmi)·Prechodná: O pravom náboženstve·Biskupská: O Trojici, O Božom štáte, Vyznanie§3 myšlienky k tvorbe:·Priorita Boha nad svetom·Priorita ducha nad telom·Priorita vôle nad intelektom·Snaží sa hľadať pravdu o svete a o človeku (pripúšťa, že o vonkajších veciach sa môžeme aj mýliť, pochybovať o nich – „Ak sa totiž mýlim, teda som“)§Jeho názor na zlo:·Tvrdí, že Boh nevytvára zlo, ale menšie dobro, aby mohlo vyniknúť väčšie dobro, a aby sme si ho mohli viac vážiť§Antropológia:·Človek je telo, ktoré prebýva v duši·Človek je imago Dei – obraz Boží·Spiritualistická tendencia – stotožňuje človeka s jeho dušou·Človek sa skladá z:o Pamäteo Rozumuo Vôleo=> Človek je Trojjediný·Túto trojjedinosť prirovnáva k trojjedinosti Boha

§Jeho etika:·Láska k blížnemu – humanizmus·Cieľom je dosiahnuť blaženosť·Môžeme ju dosiahnuť láskou k Bohu·Táto láska býva často nahrádzaná sebaláskou – egoizmom§Učenie o štáte:·Dielo: „O Božom štáte“·Existujú dve ríše:o Nebeský štát – najvyššia cnosť je láska k Bohuo Pozemský štát – sebaláska·Verí, že zvíťazí nebeský štát·SCHOLASTIKA·Ranáo V roku 800 pápež vymenoval za cisára Karola Veľkéhoo Karol si uvedomuje nutnosť osvety, vzdelaniao Zakladá Falckú školu, začínajú sa zakladať knižniceo Objavujú sa dva základné spory:§Spor o vymedzenie hraníc medzi filozofiou a teológiou§Spor o univerzálie – či má cirkev zasahovať do svetskej moci·Univerzálie = všeobecné pojmy·2 tábory:o Realisti:§Univerzálie existujú reálne, dokonca viac než konkrétne bytie – človek, láska, priateľstvo§Nadväzujú na Platónovu teóriu existencie ideí§Anseln:·Podal ontologický dôkaz o Bohu·„Ak existuje pojem Boh, musí existovať aj Boh reálne, lebo je niečím, nad čo nič väčšieho si nemožno vymyslieť. To, čo existuje v skutočnosti, je väčšie než to, čo je jedine v rozume, keďže Boh je najvyšší, musí reálne existovať.“o Nominalisti:§Univerzálie neexistujú reálne, sú len logickým zovšeobecnením rovnakých príznakov konkrétnych vecí (sú iba mená, ne sú veci)§Rozcelinus:·Odmieta vieru v Trojjediného Boha a nahrádza ho názorom o troch osobách – Triteizmus·

Riešia ho dodnes· Pierre AbelardoJe konceptualista – racionálne poznanie je podmienkou pre vznik vieryo„Rozum predchádza vieru.“oÚlohou filozofie je pochopenie vecí, ktoré sú obsahom pojmovoJe to kompromis medzi realizmom a nominalizmomoUniverzálie sú pred vecami pred stvorením v Bohu a po stvorení vecí sú v ľudskom rozume·Vrcholnáo Tomáš Akvinský§1225 – 1274§Študoval na univerzite§Vstúpil do dominikánskeho rádu§Žiak Alberta Veľkého (profesor teológ doktor universalis)§Ovplyvnený Aristotelovou filozofiou§Knieža scholastikou§Vyhlásený za svätého§Tomizmus:·Jeho učenie·Základ katolíckej teológie a filozofie§Vzťahy teológie a filozofie:·V diele „Suma teologická“ je súhrn všetkých poznatkov·Všetky ostatné vedy sú slúžky teológie·Teológia môže nadviazať na pravdy rozumu – sú predmetom filozofie·Tvrdí, že vieru nemožno rozumovo odôvodniť, presahuje rozum a jeho schopnosti·Filozofia je podriadená teológii§Antropológia:·Človek = duša (forma) + telo (látka)·Pre ľudskú dušu je telo nevyhnutné, lebo ho potrebuje na poznávanie zmyslovým poznaním·Duša po smrti existuje ďalej, je nesmrteľná, nehmotná§Názory na Boha:·Boh = bytie + podstata·Podal 5 dôkazov na Božiu existenciu:o
A) Pohyb v súcne je niečím zapríčinený, musí existovať prvotný nehybný hýbateľ (pohyb nemôže pochádzať z pohybovaného, pohybované môže pohyb prijať)o B) Príčina – každý jav existuje na základe príčiny, prvotnou príčinou všetkého je Boh, ktorý nepotrebuje žiadnu príčinu pre svoju existenciuo C) Náhoda, nevyhnutnosťo D) Hierarchické rozdelenie bytia, najvyšším je človek, nad ním je Boho E) V prírode je všetko účelne usporiadané, ak existuje vec, ktorá plní účel, ale o tom nevie, musí existovať nejaká sila, ktorá tejto veci účel dáva (sila = Boh)§Hierarchia sveta:·1) Neživá príroda·2) Živá príroda (rastliny s vegetačnou dušou, živočíchy so zmyslovou dušou, človek s rozumovou dušou)·3) Boh (je nad všetkým)§Je zástancom teodicei – teória, ktorá uznáva iba existenciu dobra, zlo neexistuje§Teológia je nadradená filozofii§Poznanie rozdeľuje na:·Zjavené pravdyo Nadprirodzené pravdyo Pravdy zosielané Bohomo Sú večné, nepodliehajú kritike všeobecného poznaniao Sú výsledkom viery, zmyslovou skúsenosťou ani rozumom ich nemôžeme pochopiťo Sú vlastné teológii·Prirodzené pravdyo Založené na empirickej skúsenostio Pravdy vlastné rozumuo Obsahuje ich veda a filozofiao Môžu potvrdiť náboženské dogmyRenesancia·14. – 16. storočie·Preniká medzi široké vrstvy ľudu, do všetkých oblastí duchovného života·Úpadok cirkví – bohatšia ako všetci ostatníoPredávanie cirkevných úradovo

Dvoj-, Trojpápežstvoo Nedodržiavanie Desatora·Reformácia – kritika cirkvi – Martin Luther·V literatúrach národné motívy·Renesančná filozofiao„Nova vita“o Vznik antischolastických teórií blízkych antikeo Centrom pozornosti filozofie sa stáva človek ako individualita, ktorý je vnímaný ako najvyšší dokonalý výtvor Božieho tvoreniao V centre pozornosti je pozemský život a prírodao Znaky RF§Hylozoizmus§Senzualizmus (poznanie zmyslami, videnie sveta vlastnými očami a nie cez dogmy)§Racionalizmus (racionálne vysvetľovanie reality)§Antropocentrizmus (odmietajú pasivitu človeka)§Desakralizácia (odsväčťovanie)§Sekularizácia (zosvečťovanie)§Laicizáciao Delenie RF§Renesančný platonizmus§Renesančný aristokratizmus§Renesančná prírodná filozofia§Renesančná sociálna filozofia· Renesančná prírodná filozofiao2. ½ 16. storočia – 17. storočieoMikuláš Kuzánsky§1401 – 1464§Nemec§Študoval teológiu neskôr prírodné vedy, matematiku, právo, filozofiu§Stal sa arcibiskupom aj cirkevným diplomatom§Vyslaný do Carihradu, aby znovu zjednotil grécku a rímsku cirkev§Vypracoval filozofickú teóriu na základe praktických skúseností, ktoré nazbieral§=> Koincidencia opozít – splývanie protikladov§Ontológia·

Základný pojem je Jedno· Stotožňuje ho s Bohom· Boh je vo všetkom prostredníctvom univerza (= vesmír)·= panteistická filozofia· Každá zmena, ktorá sa deje, deje sa len v rámci vesmíru na princípe jeho kontrakcií·Tvorcom všetkého je Boh· Boh nevytvoril svet len tak na základe ľubovôle, ale tvorí na základe istého plánu, ktorý je založený na materiálnych princípoch· Matematike prikladá veľký význam§Gnozeológia· „Poznanie je procesom, je rekonštrukciou, ktorej tvorcom je človek.“· Poznávame to, čo má reálnu existenciu· Presadzoval myšlienku heliocentrizmuoMikuláš Koperník§1473 – 1543§Tvorba: „O pohybe nebeských sfér“§Zaoberá sa astronómiou§Prijal tézu heliocentrizmu, tézu o guľatosti Zeme, pohyboch Zeme a nekonečnosti svetaoGiordano Bruno§1540 – 1600§Talian§Tvorca radikálnej panteistickej filozofie§Tvrdil, že existuje vesmír, ktorý je nekonečný§Verí v to, že existuje nekonečne veľa svetov§Pripúšťal, že ostatné svety fungujú bez Boha§Jeho hlavný pojem je Jedno§Je to príčinou bytia a zároveň bytím samotným§Boh mu splýva s prírodou§Obhajoval Kopernikove názory§17. 02. 1600 upálený§„Vynášate rozsudok s väčším strachom, nech s akým ho ja počúvam.“§Vo svojej filozofii človeka deifikuje – zbožťuje§Tvrdí, že Boh je všade rozptýlený, je aj v človeku a preto je človek schopný konať vznešené činyo Galileo Galilei§1564 – 1642§Prírodovedec, empirik, vyzdvihoval matematiku§V RPF sa prelínajú filozofické špekulácie a paravedecké poznatky (alchýmia)§Alchýmia – chémia s vedeckými, magickými a okultnými operáciami

§Sformovali sa dve vedy:·Veda o maxime – astronómia·Veda o minime – ľudské teloo Anatómia – lekár Vesaliuso Fyziológia – Servet, Harveyo Farmácia – Paracelsus·Renesančná sociálna filozofiao Filozofia morálky§Učenecká – filologická filozofia·Venujú sa jej vysokoškolskí profesori·Erasmus Rotherdamský o „Chvála bláznovstva“o Kritka cirkvi, pápeža, kráľov, dogmatizmu, nadradenosti teológie nad vedamio Človek sa má riadiť kritickým rozumom§Laická filozofia·Myslitelia, ktorých náboženské rozbroje viedli ku skepticizmu a k hľadaniu istoty v samom sebe·Michel de Montaigneo„Eseje“ – prózy, úvahy nad samým senouo Tvrdí, že človek by mal mať svoj vlastný názor, ktorý by nemal nikomu vnucovaťo Základný životný princíp: „Byť vždy sám sebou“o Výzva k vzájomnej toleranciio Filozofia o štáte a páve§Filozofia zdôvodňujúca silnú centrálnu politickú moc·Nicolo Machiavellio Taliano Sekretár kolégia zahraničných vecío Vyslancom florentskej mestskej republikyo Po zbavení funkcie sa utiahol na vidiek, kde spracúval vlastné poznatkyo Snažil sa objaviť hostorickú zákonnitosť v spoločnostio Dejiny ľudstva sú večným kolobehomo Je to vznik, rozmach a zánik, ktorý je spôsobený nevyhnutnosťouo Nevyhnutnosť neznamená absenciu slobodnej vôle človeka (človek je zasadený do istých podmienok, ale môže ich zmeniť)o Nevyhnutnosť a osud – fortuna rozhoduje iba o polovici, druhá polovica je naša aktivita, skutkyo„Šťastie je ako žena. Kto ju chce mať, musí na ňu dorážať, nútiť ju, lebo tá ľahšie podľahne ohnivým, ako opatrným.“o

Ak chce človek dosiahnuť šťastie, musí mať tieto cnosti:§Pevná vôľa§Odvaha§Energia§Snaha o úspecho Záujem je hybnou silou dejíno Najvyšší je štátny záujemo Tomuto záujmu sú morálka a politika podriadenéo Aby bol štátny záujem naplnený, možno použiť rôzne prostriedky:§Klamstvo§Krivú prísahu§Zradu§Násilieo Tieto myšlienky rozvil v diele „Dejiny Florencie“o„Vladár“ – predstavuje obraz ideálneho štátnika, ktorý by mal mať na pamäti jednu vec, všetci ľudia sú zlí, väčšina z nich je hlúpao Ten, kto vládne, má právo použiť akékoľvek prostriedky na dosiahnutie cieľa, ktorý je svätýo„Uvedom si, že vládneš hlupákom, a že oni sú vždy ochotní veriť, a preto pre teba platí iná morálka ako pre nich.“o Nepriateľstvo treba likvidovaťo„Keď niekoho zabiješ, už sa ti nemôže pomstiť. Ak ho necháž žiť, pomsta je jeho.“o Machiavelizmus – prekrútenie jeho myšlienok na tézu: „Účel svätí prostriedky.“§Predstavy ideálnej spoločnosti – utópie·
Thomas Moreo 1479 – 1535o Angličano Podal kritiku o hospodárskej, politickej a sociálnej situácii anglickej spoločnostio Dielo „Utópia“:§Napísané básnickou formou§Má dve časti:·A) Kritika anglickej reality·Príčinu zlej situácie vidí v existncii súkromného vlastníctva a v procese ohradzovania·B) Dej sa odohráva na ostrove Utópia, kde je ideálna, sociálne spravodlivá spoločnosť založená na spoločnom vlastníctve§„Nikto nemá nič a predsa sú všetci bohat퓧Cieľom ľudskej existencie je šťastie§Dosiahne sa plnohodnotným životom v súlade s prírodou, rozumom a náboženskou toleranciouo V Anglicku vládol Henrich VIII., ktorý ho uväznil kvôli jeho dielu Utópia·Thomas Campanellao 1586 – 1639o Taliansky dominikánsky mnícho Spoločenský reformátoro Jeho dielo je ovplyvnené:§ Plátonovou teóriou o ideálnom štáte§ Campanellovým aktívnym politickým životom§ Novými objavmi§Životom v kláštoreo„Slnečný štát“ – štát spravodlivý, humánny, prepojený s prírodou a rozumom, založený na spoločnom vlastníctve (ak spoločným vlastníctvom, potom sa odstráni závisť a sebeckosť), teokratický štát – na čele mal byť pápež·Klasická novoveká filozofiao 17. storočie – 1. ½ 19. storočiao Nadväzujú na renesančnú filozofiuo Ovplyvňujú ju dva činitele:§Zmena v usporiadaní spoločnosti·Prechod od feudálneho usporiadania spoločnosti k buržoáznemu ·

Človek je vnímaný ako občan·Uvažuje sa o slobode človeka, jeho ľudských právach a rôznych podobách štátov§Rozvoj vied·Ideálnou vedou je matematikao Matematika:§ Veda nadnárodná a nadintelektuálna (pochopiteľná a zrorumiteľná pre všetkých)§Používa metódu neotrasiteľných postupov a dôkazovo Je tendenciou používať matematické metódy vo všetkých oblastiach poznaniao Existujú dve línie:§Racionalizmus·Zdrojom a kritériom hodnotenia pravdy a poznania je rozum·Je to viera v rozum·Tvrdí, že celá príroda je racionálne usporiadaná§Empirizmus·Zdrojom poznania je zmyslová skúsenosťo Medzi týmito dvoma líniami sa vedie sporo Rozdiely medzi empirizmom a racionalizmom sa snažilo prekonať osvietenstvo, neskôr nemecký klasický idealizmuso René Descartes§1596 – 1650§Pochádzal z francúzskej šľachtickej rodiny§Veľmi rád cestoval po Európe§Dal sa naverbovať ako vojak do 30 – ročnej vojny§Najdlhšie žil v Holandsku – bolo liberálnejšie ako Francúzsko§Obľuboval matematiku§Filozofiu sa snažil vysvetliť matematicky§Voči ostatným vedám mal skeptický postoj§Dielo:·„Svet“oObsahovalo myšlienky, ktoré boli v protiklade k dovtedajšiemu náboženskému vysvetľovaniuo Zničil ho, aby nedipadol ako Galileo·„Rozprava o metóde“o Formuloval zásady a metódy poznávania, ktorými dospejeme k pravde:§„Za pravdivé uznám iba také tvrdenie, ktoré je môjmu rozumu jasné a zrorumiteľné.

“§„Pri poznávaní využívame postupy od jednoduchého k zložitému. Problém rozložíme na menšie čiastky.“§„Treba si robiť záznamy a poznámky (síce verí v ľudský rozum, ale vie, že má tendenciu zabúdať).“o Descartova metodická skepsa§„Pri poznávaní pochybujem o všetkom, vylučujem všetko, o čom sa dá pochybovať. Nepochybujem iba o tom, že pochybujem. Keď pochybujem, používam rozum, čiže myslím. Ak myslím, teda som (Cogito ergo sum).“o Človek je konečné a nedokonalé bytie, ktoré má Boha vo vedomío Túto ideu Boha si nemohol sám vytvoriť, narodíme sa s ňouo Na základe toho existujú 3 typy ideí nášho vedomia:§Vrodené idey – všeobecné a abstraktné pojmy, idea Boha, priestoru,...§Získané idey – zo zmyslovej skúsenosti, sú rozumu zrozumiteľné, jasné§Idey vytvorené fantáziou alebo citmi· Descartova ontológiao Je realistická – uznáva reálnu existenciu objektívneho svetao Je dualistická – svet vznikol z 2 princípov:§Duchovný (hlavný pojem je duša, vlastnosťou je myslenie)§Materiálny (hlavný pojem je hmota, vlastnosť je rozpriestranenosť)o Tieto dva princípy existujú nezávisle na sebe, sú rovnocenné, ale mysliaci princíp do istej miery vyzdvihuje

Thomas Hobbes (1588 – 1679)·angličan, žil v období anglickej buržoáznej revolúcie·po revolučných rokoch nastalo v anglicku obdobie útlmu·vznikla potreba silného pevne organizovaného štátu·pozornosť sa sústreďovala na sociálnu filozofiu·najvyznamnejší predstaviteľ sociálnej filozofie, je racionalista, ale venuje sa aj gnozeológii·hľadá kompromis medzi racionalizmom a empirizmomJeho ontológiaDielo: Základy fylozofie (trilógia)1.O telese2.O človeku3.O občanovi·O telese – základnýmpojmom je teleso (lat.corpus). Teleso je hmota pohybujúca sa v priestore a v čase. Tvrdí, že duchovné telesá neexistujú.·O človeku – jeho antropológia. Človek je zložité teleso prírody. Prirodzenosť človeka je súhrnom potrieb, schopností a váśni. Človek je konštruktérom umelých telies (štát)·O občanovi – obsahuje názory na śtát. Má záujemo človeka, ako člena spoločnosti. Spis Leviathan – názory na štát. Biblická príšera (netvor), ktorá požiera vśetko, vrátane svojich stvoriteľov. Hovorí, že pred vznikom štátu existoval prirodzený stav, v ktorom človek disponoval absolútnou slobodou.

Egoizmus je prirodzenosťou človeka, čiže človek začal presadzovať svoje potreby na úkor ostatných. „Homo homini lupus“ – človek človeku vlkom. Vypukla vojna všetkých proti všetkým prežiť sa dalo iba prostredníctvom násilia, klamstva a lží. Tento stav sa dá prekonať len tak, že človek sa dobrovoľne vzdá časti svojich práv, svojej slobody , moci a dá ju do rúk vládcu. Toto odovzdanie slobôd sa deje prostrednictvom spoločenskej zmluvy, ktorá je základom pre vytvorenie štátu. Podľa neho má absolútna monarchia najideálnejšie usporiadanie, na čele je schopný panovník, ktorý dodržiava poriadok a prirodzené práva ćloveka.Benedictus Baruch Spinoza (1632 – 1677)·bol to Žid, pochádzal z Amsterdamu·čítal Bibliu aj Talmud (posv.kniha Judaizmu)·Bol ovplyvnený Dekartom a Brunom·Kritizoval dogmy a rituály judaizmu – za tieto názory bol prekliaty vyobcovaný zo židovskej spoločnosti – potom sa oddal filozofickému mysleniu·Venoval sa brúseniu šošoviek (v prašnom prostredí) mal pľúcnu chorobue, kt. sa mu zhoršovala = 45ročný zomrelDielo: Teologicko-filozoficky traktát:·predstavuje svojský názor na Bibliu – Biblia nebola zjavená iba niekoľkým vyvoleným, ale celému národu (ľudstvu)·Bibliu možno čítať v dvoch plánoch1)1.prvoplánové čítanie: ktoré je zrozumiteľné aj prostému ćloveku. Čítanie ktoré neapeluje na rozum ale na obraz.

Čítanie je jasné na 1. počutie sú tam napr. zázraky2)2.druhoplánové čňítanie: po prečítaní textu je nutné sa zamyslieť a objaviť skryté myšlienky, ktoré sa zjavujú iba niekoľkám ĺuďom (filozofom, duchovným)·názor na Ježiša: neuznáva ho, ako božieho syna, ale považuje ho za najväčšieho a najušľachtilejšieho človeka, chce, aby sa v Ježišovom mene spájali všetky národy a náboženstvá = myšlienky ekumenizmuDielo: spis Etika:·je vysvetlený matematickou metódou·Spinóza je racionalista, kritizuje Decartov dualizmus (telo + duša), je monista (uznáva jeden princíp). Tento princíp nazýva substancia (niečo nepremenné večné) Boh, príroda·Substancia – východiskový základ pre všetko, obsahuje myšlienky panteizmu·Boh čiže príroda – Boh je podľa neho príroda „Deus sive natura“·Substancia je nekonečná, nedeliteľná, nezávislá, má veľa atribútov ( vlastností), ale človek spoznáva iba dve vlastnosti 1. myslenie, 2. rozpriestranenosť·substancia a jej vlastnosti sa prejavuju prostredníctvom modov·Modus – všetko to čo je podmienené niečim iným·Je zástanca determinizmu čiže podmienenosti ( každý nódus je podmienený okolitými módmi·Je zastanca nevyhnutnosti·Tvrdí : všetko čo sa deje je určitým spôsobom nevyhnutnosti všetki majú príčinu v prvotnej substancii všetko má príčinu na modálne skutočnosti – jeden jav podmieňuje existenciu druhého javuEtika ešte opisuje:
·Spinoza tvrdí, že duševné aj telesné procesy, majú rovnaké usporiadanie sú vlastnosťami tej istej substancie. Tvrdí, že svet je rozumne usporiadaný náhoda neexistuje, ak by existovala tak je to naša nevedomosť alebo omyl.·Bol považovaný za znalcu ľudskej psychyky. Analyzoval ľudské vášne tvrdil, že každá vášeň sa správa sebecky ( egoisticky) rozum je regulátorom vášni.·Aj keď bol zástanca sdeterminizmu (podmienenosť) aj napriek tomu uznáva slobodu človeka = tvrdí, źe všetko je riadené prírodnýmio zákonmi, ak ich spoznáme slobodne sa rozhodneme či ich budeme rešpektovať alebo nie·Cieľom etiky je zušľachtiť človekaGottfried Wilhelm Leibniz·1646 – 1716·Nemecko – hospodársky a duchovne zaostalé po 30. ročnej vojne (Nemecko potrebovalo storočie na návrat späť)·Predchodca a zakladateľ éry novovekej filozofie·Vyrastal bez rodiny – skoro osirel – nadaný a ctižiadostivý (17 - roč. získal bakalársky titul, 20 - roč. obhajoval doktorandskú prácu)·Orientoval sa na politickú činnosť (napr. dvor francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.)

·Spoluzakladateľ berlínskej Akadémie vied a inicioval založenie Akadémie vied v Petrohrade·Knihovník Hannoverského kniežaťa·Všestranný vedec·Nacionalista·Dielo: o Monadológiao Nové eseje o ľudskom rozumeo Theodicea·Gnozeológia:·Racionalista, uznáva aj zmyslové vnímanie (poznanie), ale nie ako východisko poznania·Dôraz kladie na rozum – disponuje takými poznávacími schopnosťami, ktoré nemožno odvodiť od skúsenosti·„Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch!“ – prevzal od J. Locka (empirik)·„Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samého.“·Na základe týchto zdrojov vytvoril koncepciu dvoch druhov právd:o Pravdy rozumu:§Apriórne, predskúsenostné, univerzálne, nevyhnutné, východiskom pre dedukciu sú matematické výrokyo Pravdy faktu:§Založené na skúsenosti, nemajú univerzálnu platnosť, sú pravdepodobné, týkajú sa nášho sveta – prírodné vedy (okrem matematiky)·Ontológia:·Zástanca pluralizmu (svet vznikol z nekonečného množstva podstát = monády)·Monády ako:o Body§ Prazáklad súcna, individuálne (bodové) substancie, jednoduché, nedeliteľné, bez začiatku a konca, bez rozľahlosti a tvaruo Sily§Silové centráo Duše§Majú schopnosť pociťovať, chcieť – najnižšie v stave sna, vyššie (majú vedomie), najväčšia – Boho Indivíduá§Neexistujú dve rovnaké monády, sú na sebe nezávislé, nemôžu sa ovplyvňovať

§„Monády nemajú okná, ktorými by mohlo niečo vchádzať a vychádzať“)§Sú navonok uzavreté§Každá monáda je iná – rôznorodosť monád spôsobuje rôznorodosť sveta·Objavenie mikroskopu – všetko má svoju štruktúru·Tri základné druhy monád:o Temné§Minimálny pocit pociťovania a chcenia§Neživá prírodao Hmlisté§Schopnosť aktívne pociťovať a chcieť, môžu spájať pocity a vnemy§Rastliny a živočíchyo Jasné§Schopnosť sebauvedomenia a logického myslenia §Ľudské duše·Monáda monád = Boh·Medzi týmito troma druhmi existuje nekonečné množstvo monád, ktoré sa odlišujú minimálnymi kvantitatívnymi rozdielmi, a tým zabezpečujú jednotu sveta = „Príroda nerobí skoky“·Monády sú hierarchicky usporiadané (Je to dané Bohom) – svet je výsledkom Božej kombinatoriky·Každá monáda v momente svojho vzniku bola predurčená na niečo, bol jej daný účel – ten jej dal Boh a ten účel sa v priebehu existencie monády nemení·Theodicea – sociálna filozofia·„Tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov“·Objasňuje príčiny zla vo svete – je nutné (zlo, aby sme si uvedomili dobro a usilovali sa oň)·Príčiny zla vo svete – je nimi konanie človeka, ktorý je nedokonalý·Systemátor Leibnizovho diela: Christian Wolf

Empirizmus:·Materialistický – zdrojom a kritériom poznania je zmyslová skúsenosť objektívne existujúceho sveta (Bacon, Locke)·Idealistický – zdrojom a kritériom poznania je súhrn našich pocitov a predstáv (Barkley, Hume)Francis Bacon (1561 – 1626)·Slachtic, právnik a diplomat·Pochádzal z veľmi bohatej rodiny, jeho otec bol správcom kráľovskej pečate·Bol zapletený do korupčného škandálu – odišiel z verejného života·Skúmal prírodu, a pri výskume prírody aj zomrelDielo: Veľké obnovenie vied (spis)·V tomto diele sa snaží usporiadať vedy a po novom začať vedecké poznanie·Trilógia ktorá ostala nedokončená·1. O dôstojnosti a pokroku vied·pokus o nové rozdelenie vied podľa duševných schopností človeka·vytvára 3 druhy vied: historicke: odvíjajú sa od pamäte, umenie: odvíjajú sa od fantázie, filozofia: odvíja sa od rozumu·2.Nové organon·nadvezuje tu na Aristotela, venuje sa logike·logika je vlastne metóda k správnemu poznaniu·východiskom k tomuto poznaniu je skúsenosť·prírodu možno ovládnuť iba vtedy, ak ju poznávame a rešpektujeme·„Poznanie je moc“·za najsprávnejšiu metódu poznania považuje indukciu·I. časť induktívnej metódy poznávania je negatívna časť

·Cieľom je odstrániť prekážky alebo priestupúky, ktoré nám bránia v pravdivom poznaní·Tieto prekážky nazýva idoly a rozlišuje 4 idoly·Idol kmeňa: človek je schopný poznať iba toľko, čo mu umožňujú zmysly alebo rozum – ohraničené poznanie·Idol jaskyne: človek je schopný poznávať iba cez otvor vlastnej psychiky, ktorá je ovplyvnená výchvou a vzdelaním·Idol trhu: poznanie je ovplyvnené sprývnym pochopením pojmov·Idol divadla: omyly vyplývajú z nekritického preberania názorov iných·Kým prvé dva idoly sa nedajú odstrániť, posledné dva je možné odstrániť·II.časť induktývnej metódy poznávania je pozitívna časť·Pozostáva z troch častí : pozorovanie, experiment demonštrácia·Využíva tu tabuľkovú metódu·Podcenil tu však matematiku·3.Nová Antlantída·dielo z oblasti sociálnej filozofie a do istej miery je to aj utópia·toto dielo predstavuje isté úvahy o pretváraní spoločnosti, vplyvom vedy a techniky·ideálnym štátom je podľa Bacona monarchia, kde jeden panovník a skupina vedcov a odborníkov z jedného centra – to centrum sa nazáva Šalamúnov dom·prvotná podoba akadémie viedJohn Locke (1632 – 1704)·predstaviteľ empirizmu·angličan·jeho život bol prepojený s politikou

Dielo: Rozprava o ľudskom rozume·toto dielo je považované za zakladateľské dielo celej empirickej filozofie a gnozeológie 18.stor·v prvej časti svojho diela dokazuje to, že žiadne vrodené idey neexistujú·„Nič nie je v rozume,čo predtým nebolo v zmysloch.“·Použil slovné spojenie tabula rasa: čistý list – tvrdí že každý človek príde na svet čistý ako nepopísaný list papiera a také je aj naše vedomie, len skúsenosťou sa doň vrývajú idey. Tieto idey tvoria ľudské vedomieDruhy idey:·Jednoduché idey: najjednoduchšie pocity a vnemy·A, môžu pyť výsledkom vonkajšej skúsenosti, poznávame nimi kvality predmetov, javov vlastností, poznáme dva druhy kvalít·Primárne kvality: nemôžme ich od daného javu alebo predmetu odtrhnúť. Geometrické, alebo mechanické vlastnosti veci. Pružnosť, pevnosť, pohyb priestor, tvar·Sekundárne kvality: nevyjadrujú objektývny stav, ale vznikajú interakciou vlastností veci a našich zmyslov. Farba, chuť vôňa. Dôležitá je úloha subjektu.·Zložené idey: vytvárajú rozum kombináciou jednoduchých idey

Okrem zmyslového vnímania uznáva Locke aj intuitívne poznanie – poznanie medzi dvoma ideamiDemonštratívne poznanie - ak poznatok vyvodzujeme z iných poznatkovLockova sociálna filozofia:Dielo: Listy o tolerancii·Hlása náboženskú znášanlivosť·Požaduje odluku cirkvi od štátu·Hovorí, že cirkev by nemala mať právo vnucovať vieru občanov·Boh je preňho grant mortálky, čiže grant toho, že dobro bude odmenené a zlo potrestanéDielo: Dve rozpravy o vláde·Je zástancom teórie spoločenskej zmluvy, kde príčinou vzniku štátu nie je pud sebazáchovy, ale dodržanie prirodzenách práv a potrieb človeka - právo na život, majetok a slobodu·Navrhuje rozdeliť moc v štáte na tri zložky:legislatívny-zakonodárna,exekutívny-výkonná,federatívna-súdna·Je zástancom konštitučnej monarchie