1. Antická – Grécka filozofia

Súhrn fil. tvrdení, kt. rozvíjali grécki myslitelia od 7.st. pnl po 6.st. nl. Vznik gr. umenia, vedy, filozofie = gr. zázrak. Zmeny v spoločnosti – vznik mestských štátov (polis), vznik otrokárskej spoločnosti = sociálna nerovnosť, delenie obyvateľstva na vrstvy. Ľudia už neveria tradičným predstavám o svete, vytv. sa vedecké názory. Prví grécki filozofi chceli objasniť podstatu prír. procesov ,, Prírodní filozofi ,,

*1. Raná gr. filozofia (6 – 5 st. pnl) : za vš. zmenami stojí ,,Pralátka,, a vš. veci musia mať spoločný počiatok ,,Arché,,

a) Milétska škola

Táles : základy matematiky a astronómie, základ vš. = voda, Zem je veľká platňa plávajúca na vode, založil prvú materialistickú školu v dejinách filozofie
Anaximenes : základ vš. = neobmedzený vzduch (zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu spôsobujú tvrdosť, teplotu, ...)
Anaximandros : základ vš. = apeirón (neurčený svetový poriadok)

b) Eleátska škola : uznávali len 1 podstatu = monitizmus

Xenofanes : zakl. eleátskej školy, jediná podstata vesmíru = Boh, kt. stotožňoval s prírodou (panteizmus)
Parmenides : zakl. ontológie (bytie je celé, nemenné, nehybné, ...)
Zenón z Elley : obhajuje Parmenidove učenie, Zenónove paradoxy – najväčšie sú ,,apórie,, (nemožnosť pohybu), zakladateľ dialektiky – umenie viesť rozhovor

c) Pytagorovci : skupina mysliteľov, mesto Krotón. Nevytv. fil. školu, ale náboženský spolok

Pytagoras zo Samu : matematik a astronóm, prvýkrát použil slovo filozofia. Venoval sa číslam a číselným vzťahom pripisovali mýtické vlastnosti. Veci = napodobeniny čísel, kt. chápali priestorovo. Súčet 10 považovali za dokonalé a posvätné číslo. Základ vš. = číslo, kt. vzniká mimo prírody

d) Atomisti : Demokritos + Leukippos, chceli prekonať eleátske apórie o nemožnosti pohybu

Demokritos : zaob. sa fyzikou, matematikou, astronómiou, psychológiou, etikou, ... Všetko sa skladá z malých a nedeliteľných častíc (atómov), kt. sú večné a nemenné – nárazmi sa pohybujú a spájajú sa do vecí, kt. vidíme okolo seba. Duša sa skladá z okrúhlych a hladkých atómov. Ak človek umrie = atómy duše sa rozpŕchnu, môžu sa pridať k novej duši. Človek nemá nesmrteľnú dušu. Vyvrcholenie prírodnej gr. filozofie.

e) Sofisti : prví platení učiteľia. Zaoberali sa matematikou, gramatikou, poéziou, právom, históriou, rétorikou. Reč považovali za najdôležiteší nástroj človeka. Dôraz kládli na štýl a formu vyjadrovania, na spôsob argumentácie. Učili ako využívať aj zneužívať jazykové prostriedky. Relativizmus = pravda stráca objekt. hodnotu. Kritizovali otroctvo, zastávali názor o rovnosti ľudí.
Kritias : náboženstvo je výtvorom človeka, chcel vierou v Boha vyvolať v ľuďoch strach pred trestom za utajený zločin
Prodikos : dávni predkovia zbožšťovali vš. čo pomáhalo životu a prinášalo úžitok
Protagoras : o každej veci existujú 2 protikladné výpovede. O Bohoch nemôžeme vedieť ani že sú, ani že niesú ,,Človek určuje čo jestvuje. ,,

Gorgias : 3 tézy
1. Nič nie je
2. Ak aj niečo je, nemožno to poznať
3. Ak to aj možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu (skepticizmus : pochybovanie o pravdivosti našich poznatkov o vonk. svete)

f) Herakleitos z Efezu : zakl. gnozeológie (predmet poznania = kosmos, príroda a hmotný svet), hovorí o neprestajnom vznikaní a zanikaní vš. vecí ako aj sveta, všetko plynie = panta rei. Počiatok vš. = oheň. Logos používa na vyjadrenie skrytej podstaty (Dva krát do tej istej rieky nevstúpiš).
Empedokles : 4 pralátky = oheň, zem, voda a vzduch / láska a nenávisť. Príroda sa skladá z malých častí, kt. okom nevidíme = semená. Láska plní funkciu celku / Nenávisť veci rozdeľuje
Anaxagoras : prijíma rozum, láska veci spája a plní funkciu celku


*2. Klasická gr. filozofia (5 – 4 st. pnl) :

- kultúrny a politický rozkvetu gr. miest (Atény), ústava bola veľmi demokratická (až tak, že nechránila ľudí pred tyranmi a samovládou)