Jean Jacques Rousseau : rieši problém človeka a bytia. Prirodzený človek nie je ani zlý ani dobrý. Predmet jeho filozofie : človek a jeho osud. Kritizuje priemyselnú spoločnosť, pokrok vied = degenerácia + úpadok morálky.
- diela = Vyznania (nestály človek s psychopatickými črtami), Rozprava o vedách a umeniach (prirodzený stav = život bez vymožeností, návrat k prírode), Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi (súkromné vlastníctvo, vzťah pána a podriadeného), Spoločenská zmluva (Biblia FRAN revolúcie, ponúka východisko z danej situácie : uzavretie novej spoločenskej zmluvy - výsledkom má byť zjednotenie vôlí ľudí), Emil alebo o výchove (výchova dieťaťa v súlade s prírodou, prihliadať na jeho individualitu, náboženstvo založené na cite - cit vráví, že Boh existuje)

Francois Voltaire : nekorunovaný kráľ filozofov 18. st. Bojoval proti fanatizmu, intolerancii, dogmatizmu, absolutizmu, za rozvoj vedy. Bol asystémový filozof, bojoval za slobodu človeka a jeho myslenia. Ak by sme nemali Boha, museli by sme si ho vymyslieť. Boh má byť spravodlivý a správny.

- dielo = Filozofické listy (odporúčania na riešenia FRANC pomerov :

1. oboznámenie sa s Lockovou filozofiou
2. vo vede podporiť mechanickú filozofiu Newtona
3. uznať deistické chápanie náboženstva
4. heslo : princíp tolerancie
5. optimálna forma vlády : parlamentarizmus)

Denis Diderot : venoval sa tvorbe ,, Encyklopédie ,, (racionálny slovník vied, umení a remesiel -zaujímavá aj pre obyčajných ľudí). Je mechanický materialista, základ všetkého = hmota (postup prechodu hmoty od nižších foriem k vyšším až k mysleniu), spojenie hmoty s pohybom = samozrejmé, pri úvahách o prírode narazil na paradoxy (chcel ich dialekticky prekonať). Súhlasil so všeobecnou rovnosťou ľudí, poukazoval na význam individuálnych rozdielov.
- na rozvoj ľudskosti je nevyhnutná veda, tolerancia a demokracia
- dielo = Jakub fatalista (aplikácia determinizmu na ľudské myslenie)


*5. Nemecký klasický idealizmus : vrchol novovekého klasického myslenia. Osvietenské myšlienky, kt. neskoro prišli do NEM boli základom pre nové filozofické myšlienky a teórie. NEM bolo hosp. zaostalé, nezjednotené, súperenie miest a kniežatstiev, silná pozícia cirkvi = idealistická filozofia spätá s náboženstvom. Filozofia sa zamerala na vnút. život človeka
Predstavitelia : Immanuel Kant, Johann Fichte, Friedrich Schelling, Georg Hegel

Immanuel Kant : zakladateľ NKI, pokračoval v diele Bacona a Descarta. Vonk. svet nepokladal za niečo nemenné a dané, ale za skutočnosť ovládanú ľudkým rozumom. Názor : človek je slobodná bytosť, predstavuje ho ako ,, Ja ,, (subjekt schopný samostatne konať).
- 2 obdobia :
1. Predkritické : dielo = Všeobecné dejiny prírody, Teória nebies
2. Kritické : dielo = Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu, Kritika súdnosti

1 .obdobie : zaoberá sa prírodou = kozmologická hypotéza, uplatňuje poznatky Newtona, vysvetľuje vznik a stavbu vesmíru. Počiatok vývinu vesmíru = chaos. Sily, kt. priviedli vesmír od chaosu k poriadku, spôsobia aj jeho návrat k chaosu.
2. obdobie : dielo = Kritika čistého rozumu – otázka čo je dostupné nášmu rozumu?

- 2 druhy poznatkov :
1. skúsenostné
2. predskúsenostné

- človek sa pri snahe poznať najvyšší celok môže zapliesť do ,, Antimónií ,, (neriešiteľné protirečenia rozumu). Myšlienky bez obsahu = prázdne, nazeranie bez pojmov = slepé. Na otázku Boha nemôžeme odpovedať rozumom, ale len vierou. Zaoberal sa mravným konaním človeka, praktické používanie rozumu = človek v sebe nájde potrebu konať morálne (dielo = Mravný zákon - každý musí konať tak aby jeho konanie bolo vzorom pre všetkých. Kategorický imperatív - neformuje to čo je, ale čo má byť.)
- Kritika súdnosti : otázky krásy, 2 veci ho napĺňali údivom = hviezdné nebo nad nami, mravný zákon v nás
- Traktát o večnom miery : idea mierovej spolupráce, stúpenec prirodzeného práva

Johann Fichte : vplyv Kanta, svoje učenie spájal s politickými potrebami v NEM, vyzýval k národnému obrodeniu a zjednoteniu. Tvorca subjektíno - idealistického systému (,, Ja ,, vytvára svoj protiklad ,, Neja ,,)
- od tézy prechádza k antitéze (protiklad) až k zjednoteniu v syntéze
- príroda bola pre ňho ,, Neja ,, odvýjajúce sa od ,, Ja ,,
- tvrdil, že vonk. realita existuje len dovtedy kým subjekt o nej vie a má ju vo svojom vedomí
- dielo = Vedoslovie (Vedoslovie - nazval aj svoju filozofiu = veda o poznaní a vedení; zameral sa na vedomie, pretože len vedomie považoval za realitu)