a) Sokrates : svoju filozofiu nazval podľa povolania sv. matky = maieutika (umenie pôrodnej baby). Pravdu hľadal v dialógu a irónia mu slúžila ako príprava na rozvoj tohto hľadania. Mal konflikt s mocou Atén, obvinený z bezbožstva a z kazenia mládeže na trest smrti.
- meieutika : pomoc ľudom pri sebaspoznávaní; pri spoznávaní právd, kt. môžeme nájsť len sami v sebe
- jeho výrok : ,, Viem, že nič neviem ! ,, (dokázal k nemu priviesť aj ostatných ľudí, s kt. diskutoval)
,, Poznaj seba samého !,,
- sebapoznávanie = zušľachťovanie vlastnej duše, dosahovanie cnosti
- daimonion : vnút. hlas rozumu, kt. riadi skutky človeka na zákl. poznania dobra
- zaoberal sa etickými a praktickými problémami

b) Platón : (Aristokles), založil školu ,, Akadémia ,, + zanechal rozsiahle lit. dielo = 36 Dialógov ,,
- zaoberá sa poznaním a samotným bytím
- obdobia života :

1. Sokratovské obdobie : diela = Protagoras (O výchove k cnosti), Gorgias (O rétorike), Obrana Sokratova
2. Klasické obdobie (tzv. mužné) : diela = Ústava (O dokonalom štáte), Faidon (Nesmrteľnosť duše), Faidros (O láske a kráse)
3. Posledné obdobie : diela = Zákony, Kritias (O zániku Altlantídy) + nanovo rozpracuváva niekt. myšlienky
- koncepcia 2 svetov :
1. Svet ideií : nemateriálny nemenný dokonalý
2. Svet vecí : materiálny, menlivý, nedokonalý
- idey : sú skutočným a pravým bytím = objektívny idealizmus, svet je výsledkom spojenia ideií s konkrétnou látkou, na vrchole je idea dobra (prvá a asolútna príčina vš. súcna)
- človek : telo + duša (je nesmrteľná, sídlo rozumu) a skladá sa z rozumu, vôle, žiadostivosti
- rozdelenie obyvateľov : vládcovia (filozofi, kt. majú dar múdrosti), strážcovia (vojaci - statočnosť), výrobcovia (umiernení )
- sníval o spojení moci a múdrosti, je lepšie nechať vládnuť zákon ako človeka, krása + pravda + dobro = absolútna idea

c) Aristoteles : ,, knieža filozofov ,, + učiteľ rétoriky, založil školu ,, Lykeion ,, + dualista (materializmus aj dialektika)
- zanechal najväčší súbor vedeckých prác v dejinách ľudstva, kt. sa delí na :

1. Filozofické spisy o logike : Organon
2. Filozofické spisy zhrnuté do práce Metafyzika
3. Prírodovedecké spisy : O nebi, O vzniku a zániku
4. Spoločenskovedné a umenovedné spisy : Politika, Rétorika, Aténska ústava
- hmota a duch : existujú večne – neboli stvorené, hmota ako látka nevyhnutná pre existenciu vecí, spojenie látky a formy = vznik vecí = večný pohyb
- 6 pohybov : vznik, zánik, zväčšenie, zmenšenie, zmena akosti, premiestňovanie v priestore
- prvý hýbateľ : prvá príčina pohybu (sám je však nehybný, večný a oddelený od iných vecí)
- vesmír ako celok pokladal za konečný
- štát : najvyššia forma ľudského súžitia
- formy štátu : tyrania, oligarchia, demokracia, monarchia a aristokracia


*3. Poklasická gr. filozofia (4.. st. pnl - 5. 6. st. nl) :

- v popredí boli otázky súviasiace postavením človeka v neistých časoch (etická problematika); filozofi hľadajú postoj k životu, kt. zodpovedá požiadavkám múdrosti a dôstojnosti. Na druhom mieste sú otázky o vzniku a počiatku.

a) Stoicizmus (stoa = stĺporadie) : zakladateľ Zenon z Kitia

1. Starší (Zenón z Kitia)
2. Stredný
3. Rímsky (Seneca, Marcus Aurelius)
- filozofiu delí na : logiku (plot, hlásanie ataraxie = duševný pokoj za každých okolností + cieľom života je dobro a súlad s prírodou), etiku (plod) a fyziku
- život človeka je predurčený a on sám ho nemôže zmeniť

b) Epikureizmus :

Epikuros - filozofia atomizmu, zaujímal sa o etiku, cieľ ľudského konania = blaženosť (umiernený spôsob života naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania)

c) Skepticizmus : zakladateľ Pyrhón z Elidy
- pochybujú o možnosti poznať svet, odporúčajú zdržať sa súdenia

d) Novoplatonizmus : Plotinos - inšpiroval sa Platónom, vš. formy bytia odvodzuje od jedného božského zákona = nazýva ho ,, Jedno ,, (vyžarujú = emanujú z neho súcna)