Aristotelova systémová filozofia
(384 - 322 p. n. l.)

Ako mysliteľ organicky spojil a originálne domyslel všetky podnety a výsledky gréckej filozofie a vedy. Aristoteles sa pokúsil zladiť dva protikladné smery v gréckom myslení:

1. materializmus (Herakleitos, Demokritos);
2. idealizmus (Pytagorovci, eleáti, Platón).

Jeho filozofia je akousi filozofiou zlatého stredu, neustále sa pohybuje medzi materializmom a idealizmom.


Život:

Narodil sa v roku 384 pred n. l.  v Stageire v Thrákii na brehu Egejského mora. Jeho otec bol dvorným lekárom macedónskeho kráľa Amynta II. Keď mal 17 rokov odišiel do Atén, kde sa mal stať tiež lekárom. Vstúpil však do Platónovej akadémie, v ktorej bol 20 rokov žiakom a neskôr učiteľom. Po čase tam začal vyučovať rérotiku. Na mnohé otázky mal s Platónom rozličné názory, a preto ho aj neurčil za svojho nástupcu. V roku 347, keď zomrel Platón odchádza do Assu na severozápade Malej Ázie, kde ho pozval jeho niekdajší spolužiak Hermeius, ktorý sa medzitým stal diktátorom. Aristoteles tam založil Akadémiu a oženil sa s Pýtiou, Hermeiovov neterou. Po páde vlády Hermeia po 2 rokoch odchádza do Mitylény na ostrove Lesbos. Roku 342 ho zjednotiteľ Grécka, kráľ Filip Macedónsky pozval na svoj dvor ako vychovávateľa princa Alexandra, budúceho Alexandra Veľkého. Roku 336 bol Filip zavraždený a moc prebral Alexander. Aristoteles nesúhlasil s jeho politickými cieľmi ani vystupovaním, a preto sa vracia do Atén, kde založil vlastnú filozofickú školu Lykeion (lýceum).

Lykeion bola známou pod názvom peripatetická škola. Aristoteles si založil veľkú súkromnú knižnicu, zozbieral ústavy všetkých 160 dovtedy známych štátov a založil prírodovedeckú zbierku rastlín a zvierat z celého, vtedy známeho sveta. Táto výskumná činnosť trvala 12 rokov. Potom nastali politické ťažkosti. Aristoteles vzbudzoval nevraživosť pre svoj vzťah k Alexandrovi Macedónskemu, ktorý vzal Aténam slobodu. Po smrti vládcu ho obvinli z bezbožnosti. Obával sa, že ho odsúdia na smrť ako Sokrata a vyjadril sa, že nechce dať Aténčanom príležitosť, aby sa druhý raz previnili proti filozofii. Utiekol na ostrov Eubóia do Chalkidyku na majetok svojej matky, kde sa vyhol hroziacemu rozsudku smrti. Zomrel v roku 322 p. n. l. vo veku 66 rokov na žalúdočné ťažkosti. 

Aristotelovo dielo predstavuje jeden z vrcholov starovekej filozofie. Aristoteles obsiahol všetky vtedajšie oblasti antickej kultúry, detailne sa oboznámil s poznatkami jestvujúcich vedeckých odborov a naviac ako filozof sa usiloval vniesť do náučného bádania jasnosť, systematickosť, presné vymedzenie predmetu toho, ktorého vedného odboru,  stanoviť základné metódy vedeckej práce.


Diela:

Už v období helenizmu boli Aristotelove spisy zozbierané a zoradené do siedmych základných celkov. Rozdelenie Aristotelových spisov (opierajúce sa o Immanuela Bekkera) je nasledujúce:

1. spisy logické: súhrny názov „Organon"(nástroj  metód a poznania).

Diela: Kategória, O vyjadrovaní, Prvé,  druhé analytiky, Topiky a O Sofistických dôkazoch.

2. spisy fyzické  - (prírodnofilozofické a prírodovedecké)

Diela: Fyziky, O nebi, O vzniku a zániku, Meteorologika, Skúmanie o zvieratách, O vzniku zvierat, O pohybe zvierat, O chôdzi zvierat, O duši. Patria sem aj spisy z odboru fyziológie - dielka označované ako Malé prírodovedné - Parva naturalia. 

Aristotelove lekárske spisy, známe antike, sa nedochovali.

3. spisy filozofické - už v helenistickej dobe  ich označovali ako metafyzické (ta meta ta fyzika), lebo boli zaradené za spisy fyzické. Tieto tvoria dnešné Metafyziky.

4. spisy etické - Etika eudemova, Etika Nikomachova.