Magnou chartou novozákonného človeka sú blahoslavenstvá, ktoré Ježiš vyhlásil na vrchu, tradične nazývanej vrchom blahoslavenstiev.
Základnou požiadavkou kresťanskej etiky je žiť podľa blahoslavenstiev. Stredom učenia Kristus.

Etický systém v po – apoštolskej dobe ponúka kresťanom ideál dokonalého človeka podľa vzoru Krista. Srdce človeka je tu označené za miesto, z ktorého vychádza dobro aj zlo. Dokonalý kresťan sa má ovládať, a byť disciplinovaným, ale musí mať aj lásku k všetkým ľuďom. Osoba sa stáva et. kategóriou.

V roku 313 vydal rímsky cisár Konštantín Edikt Milánsky, čim oficiálne potvrdil slobodu kresťanov. Kresťania prestali byť prenasledovaní a začali stavať prvé kresťanské baziliky. Epocha veľkých cirkevných Otcov. Ide o obdobie medzi koncilom v Nice (325) až po smrť sv. Izidora zo Sevily v roku 636 na Západe a na Východe po smrť sv. Jána Damascénskeho v roku 749.

Cir. otcov delíme:
- východných sv. Bazil, sv. Gregor z Nyssy, sv. Gregor Naziánsky, sv. Ján Chryzostom.
- západným sv. Ambróz, sv. Augustín, sv. Gregor Veľký.

V centre etiky cirkevných Otcov stoji Kristus. Ich teológiou je predovšetkým teológiou trojičnou. Ideálom je človek – osoba zbožštená, t.j. hypostasis, v ktorej prevláda duchovný princíp. Človek má kráčať k plnosti, t.j. človek má vyjsť sám zo seba, a otvoriť sa smerom k Bohu a smerom k iným. Osoba sa tu javí ako subjekt duchovný. Kresťanské správanie je novou etikou, ktorá má napomôcť človeku postupne sa premieňať v bohočloveka. Človek je predovšetkým synom a dcérou, a veľkosť obidvoch je v jednote a v láske podľa vzoru Najsvätejšej Trojice.

Človek sa stane osobou agapickou tak, že podľa cirkevných Otcov sa sebe zrealizuje tzv. kenosis, ktorá spočíva v plnení vôle Božej a nie vlastnej. Základným bohatstvom každej osoby je jej sloboda. Vďaka nej môže človek uvažovať, rozhodnúť sa. Bez slobody by človek nebol osobou. Človek, stvorený na obraz Boží, má sa stať podobou Božou. Etický systém tejto epochy je systémom prakticko – asketickým. Askéza je prostriedkom na udržanie tela a zmyslov pod dohľadom rozumu a ducha. Je to životný štýl kráčania v tichu, modlitbe, v chudobe.