SOFISTI (5. storočie pred n. l.)
Učitelia múdrosti, ktorí vzdelávali mládež tak, aby bola pripravená vstúpiť do politického života. Kládli dôraz na jazykové prostriedky a ich využívanie, prekrúcanie argumentov. Ich záujem o jazyk ich priviedol k poznatkom, ktoré mali veľký význam pre rozvoj gramatiky a pripravovali pôdu pre vznik logiky. Poukázali na úlohu človeka a spoločnosti, individuálnych a kolektívnych záujmov. Medzi najvýznamnejších sofistov patrili Kritias, Prodikos, Protagoras a Gorgias.
PROTAGORAS (asi 480 – 410 pred n. l.)
Protagoras si dal ako prvý zaplatiť za vyučovanie 100 mín, od tejto udalosti vznikol pojem „platení učitelia múdrosti“. Za svoju prácu a čas chceli mať viac než len dobrý pocit, chceli byť materiálne ohodnotení. Za toto boli v neskoršom období ostro kritizovaní. Proti tomu vystúpil hlavne Sokrates. Tiež ako prvý rozšíril slovesné časy, uviedol preteky v rečníctve a poskytoval sofizmy pre milovníkov slovných sporov. Väčšinu svojich úvah Protagoras venoval človeku, jeho životu, praktickej i poznávacej činnosti, uvedomoval si, že človeka obmedzujú nedostatočné poznávacie schopnosti. Vyjadroval to v spise O bohoch: „O bohoch nemožno vedieť ani to, že sú, ani to, že nie sú, ani to akú majú podstatu. Lebo mnoho vecí to bráni vidieť: nejasnosť veci a krátkosť ľudského života.“ Snažil sa tým asi vyjadriť, že ľudský život je na toľko krátky, že jednoducho sa všetky chcené veci nedajú dokázať alebo pochopiť, aj keď sa to zdá jednoduché. Ale opak je však pravdou. Protagoras sa ako prvý vyhlásil za sofistu, teda učiteľom vzdelania a cnosti a jeho cieľom bolo urobiť zo svojich žiakov dobrých občanov a to na základe toho, že títo mladí ľudia sa budú učiť iba to kvôli čomu sami za ním prídu. Čiže sa budú učiť len to čo ich v skutočnosti zaujíma a tak u nich mohol vzbudiť tak ťažko dosiahnuteľný záujem. Sami dobre vieme, že pokiaľ nás niečo zaujíma, k danej tematike alebo ako keby priťahuje, tak si to aj skôr zapamätáme a má to aj osoh. Hovorí: „Tá náuka je rozvážnosť jednak vo veciach súkromných, ako možno najlepšie spoznať svoje hospodárstvo, jednak vo veciach verejných, aby bol schopný činom i slovom spracovať veci obce.“ A tým, že jeho žiaci budú učený Protagorom, vždy každý deň zistia, že sú lepší ako deň pred tým. Vyjadril to výrokom: „Mladý priateľu, ak budeš mojim žiakom, bude ti súdené každý deň, ktorý sa budeš učiť, večer vracať sa domov s vedomím, že si sa stal lepším, ako si bol, a nasledujúci deň to bude tak. A tak každý deň sa budeš stavať lepším a lepším. Iní učitelia totiž týrajú mladých ľudí lebo nútia mladých ľudí, ktorí práve utiekli od odborných náuk, proti ich vôli zasa len do štúdia odborných náuk, keď ich učia matematiku, astronómiu, geometriu a hudbu.“ Protagoras bol proti núteniu žiakov učiť ich to o čo v skutočnosti nemali záujem a preto im dal voľnosť výberu náuk, ktoré ich samotných zaujímali. Od svojich žiakov Protagoras vyžadoval cvičenie, teda mali sa venovať tomu čo ich v skutočnosti zaujímalo, aby vzdelanie vzniklo tak hlboko, aby vyrastalo v ich duši. Zaoberal sa tiež základnou formou reči, reč rozdeľoval na štyri druhy: prosbu, otázku, odpoveď a rozkaz. Rozlíšil aj rody mien: mena mužské, ženské a vecné. Ako prvý tiež zaviedol relativizmus, teda, že hmota plynie. Za príčinu všetkých javov považoval hmotu „tak že, hmota pokiaľ na nej záleží, môže byť všetkým tým, ako a čím sa všetkým ľuďom javí.
PLATÓN (427 – 347 pred n. l.)
Pochádzal z aténskej aristokratickej rodiny. Bol všestranne nadaný, venoval sa hudbe, maliarstvu, literatúre, ale aj zápasníctvu. K filozofii ho priviedol jeho učiteľ Sokrates. Založil vlastnú filozofickú školu – Akadémiu. Bol veľkým odporcom materializmu a sformuloval jednu zo základných tendencií v rozvoji filozofie – objektívny idealizmus. Väčšinu prác napísal formou dialógu, v ktorom je hlavnou postavou Sokrates. Významným dielom, ktoré nie je napísané formou dialógu je Obrana Sokratova.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie