Friedrich Engels : diela = Dialektika prírody; Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu
- zdroje marxizmu : Hegelova filozofia, ANGL klasická ekonómia, utopický socializmus
- filozofia sa v marxizme úzko spája s ekonomickou teóriu kapitalizmu a politickou problematikou komunizmu. Spoločenský pokrok = beztriedna spoločnosť komunizmu bez súkromného vlastníctva, odstránenie vykorisťovania človeka človekom.

Karl Marx : zavádza SEF, kt. má základňu (vyjadruje spoločenské bytie) a nadstavbu (vyjadruje spoločenské vedomie) = spoločensko ekonomická formácia - beztriedna = prvotnopospoľná, otrokárska, feudálna, kapitalistická, komunistická
- Marxova predstava osúdzenia človeka samému sebe = človek sa odsúdzil sám sebe prostr. práce :

1. Človeku sa odsudzuje produkt práce
2. Človeku sa odsudzuje sama pracovná činnosť
3. Človeku sa odsudzuje druhová podstata
4. človeku sa odsudzuje sám človek

- súčasti marxizmu = dialektický materializmus, historický materializmus
- dialektický materializmus : zaoberá sa objektívnou realitou, kt. je mimo nášho vedomia - nezávisle od neho (objektívna realita = hmota), svet nie je chaotický, je poznateľný.
- východiskom poznania = prax
- historický materializmus : človek ako tvorca existencie sv. prostriedkov, na prvom mieste v živote = ekonomický faktor
- marxistická filozofia : vedecký svetonázor 19. st., rozvoj v soc. - dem. robotníckom hnutí (Z Európa + Rusko), mala predstavu o pokroku s utopickými prvkami


Antropologický prúd :

a) Voluntarizmus

Arthur Shopenhauer : jeho filozofia = iracionalizmus a voluntarizmus, podstata sveta sa vymiká rozumu, je iracionálna; podstata sveta = vôľa (živelná, slepá, bez cieľa, neslobodná)
- jeho pesimizmus : svet nemá zmysel, je len bludiskom živelne pôsobiacích síl, utrápených a ustráchaných bytostí, kt. sa snažia prežiť. Človek stále niečo chce a trápi sa keď to nemá, a aj keď to získa znova sa trápi - chce znova niečo iné. Východisko : žiť v asketizme, venovať sa umeniu

- kladie si otázku či z tejto situácie existuje východisko - jedna možnosť = samovražda (ale ňou by sme potvrdili víťazstvo vôle a jej nezmyselnosti). Navrhuje útek zo sveta, poprieť život a vlastnú vôľu.
- dielo = Svet ako vôľa a predstava

Soren Kierkegaard : východiko jeho filozofie = jednotlivec a jeho osobné prežívanie. Svoj život najplnšie prežívame v situáciach ako je strach, úzkosť, bolesť, vina. Kategória paradoxu - paradox nás stavia pred voľbu buď-alebo, zodpovednosť za voľbu nesieme sami. Sebarealizácia jednotlivca - jeho rozhodovanie a schopnosť niesť zodpovednosť má 3 stupne :

1. Voľba estetického postoja : užívanie si života, zážitkov
2. Etický postoj : človek odhaľuje svoju slobodu, uvedomuje si zodpovednosť
3. Náboženský postoj : človek sa ocitá tvárou v tvár Bohu, paradox = voľba buď-alebo

- kvôli názorom na náboženstvo sa dostal do rozporu s protestanskou teológiou

Friedrich Nietzsche : vôľa je pre neho pozitívnou silou, kt. sa potrebuje niečoho zmocňovať, je vôľou k moci (je agresívna a panovačná). Vôľa si žiada, aby jej bolo všetko dovolené. Nie je to však možné v existujúcom usporiadaní sveta. Prehlasuje, že neexistuje pravda (strará pravda, kt. prináša veda, je mŕtva), morálka (stará kresťanská morálka je mŕtva, lebo sme podľa nej nežili), Boh (kresťanský Boh je mŕtvy, lebo sme v neho neverili). Potreba novej - vyššej morálky, stať sa nadčlovekom, vzdať sa všetkého čo človeka brzdí a robí ho slabochom.


b) Filozofia života : zaujíma sa o život človeka, kt. sa všelijako prejavuje v psychických zážitkoch, v tvorivosti a dejinnosti. Pýta sa na zmysel, cieľ a hodnotu života. Zaujíma sa o ľudskú existenciu, kt. nemožno zrušiť a scientisticky redukovať.

Henri Bergson : realita, kt. je nám daná vo vedomí = sám život. Život je neustály tok, prúd, vznikanie a rast (prebieha v čase). Čas = trvanie. Besprostrednosť života je prístupná len intuícii. Boh = život, Boh ako imanentná životná sila (vnútorná).

Wilhelm Dilthey : význam má jeho hermeutika ako metóda duchovných vied. Tvrdí, že filozofia má porozumieť životu a človeku. Na to aby sme porozumeli dejinám je potrebný zážitok a schopnosť vcítiť sa. Rozdiel medzi poznávaním v prír. vedách a duchovných vedách = vysvetľovanie a chápanie.

Hermeutika - umenie chápať a interpretovať. Hlása, že sa musíme vedieť vcítiť a vžiť do života iného aby sme mu porozumeli.