ÚSTAVA

Najskôr niečo o Platónovom ponímaní štátu.

ŠTÁT – nadväzuje na Sokrata náukou o ctnosti – človek sa má správať ctnostne podľa vlastných možností a štát sám o sebe by mal byť zobrazením tejto ctnosti, ktorý má prevziať práva, viesť a dávať príklad občanom.

Platón kritizuje dovtedajšie typy vlád.

1)MONARCHIA – blíží sa k Platónovmu ideálu.
2)ARISTOKRACIA – viacej skúsených ľudí, ktorí by síce neboli tak dobrí ako monarcha, ale môžu spolu vytvárať radu.
3) TIMOKRACIA – vláda založená na cti – čest slúžit štátu (samurajský kódex v Japonsku).
4)OLIGARCHIA – vláda majetných.
5)DEMOKRACIA – väčšina bez patričných znalostí rozhoduje o vodcoch.
6)TYRANIA – jeden tyran.
7)ANARCHIA – konec poriadku a bez osoby, ktorá by vládla.

Ústava alebo O spravodlivosti, rozhovory o desiatich knihách, písaná niekoľko rokov (389-369), je považovaná za hlavné Platónovo dielo politickej filozofie. Rozprávajúci sa dostávajú k otázke, čo je spravodlivosť štátu, čo je človek vo veľkom.

Ústava svojím poňatím ideálneho štátu vytvoril prvú utópiu na svete. Založená je na deľbe občanov do 4 vrstiev.

VRSTVA          ZÁSTUPCOVIA        VLASTNOSŤ
ZLATÍ              Filozofi                   spravodlivosť
STRIEBORNÍ    Strážcovia              rozvážnosť
MEDENÍ           Obchodníci              striedmosť
ŽELEZNÍ          Remeslníci              statočnosť

Ruší rodinu ako základ spoločnosti – strážcovia majú mať spoločné manželky a deti. Kto je geneticky nevybavený musí být zlikvidovaný. Kto bude mať s kým dati určuje jeho trieda = šlachtenie. Osobná sloboda a súkromné vlastníctvo sú podriadené záujmom celku a v tomto zájme môžu byť obmedzené či zrušené. Dokonalá demokracia – na začiatku majú všetci rovnakú šancu.

PLATÓNOV IDEÁLNY ŠTÁT – v dialógu Ústava nájdeme taktiež Platónov príbeh o jaskyni. Platón tu popisuje “ideálny štát” , teda pomyselný štát, ktorému hovoríme utopistický. Domnieva sa,ako som už v úvode spomenula, že štát by mali riadiť filozofovia. Keď vysvetľuje prečo, vychádza z toho, ako je človek ako jednotlivec utváraný.

Podľa Platóna je ľudské telo rozdelené do troch častí, do hlavy, hrude a brucha. Každej z tejto častí odpovedá i niektorá duševná vlastnosť. K hlave patrí rozum, k hrudi vôľa a k bruchu túžba alebo žiadostivosť. Ku každej z týchto vlastností patrí okrem toho nejaký ideál alebo cnosť. Rozum mieri k múdrosti, vôla k odvahe a vášeň je treba krotiť, aby človek preukázal umiernenosť, ktorá ho uschopňuje k tomu, aby chápal meradlá a mohol podľa nich žiť. Až keď všetky tri časti človeka fungujú spoločne ako jeden celok, vznikne harmonický a správne utvorený človek.

Platón si predstavuje štát, ktorý je budovaný na rovnakom princípe ako človek - s úplne totožným rozdelením do troch častí. Ako má telo “hlavu” a “brucho”, má štát vládcov, strážcov (vojakov) a remeselníkov. Platón postavil svoju predstavu štátu na gréckej medicíne. Rovnako ako zdravý a harmonický človek je vyrovnaný a striedmo, je “spravodlivý” štát charakterizovaný tým, že každý jeho člen pozná svoje miesto v celku.

Platónov štát má niektoré diktátorské právomoci , napríklad likvidovať menejcenných a chorých, vyvlastňovať majetok, a radu ďalších mimoriadnych právomocí . Utopickosť v poňatí jeho štátu sa prejavuje aj v tom, že neprihliada k reálnym ekonomickým záujmom. Platón pochopil mnohé príčiny krízy gréckych mestských štátov, napríklad vplyv peňazí a majetkových rozdielov na občiansku pospolitosť, ale jeho návrhy na riešenie situácie sú zjavným krokom späť, proti smeru historického vývoja.

Podľa Ústavy by vládnuce vrstvy nemaly mať žiadne súkromné vlastníctvo, pretože to zvádza k egoizmu, aby sa tak mohli venovať výhradne svojmu poslaniu i povolaniu, čo je riadenie alebo obrana štátu.

Platónov ideálny štát pripomína starý indický systém kást, kde každý obyvateľ má svoju špeciálnu funkciu pre blaho celku.

Za povšimnutie stojí, že Platón sa domnieval, že ženy môžu patriť medzi vládcov rovnako ako muži. Vládcovia predsa riadia štát silou svojho rozumu a Platón bol toho názoru, že ženy majú rovnaký rozum ako muži, pokiaľ dostanú vzdelanie a uvoľní sa z domácich povinností a starostí o deti. V jeho ideálnom štáte je vzdelanie detí tak dôležité, že nie je možné ho ponechať na jednotlivcovi. Za výchovu detí musí prevziať zodpovednosť štát. Platón bol prvýmm filozofom, ktorý navrhol zriadenie verejných škôlok a internátnych škôl.

S Platónovou predstavou vzdelania súvisí aj jeho predstava výberu vládcov.

1)20 rokov vzdelania pre všetkých
2)Ten, kto to zvládne postúpi ďalej – 10 rokov ďaľšej výchovy
3)Ďalej 5 rokov intelektuálneho školenia vo svete filozofie
4)15 rokov zaoberanie sa praktickými vecami
5)A ako 50 ročný sa automaticky stávajú vládcami, filozofickými kráľmi alebo kráľovskými filozofmi.

Na záver treba dodať, že v neskoršom veku Platón niektoré radikálne názory reviduje.

ZÁVER

Platónovu dielo je niečím prevratné. Najviac ma zaujala jeho predstava výberu vládcov. No dnes by určite nemala veľký úspech. Naši „vládcovia“ – politici by sa určite odmietli 5 rokov zaoberať filozofiou. Kriticky by som sa postavila k jeho názoru ako by mala vyzerať rodina. Myslím, že by niečo také ako určovanie kto s kým bude mať deti viedlo k rozkladu spoločnosti a pravdepodobne by niečo také ani nebolo možné.

Spoločnosť by teda v jeho poňatí mala byť výsostne aristokratická a zároveň demokratická. A čo je dôležité podotknúť, všetci by mali byť na rovnakej štartovacej čiare – 20 rokov vzdelania pre všetkých.