Filozofia

NÁUKA O SPOLOČNOSTI – FILOZOFIA

Filos : priateľ, milovník
Sofia : múdrosť
Filozof : milovník múdrosti

Filozofia sa vyvíjala ako pojmové poznanie, na rozdiel od mýtického poznania.
Mýtus : jeden z prvých spôsobov, kt. človek vyjadroval svoj vzťah k svetu. Anonymný príbeh o pôvode Bohov, sveta, človeka, o usporiadaní vš. vecí, o morálnych pravidlách. Zachováva sa tradíciou.
Mýtický obraz sveta : nerozlišuje medzi fantastickým a reálnym, medzi nadprirodzeným a prirodzeným
Mýtus : nepriamo odpovedá na otázky, kt. neskôr zaujímajú filozofiu (ako vznik sveta, aké je miesto človeka na svete)

Prirodzená schopnosť človeka je poznávať svet okolo seba. Keď človeku chýba skúsenosť, keď stráca istotu, keď nastupuje údiv, nevedomosť, stáva sa tento svet pre človeka problémom. Počiatok filozofovania vzniká na hranici medzi skúsenosťou a odkrývaním toho čo nie je prístupné našim zmyslom. Cesta hľadania = prechod od mýtu k logu
Logos : gr. filozofia – slovo, reč, zmysel, rozum, zákon

Filozofické disciplíny : Ontológia, Gnozeológia, Etika, Estetika, Axiológia
Ontológia : (gr. slovo = bytie), náuka o bytí, prvýkrát tento pojem použil gr. filozof Parmenides
Gnozeológia : (gr. gnois = poznanie), náuka o poznaní, skúma ako vznikalo poznanie, aké sú jeho stupne, čo je pravda
Etika : náuka o mravnom správaní
Estetika : náuka o kráse
Filozofická antropológia : zaoberá sa človekom ako celkom + jeho podstatou (je človek tvor racionálny alebo iracionálny ?), vzťah duše a tela, postavenie človeka k prírode a k sebe samému

Dejiny filozofie : skúmajú vývoj filozofie v jednotlivých obdobiach + ako na seba tieto obdobia vplývajú
Filozofická teológia : vychádza z viery v Boha, dopĺňa o rozumové argumenty, hľadá dôkazy o exist. Boha
Filozofia a veda : filozofia sa pokúša o tesné spojenie s vedou = filozof. scientizmus

Filozofia :

1. materialistická
2. idealistická

1. M : vychádzajú z prvotnosti hmoty = látky, svet pokladajú za hmotný a javy vysvetľujú mater. príčinami
2. I : vychádzajú z idey, myšlienky ducha

Filozofia, kt. prijala iba 1 podstatu a 1 princíp = monistická; kt. prijala 2 = dualistická; kt. prijala viac = pluralistická

Vzťah k Bohu :

1. Teizmus (uznáva Boha ako jedinú osobnú príčinu sveta)
2. Deizmus (uznáva Boha ako neosobnú príčinu sveta)
3. Panteizmus (stotožnenie Boha s prírodou)
4. Ateizmus (odmieta existenciu Boha)

Delenie :

1. Antická – Grécka filozofia
a) Raná gr. filozofia (Milétska škola, Eleátska škola, Pytagorovci, Atomisti, Sofisti, Herakleitos)
b) Klasická gr. filozofia (Platón, Sokrates, Aristoteles)
c) Poklasická gr. filozofia (Stoicizmus, Epikureimus, Skepticizmus, Novoplatonizmus)

2. Stredoveká filozofia
a) Scholastika
b) Patristika

3. Novoveká filozofia
a) Renesančná
b) Klasická
c) Osvietenská
d) Nemecký klasický idealizmus

4. Moderná filozofia 20. st.
a) Fenomenológia
b) Pragmatizmus
1. Antická – Grécka filozofia

Súhrn fil. tvrdení, kt. rozvíjali grécki myslitelia od 7.st. pnl po 6.st. nl. Vznik gr. umenia, vedy, filozofie = gr. zázrak. Zmeny v spoločnosti – vznik mestských štátov (polis), vznik otrokárskej spoločnosti = sociálna nerovnosť, delenie obyvateľstva na vrstvy. Ľudia už neveria tradičným predstavám o svete, vytv. sa vedecké názory. Prví grécki filozofi chceli objasniť podstatu prír. procesov ,, Prírodní filozofi ,,

*1. Raná gr. filozofia (6 – 5 st. pnl) : za vš. zmenami stojí ,,Pralátka,, a vš. veci musia mať spoločný počiatok ,,Arché,,

a) Milétska škola

Táles : základy matematiky a astronómie, základ vš. = voda, Zem je veľká platňa plávajúca na vode, založil prvú materialistickú školu v dejinách filozofie
Anaximenes : základ vš. = neobmedzený vzduch (zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu spôsobujú tvrdosť, teplotu, ...)
Anaximandros : základ vš. = apeirón (neurčený svetový poriadok)

b) Eleátska škola : uznávali len 1 podstatu = monitizmus

Xenofanes : zakl. eleátskej školy, jediná podstata vesmíru = Boh, kt. stotožňoval s prírodou (panteizmus)
Parmenides : zakl. ontológie (bytie je celé, nemenné, nehybné, ...)
Zenón z Elley : obhajuje Parmenidove učenie, Zenónove paradoxy – najväčšie sú ,,apórie,, (nemožnosť pohybu), zakladateľ dialektiky – umenie viesť rozhovor

c) Pytagorovci : skupina mysliteľov, mesto Krotón. Nevytv. fil. školu, ale náboženský spolok

Pytagoras zo Samu : matematik a astronóm, prvýkrát použil slovo filozofia. Venoval sa číslam a číselným vzťahom pripisovali mýtické vlastnosti. Veci = napodobeniny čísel, kt. chápali priestorovo. Súčet 10 považovali za dokonalé a posvätné číslo. Základ vš. = číslo, kt. vzniká mimo prírody

d) Atomisti : Demokritos + Leukippos, chceli prekonať eleátske apórie o nemožnosti pohybu

Demokritos : zaob. sa fyzikou, matematikou, astronómiou, psychológiou, etikou, ... Všetko sa skladá z malých a nedeliteľných častíc (atómov), kt. sú večné a nemenné – nárazmi sa pohybujú a spájajú sa do vecí, kt. vidíme okolo seba. Duša sa skladá z okrúhlych a hladkých atómov. Ak človek umrie = atómy duše sa rozpŕchnu, môžu sa pridať k novej duši. Človek nemá nesmrteľnú dušu. Vyvrcholenie prírodnej gr. filozofie.

e) Sofisti : prví platení učiteľia. Zaoberali sa matematikou, gramatikou, poéziou, právom, históriou, rétorikou. Reč považovali za najdôležiteší nástroj človeka. Dôraz kládli na štýl a formu vyjadrovania, na spôsob argumentácie. Učili ako využívať aj zneužívať jazykové prostriedky. Relativizmus = pravda stráca objekt. hodnotu. Kritizovali otroctvo, zastávali názor o rovnosti ľudí.
Kritias : náboženstvo je výtvorom človeka, chcel vierou v Boha vyvolať v ľuďoch strach pred trestom za utajený zločin
Prodikos : dávni predkovia zbožšťovali vš. čo pomáhalo životu a prinášalo úžitok
Protagoras : o každej veci existujú 2 protikladné výpovede. O Bohoch nemôžeme vedieť ani že sú, ani že niesú ,,Človek určuje čo jestvuje. ,,

Gorgias : 3 tézy
1. Nič nie je
2. Ak aj niečo je, nemožno to poznať
3. Ak to aj možno poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu (skepticizmus : pochybovanie o pravdivosti našich poznatkov o vonk. svete)

f) Herakleitos z Efezu : zakl. gnozeológie (predmet poznania = kosmos, príroda a hmotný svet), hovorí o neprestajnom vznikaní a zanikaní vš. vecí ako aj sveta, všetko plynie = panta rei. Počiatok vš. = oheň. Logos používa na vyjadrenie skrytej podstaty (Dva krát do tej istej rieky nevstúpiš).
Empedokles : 4 pralátky = oheň, zem, voda a vzduch / láska a nenávisť. Príroda sa skladá z malých častí, kt. okom nevidíme = semená. Láska plní funkciu celku / Nenávisť veci rozdeľuje
Anaxagoras : prijíma rozum, láska veci spája a plní funkciu celku


*2. Klasická gr. filozofia (5 – 4 st. pnl) :

- kultúrny a politický rozkvetu gr. miest (Atény), ústava bola veľmi demokratická (až tak, že nechránila ľudí pred tyranmi a samovládou)
a) Sokrates : svoju filozofiu nazval podľa povolania sv. matky = maieutika (umenie pôrodnej baby). Pravdu hľadal v dialógu a irónia mu slúžila ako príprava na rozvoj tohto hľadania. Mal konflikt s mocou Atén, obvinený z bezbožstva a z kazenia mládeže na trest smrti.
- meieutika : pomoc ľudom pri sebaspoznávaní; pri spoznávaní právd, kt. môžeme nájsť len sami v sebe
- jeho výrok : ,, Viem, že nič neviem ! ,, (dokázal k nemu priviesť aj ostatných ľudí, s kt. diskutoval)
,, Poznaj seba samého !,,
- sebapoznávanie = zušľachťovanie vlastnej duše, dosahovanie cnosti
- daimonion : vnút. hlas rozumu, kt. riadi skutky človeka na zákl. poznania dobra
- zaoberal sa etickými a praktickými problémami

b) Platón : (Aristokles), založil školu ,, Akadémia ,, + zanechal rozsiahle lit. dielo = 36 Dialógov ,,
- zaoberá sa poznaním a samotným bytím
- obdobia života :

1. Sokratovské obdobie : diela = Protagoras (O výchove k cnosti), Gorgias (O rétorike), Obrana Sokratova
2. Klasické obdobie (tzv. mužné) : diela = Ústava (O dokonalom štáte), Faidon (Nesmrteľnosť duše), Faidros (O láske a kráse)
3. Posledné obdobie : diela = Zákony, Kritias (O zániku Altlantídy) + nanovo rozpracuváva niekt. myšlienky
- koncepcia 2 svetov :
1. Svet ideií : nemateriálny nemenný dokonalý
2. Svet vecí : materiálny, menlivý, nedokonalý
- idey : sú skutočným a pravým bytím = objektívny idealizmus, svet je výsledkom spojenia ideií s konkrétnou látkou, na vrchole je idea dobra (prvá a asolútna príčina vš. súcna)
- človek : telo + duša (je nesmrteľná, sídlo rozumu) a skladá sa z rozumu, vôle, žiadostivosti
- rozdelenie obyvateľov : vládcovia (filozofi, kt. majú dar múdrosti), strážcovia (vojaci - statočnosť), výrobcovia (umiernení )
- sníval o spojení moci a múdrosti, je lepšie nechať vládnuť zákon ako človeka, krása + pravda + dobro = absolútna idea

c) Aristoteles : ,, knieža filozofov ,, + učiteľ rétoriky, založil školu ,, Lykeion ,, + dualista (materializmus aj dialektika)
- zanechal najväčší súbor vedeckých prác v dejinách ľudstva, kt. sa delí na :

1. Filozofické spisy o logike : Organon
2. Filozofické spisy zhrnuté do práce Metafyzika
3. Prírodovedecké spisy : O nebi, O vzniku a zániku
4. Spoločenskovedné a umenovedné spisy : Politika, Rétorika, Aténska ústava
- hmota a duch : existujú večne – neboli stvorené, hmota ako látka nevyhnutná pre existenciu vecí, spojenie látky a formy = vznik vecí = večný pohyb
- 6 pohybov : vznik, zánik, zväčšenie, zmenšenie, zmena akosti, premiestňovanie v priestore
- prvý hýbateľ : prvá príčina pohybu (sám je však nehybný, večný a oddelený od iných vecí)
- vesmír ako celok pokladal za konečný
- štát : najvyššia forma ľudského súžitia
- formy štátu : tyrania, oligarchia, demokracia, monarchia a aristokracia


*3. Poklasická gr. filozofia (4.. st. pnl - 5. 6. st. nl) :

- v popredí boli otázky súviasiace postavením človeka v neistých časoch (etická problematika); filozofi hľadajú postoj k životu, kt. zodpovedá požiadavkám múdrosti a dôstojnosti. Na druhom mieste sú otázky o vzniku a počiatku.

a) Stoicizmus (stoa = stĺporadie) : zakladateľ Zenon z Kitia

1. Starší (Zenón z Kitia)
2. Stredný
3. Rímsky (Seneca, Marcus Aurelius)
- filozofiu delí na : logiku (plot, hlásanie ataraxie = duševný pokoj za každých okolností + cieľom života je dobro a súlad s prírodou), etiku (plod) a fyziku
- život človeka je predurčený a on sám ho nemôže zmeniť

b) Epikureizmus :

Epikuros - filozofia atomizmu, zaujímal sa o etiku, cieľ ľudského konania = blaženosť (umiernený spôsob života naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania)

c) Skepticizmus : zakladateľ Pyrhón z Elidy
- pochybujú o možnosti poznať svet, odporúčajú zdržať sa súdenia

d) Novoplatonizmus : Plotinos - inšpiroval sa Platónom, vš. formy bytia odvodzuje od jedného božského zákona = nazýva ho ,, Jedno ,, (vyžarujú = emanujú z neho súcna)
2. Stredoveká filozofia

Vzniká nový svetonázor a ideológia = kresťanské náboženstvo. Kresťanský názor na svet je opakom antickej racionálnej filozofie. Hlása, že všetko čo existuje, je len vďaka Bohu.

1.Patristika
2.Scholastika

* Patristika : (pater = otec, titul pre učiteľa múdrosti)
2 etapy :

a) Do roku 325 (stretávanie sa pôvodnej teológie s gr. a rím. filozofiou)
b) Do 8. st. (vytváranie pevných zákl. náboženských dogiem)

Augustínus : najväčší kresťanský mysliteľ patristiky, študoval rétoriku. Jadrom jeho filozofie je vzťah človeka a Boha = príčina, cieľ a stred sveta. Boh stvoril svet z ničoho, riadi jeho činnosť a pokračuje v tvorení. Odmieta tvrdenie, že svet sa po svojom stvorení ďalej vyvíja sám. Človek : telo + duša (má nadradené postavenie, má 3 funkcie : pamäť, vôľa, myslenie).
- učenie o predurčení = predestinácia
- vš. ľudia sú zaťažení dedičným hriechom (okrem Adama), smrť = trest za hriech


* Scholastika : (schola = škola), vznikala na školách (cirk. školy sa vytvárali v kláštoroch) a univerzitách (Paríž, Oxford).
- 3 etapy :

a) Raná (9. - 12. st.) : rozpor medzi nominalizmom a realizmom. Stúpenci realizmu sa prikálaňali k Platónovi (pojmy reálne existujú – Boh, Diabol, duša); nominalisti tvrdili opak (pojmy sú len mená, výtvory ľudského vedomia) + predstavitelia = spor o nominálie

b) Vrcholná (13. st.) : činnosť mníšskych rádov (Františkánsky, Dominikánsky), snaha o oddelenie filozofie a teológie, prenikanie nových myšlienkových prúdov
+ predstaviteľ Tomáš Akvinský : filozofia - Tomizmus, Novotomizmus (zmodernizované učenie), záver : svet sám o sebe nemá možnosť vývinu, na počiatku vzniku všetkého je Boh, prvoradosť cirkvi, moc panovníka musí byť podriadená vyššej duchovnej moci (na čele Kristus, na Zemi – rímsky pápež), pozemský život je len prípravou na budúci.

c) Neskorá : skúmanie gravitácie, teórie pohybu, ... nástup novoveku


3. Novoveká filozofia

1. Renesančná
2. Klasická
3. Osvietenská
4. Nemecký klasický idealizmus
5. Poklasická

*1. Renesančná novoveká filozofia : je súčasťou renesancie ako kult. epochy, kt. sa pokúša o znovuzrodenie antickej vzdelanosti. Návrat k antike je len podnetom, ilúziou pre vznik nového myslenia, kt. sa od antiky zásadne odlišuje aj keď je ňou veľmi ovplyvnené. Prelom v prístupe k svetu (15. – 16. st. TAL), prelínanie fil. problémov s prírodovednými, etickými, náboženskými, ... 5 oblastí renesančného myslenia : filozofia, náboženstvo, etika, prírodoveda a učenie o štáte

- morálka a etika : nové chápanie človeka ako občana, 2 línie renesančného uvažovania = filologická (Erazmus Rotterdamský – znevážil všetky autority, najväčšia autorita = kritický rozum); laická (Michel De Montaigne – vyzýva k tolerancii, neľahká cesta hľadania samého seba)

- náboženstvo : reformácia Martin Luther, Kalvín; luteránske zdôraznenie ľudského individua, kt. je schopné samostatne si vykladať zmysel ,, Písma svätého ,, + mravný rigorizmus (prísnosť)

- vznik samotnej filozofie : vplyv obrodenia platónskej filozofie.

Mikuláš Kuzánsky : zákl. všetkého je ,, Jedno ,, stotožňuje ho s Bohom; teória : čím sme učenejší tým menej vlastne vieme. Prvá renesančná škola vznikla vo Florencii ( Marcilio Ficino)

SR : vplyv Platonizmu (Ján Sambuc), prekladal z gr. do latinčiny (Platóna); vplyv Telesia (Ján Jesenius)
- novoveká prírodoveda : rozvoj astronómie (veda o maxime, heliocentrizmus), medicíny, fyziky, filozofie, ...
Kopernik : astronóm, teória heliocentrickej sústavy, svet je guľatý - nezmerateľný - podobný nekonečnému. Sféra stálic, kt. všetko zahŕňa je nehybná; pohyb ostatných telies je kruhový, pohyb - prirodzená vlastnosť planét, nie je potrebný prvý hýbateľ
Galileo Galilei : astronóm, mechanik (teleskop), objavil Mliečnu cestu a neznáme mesiace Jupitera. Teória poznania -2 knihy : Kniha písma, Kniha prírody. Odmietal autoritu citátov z písma. Existuje iba jedna pravda = pravda vedeckého a filozofického poznania
Giordano Bruno : hovorí, že existujú nové neznáme planéty. Život nezávisí od náhody ani od stvoriteľa, verí aj na život mimo Zeme, obvinený z kacírstva (upálený). Myšlienka o nekonečnosti vesmíru. Boh je bod i atóm.
Machiavelli : základom práva je moc a nie morálka, najvyšším zákonom politiky je šťatie a moc štátu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú povolené aj nemorálne prostriedky. Dielo = Vladár : mocný lev + prefíkaná líška
Thomas More : ideológia založená na spoločnom majetku. Cieľ = zabezpečiť materiálne potreby ľudí, slobodný rozvoj ľudsk. spoločnosti. Dielo = Utópia
Campanella : v štáte má prevládať moc, múdrosť a láska. Príčinou útrap a zločinov je bohatsvo. Dielo = O slnečnom štáte


*2. Klasická novoveká filozofia (17. – 18. st. a vrchol 1.tretina 19. st.) : nástup kapitalizmu - rozvoj vedy a filozofie, kritika scholastiky, veda má objektívne poznávať zákony prírody. Hlavná disciplína = teória poznania + ideál poznania = matematika, ako veda každému prístupná, pochopiteľná, veda so všeob. platnosťou
- metódy : 1. Indukcia 2. Dedukcia

a) Empirizmus : založený na pociťovaní a zmyslovej skúsenosti (Bacon, Hobbes, Locke, Berkeley, Hume)
b) Racionalizmus : založený na rozumových schopnostiach (Descartes, Spinoza, Leibniz)

Empirizmus

Francis Bacon : zakl. empirizmu experimentálnej vedy, skúmal prírodu, dielo = Veľké obnovenie vied + Nová Atlantída (utopický ideál spravodlivej spoločnosti), obnovil materializmus, podstata prír. javov = hmota, kt. sa skladá z elementov
- hl. idea : človek má ovládnuť prírodu prostr. poznania, aby využil jej vlastnosti, procesy a zákony
- hl. metóda bádania : indukcia (skúma jedinečné veci a postupuje k zovšeobecňovaniu)
- meradlo pravdivosti vedeckých výskumov : skúsenosť; z procesu poznania treba vylúčiť predsudky, ilúzie a omyly = idoly (bránia rozumu dostať sa k pravde)

- idoly kmeňa : prekážky spôsobené príslušnosťou človeka k ľudskému rodu
- idoly jaskyne : človek ich nadobudol výchovou, vzdelaním a záujmami
- idoly trhu : vznikajú pri vzájomnom dorozumievaní medzi ľudmi
- idoly divadla : nekritické preberanie autorít a názorov, nie sú vrodené
- zdôvodnil potrebu nového chápania a novej metódy vedy

John Locke : teista (Boh = neosobná príčina) , hľadá odpoveď na 2 otázky :
1. Odkiaľ ľudia získali svoje predstavy a myšlienky
2. Môžeme sa spoľahnúť na to čo získame zmyslami
- ľudské vedomie je pri narodení čistá a nepopísaná doska ,, Tabuľa Rasa ,, (poznatky na ňu píše naša skúsenosť), v ľudskom rozume nie sú vrodené idey, zdroj ideí = skúsenosť, kt. je zákl. každého poznania, niesme schopní poznať vonk. svet.
- učenie o štáte : štát si má zachovať slobodu a vlastníctvo; vzniká tam kde sa slobodní ľudia zrieknu prir. práva na sebaobranu, práva trestať násilníkov – prepožičiavajú toto právo spoločnosti ako celku. Úlohou štátnej moci je vydávať zákony, chrániť občana, trestať porušenie práva. Rozdeľuje štátnu moc na : zákonodarnú, výkonnú, federatívnu (kt. vyhlasuje vojnu a mier) = základ pre prvé Americké ústavy

Thomas Hobbes : sociálna filozofia, uznáva zmyslový pôvod poznania + zdôrazňuje význam racionálnej abstrakcie, dielo = Základy filozofie - zákl. pojem = ,, Teleso ,, (je nielen materiálny objekt, ale je ním aj štát), dielo = Legithian - nový prístup k spoločnosti. Hovorí o nárokoch a hrozbách nového ,, Umelého telesa = štátu ,, (v kt. je človek nútený žiť). Zastával absolutistickú monarchiu = moc v rukách jedného osvieteného panovníka.

George Berkeley : chce ľudí obrátiť opäť k Bohu, ich ateizmus chcel zničiť pomocou zničenia materializmu – chcel zničiť hmotu. Veci sú kombináciou našich pocitov, nepoznávame priamo vonkajší svet iba naše idey. Hl. idea : ,, Byť znamená byť vnímaný. ,,
David Hume : proces vnímania je viazaný na ,, materiál ,, (kt. pochádza zo zmyslovej skúsenosti – poskytuje nám dojmy = to čo práve prežívame a idey = napr. spomienky). Je skeptik. Je proti objektívnej existencii kauzality, podobe súdobej metafyziky, náboženstvu (náboženské predstavy su založené na cite), popiera vieru v zázraky a v dogmy.
- dielo = Skúmanie ľudského rozumu
Racionalizmus

Baruch Spinoza : HOL filozof, židovského pôvodu, posl. racionalista, Boha stotožnil s prírodou, vo všetkom videl Boha, všetko je Boh - Boh je svet, kritizoval Descarta, jediná substancia = príroda (nekonečná, jednoduchá a nedeliteľná) = monistické stanovisko, príroda má mnoho vlastností ,, Atribútov ,, (napr. myslenie, rozpriestranenosť), substancia sa prejavuje prostr. ,, Modov ,,
- bytie rozlišuje : príroda tvoriaca = božská podstata, produkuje seba aj ostatné veci) + príroda stvorená = samotné produkty
- najdokonalejšia forma štátu : demokracia, kde má človek pocit, že žije podľa vlastnej vôle
- diela = Princípy karteziánkej filozofie, Etika, Teologicko – Politický Traktát, Rozprava o zdokonalovaní rozumu

Gottfried Leibniz : diela = Monadológia, Rozprava o metafyzike; koncepcia dvoch druhov právd :
1. Pravdy rozomu : matematické výroky
2. Pravdy faktu : založené na skúsenosti
- učenie o mnohosti substancií : základ všetkého je nekonečný počet jednotiek bytia ,, Monád ,, (sú od seba nezávislé a neovplyvňujú sa)

- 3 typy monád :
1. Temné : tvoria podstatu neorganických telies
2. Hmlisté : tvoria podstatu rastlín a živočíchov
3. Jasné : ľudská duša schopná logicky myslieť a chápať

- monáda monád : Boh, tento svet je najlepší zo všetkých svetov, Boh vytvoril maximum dobra a minimum zla - vďaka zlu vieme čo je dobro a usilujeme sa oňho
- diela = Monadológia, Rozprava o metafyzike

René Descartes : vypracoval deduktívnu metódu (jeho ideál = matematizácia celého poznania), kritizoval scholastiku - poznanie chcel podrobiť racionálnej kritike a vytvoriť filozofický systém bez rozporov, kt. bude základom pre rozvoj prír. vied. Metodická skepsa pochybnosť o všetkom, čo bolo dosiaľ považované za pravdivé. Jediné o čom nemožno pochybovať - ,, Keď pochybujem tak myslím = Pochybujem, teda myslím = Myslím, teda som ,, Descartes je dualista (vychádza z dvoch od seba nezávislých substancií - mysliaca a rozprestierajúca sa substancia. Nad oboma substanciami stojí Boh, ich tvorca (riadi ich vzájomné pôsobenie)
- diela = Rozprava o metóde, Meditácie o prvej filozofii


* 4. Osvietenská filozofia : nadviazala na racionalizmus a empirizmus. Vytvorila koncepciu prirodzenej morálky práva, náboženstva, teórie spoločenskej zmluvy.

Je to široké myšlienkové hnutie (18. st.), kt. vzniklo v ANGL a ovplyvnilo ideový + politický vývin v Európe. Zdôrazňovalo význam rozumu (v jeho využití videli zlepšenie spoločenských pomerov, morálky človeka).
17. st. FRANC : hnutie Libertínov = voľnomyšlienkári (šírili osvetu, rozvoj vedy, vzelávanie ľudí)
ANGL osvietenstvo : jej významným zdrojom bola filozofia J. Locka
- znaky OF :

1. Vzbury proti autoritám : proti šľachte, cirkvi; inšpirácia v ANGL prírodovede
2. Racionalizmus : príroda je zariadená na zákl. rozumu, nutnosť vzdelať = osvietiť široké masy ľudí -vznik pedagogiky ako vedy (vydávanie encyklopédií)
3. Kultúrny optimizmus : treba koniec nevedomosti
4. Humanizácia kresťanstva : návrat k prírode, kt. obdarila človeka rozumom
5. Ľudské práva : filozofi neveria na zázraky, Boh svet stvoril - nezasahuje do neho (snaha odstrániť dogmy)
6. Samotná myšlienka osvietenstva : boj proti cenzúre, otroctvu, boj za slobodu tlače

Slovenskí filozofi : proti poverám bojoval Michal Institoris Mošovský, Samuel Tešedik, Fándly, Bajza
- osvietenstvo chápali ako výchovné pôsobenie na človeka
- vznik : Učené tovarišstvo, Učená spoločnosť malohontská

Charles Montesquieu : filozofujúci historik, rieši problematiku politickej a štátnej moci - jej rozdelenie, práva. Na Slovensku sa zúčastnil rokovania Uhorského snemu. Snaha pochopiť vnútornú logiku dejín (pýta sa prečo a nie čo sa stalo?).
- diela = Perzské listy, O duchu zákonov, Anglická sloboda
- Perzské listy : poukazuje na relativitu hodnôt a kultúr (nevyhnutnosť občianskej aj náboženskej tolerancie)
- O duchu zákonov : skúma právnické pojmy, pôvod a funkciu spoločenských - politických - právnických oranizácií. Každá krajina je špecifická a má svoje zákony.
Jean Jacques Rousseau : rieši problém človeka a bytia. Prirodzený človek nie je ani zlý ani dobrý. Predmet jeho filozofie : človek a jeho osud. Kritizuje priemyselnú spoločnosť, pokrok vied = degenerácia + úpadok morálky.
- diela = Vyznania (nestály človek s psychopatickými črtami), Rozprava o vedách a umeniach (prirodzený stav = život bez vymožeností, návrat k prírode), Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi (súkromné vlastníctvo, vzťah pána a podriadeného), Spoločenská zmluva (Biblia FRAN revolúcie, ponúka východisko z danej situácie : uzavretie novej spoločenskej zmluvy - výsledkom má byť zjednotenie vôlí ľudí), Emil alebo o výchove (výchova dieťaťa v súlade s prírodou, prihliadať na jeho individualitu, náboženstvo založené na cite - cit vráví, že Boh existuje)

Francois Voltaire : nekorunovaný kráľ filozofov 18. st. Bojoval proti fanatizmu, intolerancii, dogmatizmu, absolutizmu, za rozvoj vedy. Bol asystémový filozof, bojoval za slobodu človeka a jeho myslenia. Ak by sme nemali Boha, museli by sme si ho vymyslieť. Boh má byť spravodlivý a správny.

- dielo = Filozofické listy (odporúčania na riešenia FRANC pomerov :

1. oboznámenie sa s Lockovou filozofiou
2. vo vede podporiť mechanickú filozofiu Newtona
3. uznať deistické chápanie náboženstva
4. heslo : princíp tolerancie
5. optimálna forma vlády : parlamentarizmus)

Denis Diderot : venoval sa tvorbe ,, Encyklopédie ,, (racionálny slovník vied, umení a remesiel -zaujímavá aj pre obyčajných ľudí). Je mechanický materialista, základ všetkého = hmota (postup prechodu hmoty od nižších foriem k vyšším až k mysleniu), spojenie hmoty s pohybom = samozrejmé, pri úvahách o prírode narazil na paradoxy (chcel ich dialekticky prekonať). Súhlasil so všeobecnou rovnosťou ľudí, poukazoval na význam individuálnych rozdielov.
- na rozvoj ľudskosti je nevyhnutná veda, tolerancia a demokracia
- dielo = Jakub fatalista (aplikácia determinizmu na ľudské myslenie)


*5. Nemecký klasický idealizmus : vrchol novovekého klasického myslenia. Osvietenské myšlienky, kt. neskoro prišli do NEM boli základom pre nové filozofické myšlienky a teórie. NEM bolo hosp. zaostalé, nezjednotené, súperenie miest a kniežatstiev, silná pozícia cirkvi = idealistická filozofia spätá s náboženstvom. Filozofia sa zamerala na vnút. život človeka
Predstavitelia : Immanuel Kant, Johann Fichte, Friedrich Schelling, Georg Hegel

Immanuel Kant : zakladateľ NKI, pokračoval v diele Bacona a Descarta. Vonk. svet nepokladal za niečo nemenné a dané, ale za skutočnosť ovládanú ľudkým rozumom. Názor : človek je slobodná bytosť, predstavuje ho ako ,, Ja ,, (subjekt schopný samostatne konať).
- 2 obdobia :
1. Predkritické : dielo = Všeobecné dejiny prírody, Teória nebies
2. Kritické : dielo = Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu, Kritika súdnosti

1 .obdobie : zaoberá sa prírodou = kozmologická hypotéza, uplatňuje poznatky Newtona, vysvetľuje vznik a stavbu vesmíru. Počiatok vývinu vesmíru = chaos. Sily, kt. priviedli vesmír od chaosu k poriadku, spôsobia aj jeho návrat k chaosu.
2. obdobie : dielo = Kritika čistého rozumu – otázka čo je dostupné nášmu rozumu?

- 2 druhy poznatkov :
1. skúsenostné
2. predskúsenostné

- človek sa pri snahe poznať najvyšší celok môže zapliesť do ,, Antimónií ,, (neriešiteľné protirečenia rozumu). Myšlienky bez obsahu = prázdne, nazeranie bez pojmov = slepé. Na otázku Boha nemôžeme odpovedať rozumom, ale len vierou. Zaoberal sa mravným konaním človeka, praktické používanie rozumu = človek v sebe nájde potrebu konať morálne (dielo = Mravný zákon - každý musí konať tak aby jeho konanie bolo vzorom pre všetkých. Kategorický imperatív - neformuje to čo je, ale čo má byť.)
- Kritika súdnosti : otázky krásy, 2 veci ho napĺňali údivom = hviezdné nebo nad nami, mravný zákon v nás
- Traktát o večnom miery : idea mierovej spolupráce, stúpenec prirodzeného práva

Johann Fichte : vplyv Kanta, svoje učenie spájal s politickými potrebami v NEM, vyzýval k národnému obrodeniu a zjednoteniu. Tvorca subjektíno - idealistického systému (,, Ja ,, vytvára svoj protiklad ,, Neja ,,)
- od tézy prechádza k antitéze (protiklad) až k zjednoteniu v syntéze
- príroda bola pre ňho ,, Neja ,, odvýjajúce sa od ,, Ja ,,
- tvrdil, že vonk. realita existuje len dovtedy kým subjekt o nej vie a má ju vo svojom vedomí
- dielo = Vedoslovie (Vedoslovie - nazval aj svoju filozofiu = veda o poznaní a vedení; zameral sa na vedomie, pretože len vedomie považoval za realitu)
Friedrich Schelling : jeho filozofia = koncepcie, obhajoval Fichteho - mal však iný názor na prírodu (príroda = prejav ducha), vytvoril vlastnú filozofiu ducha a prírody - subjektu a objektu. Svet a vedenie spočívajú v nerozlíšenom absolútne.
- absolútno : abstraktné ,, Ja ,, je základom vš. existujúceho
- hmota : nechápal ju ako samostatnú realitu, ale ako zvláštny stav absolútna
- dve koncepcie :

1. Transcendentálna filozofia : vychádza zo subjektívneho ako z primárneho (+ príroda má duchovnú podstatu)
2. Filozofia prírody : vychádza z objektívneho, začína skúmaním prírodných etáp, dospieva k vytvoreniu inteligencie, vyvodzuje vedomie z prírody ako neuvedomelého stavu ducha

Georg Hegel : prvý vysvetlil celý prírodný - duchovný svet ako proces = neustály pohyb, zmena a vývoj. Tvorca objektívno - idealistického systému. Existuje len jedna podstatná skutočnosť = idea.
- absolútna idea : absolútny duch, absolútne prvá - aktívna - tvoriaca sila (všetko ostatné je druhotné) + prechádza 3 zákl. stupňami :

1. idea sa vyvíja sama v sebe
2. idea sa sama sebe odsudzuje, popiera samú seba
3. idea sa vracia sama k sebe, stáva sa duchom (dielo = Filozofia ducha)
- historický vývoj má účel = sebauvedomenie ducha, uvedomenie si slobody jednotl. národov
- po jeho smrti : 2 tábory Starohegelovci +Mladohegelovci
- stotožnil myslenie + bytie ducha + hmotu
- hmota má vo svete prvoradú úlohu


*6. Poklasická filozofia 19. staoročia : zmena postavenia filozofie - chápanie jej možností, funkcií a tém. Charakterizuje ju pluralizmus (diferenciácia škôl, smerov), kt. má 2 prúdy : scientistický a antropologický

1. Scientistický : chápu filozofiu ako vedu, podporujú spoluprácu vedy a filozofie (filozofia má na vedu nadväzovať a poznávať predpoklady vied) - pozitivizmus, novokantovstvo, marxistická filozofia
2. Antropologický : zaoberá sa človekom a jeho existenciou - náboženská filozofia existencie, voluntaristický iracionalizmus (voluntus = vôľa)


Scientistický prúd :

a) Pozitivizmus

Auguste Compte : zakladateľ empirickej sociológie, jeho cieľom bolo založiť naše poznanie na niečom čo je pozitívne, na faktoch našej skúsenosti. Chce vylúčiť z filozofie metafyzické otázky. Oživuje myšlienky osvietenstva, pokrok vedy = zákon troch štádií (teologické - človek sa orientuje na nábož. vieru a nadprirodzené sily, metafyzické - človek vecne a triezvo poznáva + pozitívne - čo je veda? Čo je poslaním vedy? Veda poznáva aby človek mohol predvídať, predvídame aby sme mohli správne konať)
- klasifikácia základných vied : predpoklad vš. vied = matematika (psychológia = hovorí, že človek nemôže byť predmet skúmania, lebo človek je ten kto skúma)
- odmieta násilné, prevratné revolučné zmeny v spoločnosti, kt. vedú k chaosu
- posledné obdobie : jeho filozofia nadobúda charakter náboženského kultu, náboženstvo sa zameriava na ľudstvo = najvyššia bytosť

b) Novokantovstvo : návrat k dedičstvu klasickej filozofii - ku Kantovi, rozvoj v dvoch filozofických školách (Bádenská + Marburská)

- Bádenská škola : obnovenie Kantovej epiky + učenia o praktickom rozume, zaujímajú sa o život človeka - jeho konaním (regulácia konania na zákl. hodnôt a noriem). + Heinrich Rickert
- Marburská škola : zamerala sa na Kantovu logiku a gnozeológiu (transcendentálne kategórie - ako podmienky poznania). Veda a poznanie sa nezakladajú iba na faktoch. Naše myslenie vkladá do sveta poriadok, bez neho by bol pre nás svet chaosom. + Hermann Cohen

c) Marxistická filozofia : veda o najvšeobecnejších zákonoch vývinu prírody, spoločnosti, ľudského myslenia. (Raný + Zrelý marxizmus)

Karl Marx : diela = Ekonomicko - filozofické rukopisy, Kapitál
- diela s Engelsom = Nemecká ideológia, Manifest komunistickej strany
Friedrich Engels : diela = Dialektika prírody; Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu
- zdroje marxizmu : Hegelova filozofia, ANGL klasická ekonómia, utopický socializmus
- filozofia sa v marxizme úzko spája s ekonomickou teóriu kapitalizmu a politickou problematikou komunizmu. Spoločenský pokrok = beztriedna spoločnosť komunizmu bez súkromného vlastníctva, odstránenie vykorisťovania človeka človekom.

Karl Marx : zavádza SEF, kt. má základňu (vyjadruje spoločenské bytie) a nadstavbu (vyjadruje spoločenské vedomie) = spoločensko ekonomická formácia - beztriedna = prvotnopospoľná, otrokárska, feudálna, kapitalistická, komunistická
- Marxova predstava osúdzenia človeka samému sebe = človek sa odsúdzil sám sebe prostr. práce :

1. Človeku sa odsudzuje produkt práce
2. Človeku sa odsudzuje sama pracovná činnosť
3. Človeku sa odsudzuje druhová podstata
4. človeku sa odsudzuje sám človek

- súčasti marxizmu = dialektický materializmus, historický materializmus
- dialektický materializmus : zaoberá sa objektívnou realitou, kt. je mimo nášho vedomia - nezávisle od neho (objektívna realita = hmota), svet nie je chaotický, je poznateľný.
- východiskom poznania = prax
- historický materializmus : človek ako tvorca existencie sv. prostriedkov, na prvom mieste v živote = ekonomický faktor
- marxistická filozofia : vedecký svetonázor 19. st., rozvoj v soc. - dem. robotníckom hnutí (Z Európa + Rusko), mala predstavu o pokroku s utopickými prvkami


Antropologický prúd :

a) Voluntarizmus

Arthur Shopenhauer : jeho filozofia = iracionalizmus a voluntarizmus, podstata sveta sa vymiká rozumu, je iracionálna; podstata sveta = vôľa (živelná, slepá, bez cieľa, neslobodná)
- jeho pesimizmus : svet nemá zmysel, je len bludiskom živelne pôsobiacích síl, utrápených a ustráchaných bytostí, kt. sa snažia prežiť. Človek stále niečo chce a trápi sa keď to nemá, a aj keď to získa znova sa trápi - chce znova niečo iné. Východisko : žiť v asketizme, venovať sa umeniu

- kladie si otázku či z tejto situácie existuje východisko - jedna možnosť = samovražda (ale ňou by sme potvrdili víťazstvo vôle a jej nezmyselnosti). Navrhuje útek zo sveta, poprieť život a vlastnú vôľu.
- dielo = Svet ako vôľa a predstava

Soren Kierkegaard : východiko jeho filozofie = jednotlivec a jeho osobné prežívanie. Svoj život najplnšie prežívame v situáciach ako je strach, úzkosť, bolesť, vina. Kategória paradoxu - paradox nás stavia pred voľbu buď-alebo, zodpovednosť za voľbu nesieme sami. Sebarealizácia jednotlivca - jeho rozhodovanie a schopnosť niesť zodpovednosť má 3 stupne :

1. Voľba estetického postoja : užívanie si života, zážitkov
2. Etický postoj : človek odhaľuje svoju slobodu, uvedomuje si zodpovednosť
3. Náboženský postoj : človek sa ocitá tvárou v tvár Bohu, paradox = voľba buď-alebo

- kvôli názorom na náboženstvo sa dostal do rozporu s protestanskou teológiou

Friedrich Nietzsche : vôľa je pre neho pozitívnou silou, kt. sa potrebuje niečoho zmocňovať, je vôľou k moci (je agresívna a panovačná). Vôľa si žiada, aby jej bolo všetko dovolené. Nie je to však možné v existujúcom usporiadaní sveta. Prehlasuje, že neexistuje pravda (strará pravda, kt. prináša veda, je mŕtva), morálka (stará kresťanská morálka je mŕtva, lebo sme podľa nej nežili), Boh (kresťanský Boh je mŕtvy, lebo sme v neho neverili). Potreba novej - vyššej morálky, stať sa nadčlovekom, vzdať sa všetkého čo človeka brzdí a robí ho slabochom.


b) Filozofia života : zaujíma sa o život človeka, kt. sa všelijako prejavuje v psychických zážitkoch, v tvorivosti a dejinnosti. Pýta sa na zmysel, cieľ a hodnotu života. Zaujíma sa o ľudskú existenciu, kt. nemožno zrušiť a scientisticky redukovať.

Henri Bergson : realita, kt. je nám daná vo vedomí = sám život. Život je neustály tok, prúd, vznikanie a rast (prebieha v čase). Čas = trvanie. Besprostrednosť života je prístupná len intuícii. Boh = život, Boh ako imanentná životná sila (vnútorná).

Wilhelm Dilthey : význam má jeho hermeutika ako metóda duchovných vied. Tvrdí, že filozofia má porozumieť životu a človeku. Na to aby sme porozumeli dejinám je potrebný zážitok a schopnosť vcítiť sa. Rozdiel medzi poznávaním v prír. vedách a duchovných vedách = vysvetľovanie a chápanie.

Hermeutika - umenie chápať a interpretovať. Hlása, že sa musíme vedieť vcítiť a vžiť do života iného aby sme mu porozumeli.
4. Moderná filozofia 20. storočia

Reaguje na úspechy človeka a jeho rozumu (vynálezy, človek využíva prírodu vo svoj prospech) + na stroskotania človeka (neschopnosť človeka humánne zvládnuť svoje vlastné bytie).
- 1. a 2. sv. vojna, fašizmus, konzumný spôsob života, ochudobnenie medziľudských stavov

Fenomenológia : (gr. phainomenon - jav)

Zakladateľ Edmund Husserl : téza ,, Späť k samotným veciam ! ,, - chce nájsť nový spôsob videnia vecí. Základom zmyslového je niečo nezmyslové (druhá vrstva fenoménu, jeho podstata = eidos - idea - esencia. Akty nášho vedomia = noesis (gr. nezmyslové poznanie). Filozofia je podľa neho eidetická veda (veda o podstatách, esenciách), čím sa odlišuje od empirických vied (vedy o faktoch). Hovorí, že v čistom vedomí nie je nič okrem intencionality (zameranosť) = vedomie je vždy na niečo zamerané. Podstata fenoménu (esencia) je ,, pravda ,, veci, kt. nezávisí od toho kto poznáva a čo cíti. Vyzátvorkovanie reality - empirická realita, náhodná realita = fenomenologická redukcia. Nazeranie a intuícia - logický proces.
- objektívny svet : na zákl. vedy
- životný svet = prirodzený svet : pôvodné myšlienky o vzniku sveta


Existencializmus : zaoberá sa ľudskou existenciou, rozvoj v NEM (medzivojnové obd.)

Karl Jaspers : u Jaspersa má kladenie otázok väčšiu hodnotu ako samotné odpovede. Pýta sa či predmetom filozofie je bytie? Bytie je to, v čom sa nachádzame, to čo nás obklopuje, horizont (môžeme sa k nemu približovať, stále sa posúva). Transcendencia = symboly - šifry (sú len pre toho kto nadobúda skúsenosť transcendencie - odhalí človeku niečo večné a neohraničené = BOH)
- skúsenosť transcendencie - má charakter filozofickej viery, kt. nám pomáha utvárať si život vlastnou vôľou. Existencia je to čím sa stávame na zákl. slobody, rozhodovania (nie je daná, je to postupné sebautváranie človeka). Osvetľovanie existencie - hraničná situácia a komunikácia (spôsoby pravej realizácie existencie).

Martin Heidegger : používa osobitý jazyk, pátra po pôv. význame niekt. slov.
- dielo = Bytie a čas (otázka bytia)
- jeho filozofia = fundamentálna ontológia
- všetko čo je, pokladal za súcno. Zaujíma ho bytie súcna (bytie je vš. druhom súcna spoločné). Protiklad súcno - nesúcno (niečo čo je a nie je). Nedá sa pýtať čo je bytie, ale len aký je zmysel bytia.
- pobyt : konečné súcno, kt. vie o svojom bytí (človek). Poznať sv. bytie znamená existovať. Ľudské bytie = existencia, kým vš. ostatné veci iba sú. Svet je vo svojom bytí - absolútny, vo svojom zmysle relatívny. Závislosť človek a svet (+ naopak). Človek má pred smrťou úzkosť (chce ju oddialiť), preto jeho existencia je ustavičná starosť. Vie, že v okamihu smrti sa ocitne sám. Časovosť - človek sa nezaujíma len o prítomnosť, ale aj budúcnosť a minulosť. Človek vytvára veci okolo seba tak, aby mu neskôr pomohli. Rozlišuje čas (od narodenia po smrť) a priestor (sem začleňujeme veci potrebné pre našu existenciu). Poznanie = tvorivý akt.

Jean - Paul Sartre : zaob. sa problémom bytia, existenciou človeka + jeho slobody a zodpovednosti
- jeho filozofia = fenomenologická ontológia ,, Existencia predchádza esenciu (podstatu). ,, - platí u človeka, v prírode je to naopak. Človek existuje vo svete bez Boha. Človek si slobodne utvára svoj vlastný život, všetko sa začína ,, ničotou ,, Svet, kt. nám kladie odpor nemá význam (jeho význam je určený tým, či si ho určíme ako predmet nášho projektu života). Tento odpor nám pomáha nadobudnúť skúsenosť. Jediná nesloboda človeka = nemá slobodu nebyť slobodným. Nesieme zodpovednosť za soju existenciu. Človek je až vo svojej smrti ,, dokončený, hotový, niečo čo už néma projekt ,, = absurdnosť zmyslu existencie.


Antropológia : veda o človeku, skúma človeka ako biologickú bytosť. Hľadanie odpovede na otázky - Čo je človek? Kto je človek? Aká je jeho podstata?

- vznik 20. st. : zaoberá sa celostným chápaním človeka. Zakladateľ Max Scheler - ovpl. fenomenológiou. Dielo = Miesto človeka v kozme. Telesnosť života nás spája s organickým svetom. Duša, vedomie - schopnosť cítiť, myslieť a poznávať = spôsob inteligentného správania a orientácie sa v prostredí. U človeka je niečo, čo presahuje organický život = duch, duchovná osoba (nezávisí od prostredia, nezačleňuje sa do sveta, je len svetu otvorený. Sebauvedomenie - predpoklad otvorenosti. Cesta ducha k absolútnu - k Bohu nevedie cez kozmos, ale cez vnútro duchovnej osoby.
+ Helmut Plessner, Arnold Gehlen

Hermeutika : náuka o objasňovaní, chápaní, porozumení a vysvetľovaní. Vychádza z toho, že naše porozumenie svetu a človeku súvisí s jazykom. Prostredníctvom jazyka a reči máme porozumieť bytiu. Porozumenie sa pohybuje v hermeutickom kruhu - každý čiastkový poznatok môžme pochopiť len na zákl celku - celku pochopíme len ak porozumieme čiastkovým poznatkom. Naše poznanie spočíva v predporozumení, kt. umožňuje následnú voľbu stanovísk. Procesy porozumenia súvia s dejinnými udalosťami
+ Wilhelm Dilthey

Pragmatizmus : vznik v USA (2. pol. 19. st..), neskôr preniká do Európy. Je súčasťou politických teórií demokratickej spoločnosti. Má 2 varianty - populárny pragmatizmus (zjednodušene vyjadruje záujmy konzumnej spoločnosti) + filozofický (snaží sa riešiť problémi filozofie). Pragmatizmus tvrdí, že predstavy a pojmy sú len pravidlami konania. Pravdivé sú len ak sú pre človeka užitočné a sú prínosom pre jeho konanie. Všeobecné pravdy nejestvujú, lebo to čo je užitočné pre jedného môže druhému uškodiť. Funkcia myslenia = vytváranie návykov na konanie. Táto teória má človeku umožniť realizáciu a sebarealizáciu v ľudskom živote.
+ William James, John Dewey