referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dana, Danica
Piatok, 16. apríla 2021
Aristoteles
Dátum pridania: 07.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: janyk4
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 233
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 
Ak sú premisy pravdivé je nevyhnutne pravdivý aj záver. Základné vzťahy v sylogizme nezávisia od konkrétnych obsahov. Dôležitá je tu iba forma, a preto Aristotela pokladáme za zakladateľa formálnej logiky. V sylogizme záver nevyhnutne vyplýva z premís.


Dôkaz

Úsudky sa spájajú do dôkazov. Dôkaz je postupnosť súdov, z ktorých vyplynie nejaký záver.

Metódy dokazovanie:

1. indukcia - je metóda dokazovania, keď postupujeme od zvláštneho k všeobecnému.
2. dedukcia - je metóda dokazovania, keď postupujeme od všeobecného k vzácnemu. Logické dokazovanie má určité princípy.

Základným predpokladom logického dokazovania je podľa Aristotela:                        

 1. princíp protirečenia: vec nemôže mať a zároveň nemať určitú vlastnosť.
 2. princíp vylúčenia: každá možnosť je buď pravdivá alebo nepravdivá. Tretia možnosť neexistuje.
 

Metafyzika

V Metafyzike, presnejšie v VII. a VIII. Knihe obsiahol Aristoteles učenie o podstate filozoficky najvšestrannejšie. Uznáva tri podstaty, a to látku (hýlé), tvar (eidós, morfé), jednotu látky a tvaru, vec, celok, celkovú podstatu (to synholon, hé synholon, úsiá). 

Odmietol uznať len látku za podstatu. Podľa Aristotela sama o sebe ani jedna z podstát, o ktorých hovorí neexistuje, až jednota látky a tvaru ( tretia podstata) vytvára skutočné bytie. Aristotelove úvahy o látke a tvare, jednote obidvoch princípov, sú ťažiskovým miestom jeho učenia, v súlade s ním rieši všetky ďalšie filozofické problémy.

Zaujímavá je interpretácia pohybu v Aristotelovej filozofii. Podľa nej pohyb neexistuje ako osobitná substancia, nie je silou alebo zákonom. Je to osobitný stav prírodných telies. Pohyb neexistuje mimo vecí. Mal blízko k uznaniu samovoľného, spontánneho vnútorného pohybu.

Aristoteles súdil, že prvý hybný princíp (nazýva ho bohom), sa nemôže pohybovať, ale musí pohybovať iným. Takýto princíp je chápaný ako prvý účel, účel účelov, prvý tvar, tvar tvarov. Samotný pojem boha ja u Aristotela súhrnným názvom pre prevažne filozofické určenia.

Učenie o pohybe je tesne späté s rozlišovaním potencionálneho a aktuálneho bytia. Pohyb spájal Aristoteles s príslušnou energiou, bez ktorej nemôže dôjsť k premene potencionálneho na aktuálne. Dovŕšenie vývoja, stelesnenie energie, sa u Aristotela nazýva entelecheia. Princíp entelecheie vnáša do pohybu teleologický moment.

Učenie o látke, tvare, energii a entelechei je východiskom učenia o príčinnosti. Aristoteles rozlišuje štyri druhy príčin:
  • - látkovú - spočívajúcu v substráte, z ktorého sa tvoria všetky telesá,

  • - formálnu - v ktorej sa aktívne prejavuje forma, tvoriac podstatu,

  • - účinnú, pôsobiacu - odhaľujúcu zdroj pohybu, zdroj premeny možnosti na skutočnosť,

  • - účelovú alebo konečnú príčinu - ako cieľ pohybu.


Poznať prírodu znamená poznať všetky príčiny. 

Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí skúmali spravidla len jeden druh pohybu, pokúsil sa Aristoteles preštudovať a klasifikovať najrozličnejšie jeho druhy. V Kategóriach napočítal šesť druhov pohybu: vznik, zánik, rast, zmenšenie, kvantitatívna zmena, striedanie v priestore. Usiluje sa klasifikovať protiklady.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Aristotelés SOŠ 2.9322 3951 slov
Aristoteles SOŠ 2.9281 1460 slov
Aristoteles SOŠ 2.9759 4957 slov
Aristoteles SOŠ 2.9856 1900 slov
Aristoteles SOŠ 2.9735 756 slov
Aristoteles GYM 2.9941 1487 slov
Aristoteles GYM 2.9557 845 slov
Aristoteles INÉ 2.9934 178 slov
Aristoteles GYM 2.9588 380 slov
Aristoteles GYM 2.9954 880 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.