Racionalizmus

Baruch Spinoza : HOL filozof, židovského pôvodu, posl. racionalista, Boha stotožnil s prírodou, vo všetkom videl Boha, všetko je Boh - Boh je svet, kritizoval Descarta, jediná substancia = príroda (nekonečná, jednoduchá a nedeliteľná) = monistické stanovisko, príroda má mnoho vlastností ,, Atribútov ,, (napr. myslenie, rozpriestranenosť), substancia sa prejavuje prostr. ,, Modov ,,
- bytie rozlišuje : príroda tvoriaca = božská podstata, produkuje seba aj ostatné veci) + príroda stvorená = samotné produkty
- najdokonalejšia forma štátu : demokracia, kde má človek pocit, že žije podľa vlastnej vôle
- diela = Princípy karteziánkej filozofie, Etika, Teologicko – Politický Traktát, Rozprava o zdokonalovaní rozumu

Gottfried Leibniz : diela = Monadológia, Rozprava o metafyzike; koncepcia dvoch druhov právd :
1. Pravdy rozomu : matematické výroky
2. Pravdy faktu : založené na skúsenosti
- učenie o mnohosti substancií : základ všetkého je nekonečný počet jednotiek bytia ,, Monád ,, (sú od seba nezávislé a neovplyvňujú sa)

- 3 typy monád :
1. Temné : tvoria podstatu neorganických telies
2. Hmlisté : tvoria podstatu rastlín a živočíchov
3. Jasné : ľudská duša schopná logicky myslieť a chápať

- monáda monád : Boh, tento svet je najlepší zo všetkých svetov, Boh vytvoril maximum dobra a minimum zla - vďaka zlu vieme čo je dobro a usilujeme sa oňho
- diela = Monadológia, Rozprava o metafyzike

René Descartes : vypracoval deduktívnu metódu (jeho ideál = matematizácia celého poznania), kritizoval scholastiku - poznanie chcel podrobiť racionálnej kritike a vytvoriť filozofický systém bez rozporov, kt. bude základom pre rozvoj prír. vied. Metodická skepsa pochybnosť o všetkom, čo bolo dosiaľ považované za pravdivé. Jediné o čom nemožno pochybovať - ,, Keď pochybujem tak myslím = Pochybujem, teda myslím = Myslím, teda som ,, Descartes je dualista (vychádza z dvoch od seba nezávislých substancií - mysliaca a rozprestierajúca sa substancia. Nad oboma substanciami stojí Boh, ich tvorca (riadi ich vzájomné pôsobenie)
- diela = Rozprava o metóde, Meditácie o prvej filozofii


* 4. Osvietenská filozofia : nadviazala na racionalizmus a empirizmus. Vytvorila koncepciu prirodzenej morálky práva, náboženstva, teórie spoločenskej zmluvy.

Je to široké myšlienkové hnutie (18. st.), kt. vzniklo v ANGL a ovplyvnilo ideový + politický vývin v Európe. Zdôrazňovalo význam rozumu (v jeho využití videli zlepšenie spoločenských pomerov, morálky človeka).
17. st. FRANC : hnutie Libertínov = voľnomyšlienkári (šírili osvetu, rozvoj vedy, vzelávanie ľudí)
ANGL osvietenstvo : jej významným zdrojom bola filozofia J. Locka
- znaky OF :

1. Vzbury proti autoritám : proti šľachte, cirkvi; inšpirácia v ANGL prírodovede
2. Racionalizmus : príroda je zariadená na zákl. rozumu, nutnosť vzdelať = osvietiť široké masy ľudí -vznik pedagogiky ako vedy (vydávanie encyklopédií)
3. Kultúrny optimizmus : treba koniec nevedomosti
4. Humanizácia kresťanstva : návrat k prírode, kt. obdarila človeka rozumom
5. Ľudské práva : filozofi neveria na zázraky, Boh svet stvoril - nezasahuje do neho (snaha odstrániť dogmy)
6. Samotná myšlienka osvietenstva : boj proti cenzúre, otroctvu, boj za slobodu tlače

Slovenskí filozofi : proti poverám bojoval Michal Institoris Mošovský, Samuel Tešedik, Fándly, Bajza
- osvietenstvo chápali ako výchovné pôsobenie na človeka
- vznik : Učené tovarišstvo, Učená spoločnosť malohontská

Charles Montesquieu : filozofujúci historik, rieši problematiku politickej a štátnej moci - jej rozdelenie, práva. Na Slovensku sa zúčastnil rokovania Uhorského snemu. Snaha pochopiť vnútornú logiku dejín (pýta sa prečo a nie čo sa stalo?).
- diela = Perzské listy, O duchu zákonov, Anglická sloboda
- Perzské listy : poukazuje na relativitu hodnôt a kultúr (nevyhnutnosť občianskej aj náboženskej tolerancie)
- O duchu zákonov : skúma právnické pojmy, pôvod a funkciu spoločenských - politických - právnických oranizácií. Každá krajina je špecifická a má svoje zákony.