2. Stredoveká filozofia

Vzniká nový svetonázor a ideológia = kresťanské náboženstvo. Kresťanský názor na svet je opakom antickej racionálnej filozofie. Hlása, že všetko čo existuje, je len vďaka Bohu.

1.Patristika
2.Scholastika

* Patristika : (pater = otec, titul pre učiteľa múdrosti)
2 etapy :

a) Do roku 325 (stretávanie sa pôvodnej teológie s gr. a rím. filozofiou)
b) Do 8. st. (vytváranie pevných zákl. náboženských dogiem)

Augustínus : najväčší kresťanský mysliteľ patristiky, študoval rétoriku. Jadrom jeho filozofie je vzťah človeka a Boha = príčina, cieľ a stred sveta. Boh stvoril svet z ničoho, riadi jeho činnosť a pokračuje v tvorení. Odmieta tvrdenie, že svet sa po svojom stvorení ďalej vyvíja sám. Človek : telo + duša (má nadradené postavenie, má 3 funkcie : pamäť, vôľa, myslenie).
- učenie o predurčení = predestinácia
- vš. ľudia sú zaťažení dedičným hriechom (okrem Adama), smrť = trest za hriech


* Scholastika : (schola = škola), vznikala na školách (cirk. školy sa vytvárali v kláštoroch) a univerzitách (Paríž, Oxford).
- 3 etapy :

a) Raná (9. - 12. st.) : rozpor medzi nominalizmom a realizmom. Stúpenci realizmu sa prikálaňali k Platónovi (pojmy reálne existujú – Boh, Diabol, duša); nominalisti tvrdili opak (pojmy sú len mená, výtvory ľudského vedomia) + predstavitelia = spor o nominálie

b) Vrcholná (13. st.) : činnosť mníšskych rádov (Františkánsky, Dominikánsky), snaha o oddelenie filozofie a teológie, prenikanie nových myšlienkových prúdov
+ predstaviteľ Tomáš Akvinský : filozofia - Tomizmus, Novotomizmus (zmodernizované učenie), záver : svet sám o sebe nemá možnosť vývinu, na počiatku vzniku všetkého je Boh, prvoradosť cirkvi, moc panovníka musí byť podriadená vyššej duchovnej moci (na čele Kristus, na Zemi – rímsky pápež), pozemský život je len prípravou na budúci.

c) Neskorá : skúmanie gravitácie, teórie pohybu, ... nástup novoveku


3. Novoveká filozofia

1. Renesančná
2. Klasická
3. Osvietenská
4. Nemecký klasický idealizmus
5. Poklasická

*1. Renesančná novoveká filozofia : je súčasťou renesancie ako kult. epochy, kt. sa pokúša o znovuzrodenie antickej vzdelanosti. Návrat k antike je len podnetom, ilúziou pre vznik nového myslenia, kt. sa od antiky zásadne odlišuje aj keď je ňou veľmi ovplyvnené. Prelom v prístupe k svetu (15. – 16. st. TAL), prelínanie fil. problémov s prírodovednými, etickými, náboženskými, ... 5 oblastí renesančného myslenia : filozofia, náboženstvo, etika, prírodoveda a učenie o štáte

- morálka a etika : nové chápanie človeka ako občana, 2 línie renesančného uvažovania = filologická (Erazmus Rotterdamský – znevážil všetky autority, najväčšia autorita = kritický rozum); laická (Michel De Montaigne – vyzýva k tolerancii, neľahká cesta hľadania samého seba)

- náboženstvo : reformácia Martin Luther, Kalvín; luteránske zdôraznenie ľudského individua, kt. je schopné samostatne si vykladať zmysel ,, Písma svätého ,, + mravný rigorizmus (prísnosť)

- vznik samotnej filozofie : vplyv obrodenia platónskej filozofie.

Mikuláš Kuzánsky : zákl. všetkého je ,, Jedno ,, stotožňuje ho s Bohom; teória : čím sme učenejší tým menej vlastne vieme. Prvá renesančná škola vznikla vo Florencii ( Marcilio Ficino)

SR : vplyv Platonizmu (Ján Sambuc), prekladal z gr. do latinčiny (Platóna); vplyv Telesia (Ján Jesenius)