Friedrich Schelling : jeho filozofia = koncepcie, obhajoval Fichteho - mal však iný názor na prírodu (príroda = prejav ducha), vytvoril vlastnú filozofiu ducha a prírody - subjektu a objektu. Svet a vedenie spočívajú v nerozlíšenom absolútne.
- absolútno : abstraktné ,, Ja ,, je základom vš. existujúceho
- hmota : nechápal ju ako samostatnú realitu, ale ako zvláštny stav absolútna
- dve koncepcie :

1. Transcendentálna filozofia : vychádza zo subjektívneho ako z primárneho (+ príroda má duchovnú podstatu)
2. Filozofia prírody : vychádza z objektívneho, začína skúmaním prírodných etáp, dospieva k vytvoreniu inteligencie, vyvodzuje vedomie z prírody ako neuvedomelého stavu ducha

Georg Hegel : prvý vysvetlil celý prírodný - duchovný svet ako proces = neustály pohyb, zmena a vývoj. Tvorca objektívno - idealistického systému. Existuje len jedna podstatná skutočnosť = idea.
- absolútna idea : absolútny duch, absolútne prvá - aktívna - tvoriaca sila (všetko ostatné je druhotné) + prechádza 3 zákl. stupňami :

1. idea sa vyvíja sama v sebe
2. idea sa sama sebe odsudzuje, popiera samú seba
3. idea sa vracia sama k sebe, stáva sa duchom (dielo = Filozofia ducha)
- historický vývoj má účel = sebauvedomenie ducha, uvedomenie si slobody jednotl. národov
- po jeho smrti : 2 tábory Starohegelovci +Mladohegelovci
- stotožnil myslenie + bytie ducha + hmotu
- hmota má vo svete prvoradú úlohu


*6. Poklasická filozofia 19. staoročia : zmena postavenia filozofie - chápanie jej možností, funkcií a tém. Charakterizuje ju pluralizmus (diferenciácia škôl, smerov), kt. má 2 prúdy : scientistický a antropologický

1. Scientistický : chápu filozofiu ako vedu, podporujú spoluprácu vedy a filozofie (filozofia má na vedu nadväzovať a poznávať predpoklady vied) - pozitivizmus, novokantovstvo, marxistická filozofia
2. Antropologický : zaoberá sa človekom a jeho existenciou - náboženská filozofia existencie, voluntaristický iracionalizmus (voluntus = vôľa)


Scientistický prúd :

a) Pozitivizmus

Auguste Compte : zakladateľ empirickej sociológie, jeho cieľom bolo založiť naše poznanie na niečom čo je pozitívne, na faktoch našej skúsenosti. Chce vylúčiť z filozofie metafyzické otázky. Oživuje myšlienky osvietenstva, pokrok vedy = zákon troch štádií (teologické - človek sa orientuje na nábož. vieru a nadprirodzené sily, metafyzické - človek vecne a triezvo poznáva + pozitívne - čo je veda? Čo je poslaním vedy? Veda poznáva aby človek mohol predvídať, predvídame aby sme mohli správne konať)
- klasifikácia základných vied : predpoklad vš. vied = matematika (psychológia = hovorí, že človek nemôže byť predmet skúmania, lebo človek je ten kto skúma)
- odmieta násilné, prevratné revolučné zmeny v spoločnosti, kt. vedú k chaosu
- posledné obdobie : jeho filozofia nadobúda charakter náboženského kultu, náboženstvo sa zameriava na ľudstvo = najvyššia bytosť

b) Novokantovstvo : návrat k dedičstvu klasickej filozofii - ku Kantovi, rozvoj v dvoch filozofických školách (Bádenská + Marburská)

- Bádenská škola : obnovenie Kantovej epiky + učenia o praktickom rozume, zaujímajú sa o život človeka - jeho konaním (regulácia konania na zákl. hodnôt a noriem). + Heinrich Rickert
- Marburská škola : zamerala sa na Kantovu logiku a gnozeológiu (transcendentálne kategórie - ako podmienky poznania). Veda a poznanie sa nezakladajú iba na faktoch. Naše myslenie vkladá do sveta poriadok, bez neho by bol pre nás svet chaosom. + Hermann Cohen

c) Marxistická filozofia : veda o najvšeobecnejších zákonoch vývinu prírody, spoločnosti, ľudského myslenia. (Raný + Zrelý marxizmus)

Karl Marx : diela = Ekonomicko - filozofické rukopisy, Kapitál
- diela s Engelsom = Nemecká ideológia, Manifest komunistickej strany