Keď v duchu vstupujeme na pôdu Grécka približujeme sa nášmu domácemu kultúrnemu okruhu. Z jeho filozofov a mysliteľov vychádza prúd duchovnej tradície, niekedy mocný, inokedy upadajúci a takmer vysychajúci, ale nikdy neprerušený, dosahujúci až k nám. Zakladatelia gréckej filozofie sú zároveň „praotcovia“ našej vlastnej filozofie. Obchod a námorná plavba Grékov ovládala celý stredomorský svet. Okolo neho až k Gibraltárskemu prielivu na západe a k Čiernemu moru na východe sa usadili grécki kolonisti. Grécke mestá nachádzajúce sa na pobreží Španielska, v južnom Francúzsku, severnej Afrike, predovšetkým ale v južnom Taliansku a na Sicílii, ako i na západnom pobreží Malej Ázie, s ktorou bolo Grécko spojené reťazcom ostrovov v Egejskom mori, prinášali blahobyt a kládli základy všeobecného vzdelania, ktoré významne ovplyvnil aj jeden z najväčších gréckych filozofov a mysliteľov, zakladateľ vedeckého bádania Aristoteles. Narodil sa v roku 384 pred našim letopočtom v iónskej osade Stagire v Thracii (odtiaľ jeho prezívka Stagirita ) v dnešnom severnom Grécku. Aristotelov otec Nikomachos bol osobným lekárom macedónskeho kráľa Amyntasa a preto sa aj jeho synovi dostalo vynikajúceho vzdelania a mal sa stať lekárom. V sedemnástich rokoch prišiel Aristoteles do Atén, aby tu dvadsať rokov študoval u Platóna, ktorého 'Akadémia' bola medzinárodným strediskom vedy a filozofie. Medzi takmer šesťdesiatročným Platónom a jeho viac než o štyridsať rokov mladším geniálnym žiakom vznikali, tak ako to pri stretnutí dvoch géniov možno očakávať, určité názorové nezhody. Aristoteles sa síce stal stúpencom jeho teórie ideí, no neskoršie ju kritizoval. Bol Platónov najväčší žiak a aj odporca. Po Platónovej smrti žil Aristoteles nejaký čas v Malej Ázii na dvore svojho bývalého spolužiaka, ktorý sa stal diktátorom a oženil sa s jeho adoptívnou dcérou.
V roku 342 kráľ Filip Macedónsky, násilný zjednotiteľ Grécka, pozval Aristotela na svoj dvor za vychovávateľa princa Alexandra, budúceho Alexandra Veľkého. Roku 336 bol však Filip zavraždený a vládu prevzal Alexander. Aristoteles nesúhlasil s jeho veľmocenskými snahami a nebola mu po vôli ani orientálna nádhera, ktorou sa mladý kráľ čoskoro obklopil. A tak nesprevádzal Alexandra na jeho víťaznom ťažení, na ktoré sa vydal roku 334 a vrátil sa Atén, kde v gymnáziu 'Lykeion' ("lýceum") založil vlastnú tzv. "peripatetickú školu". Bola to vzdelávacia a výskumná ustanovizeň.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Aristoteles
Dátum pridania: | 05.12.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | rudyk | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 090 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.3 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 7m 10s |
Pomalé čítanie: | 10m 45s |
Podobné referáty
Aristotelés | SOŠ | 2.9322 | 3951 slov | |
Aristoteles | SOŠ | 2.9759 | 4957 slov | |
Aristoteles | SOŠ | 2.9856 | 1900 slov | |
Aristoteles | SOŠ | 2.9735 | 756 slov | |
Aristoteles | GYM | 2.9941 | 1487 slov | |
Aristoteles | GYM | 2.9557 | 845 slov | |
Aristoteles | INÉ | 2.9934 | 178 slov | |
Aristoteles | GYM | 2.9588 | 380 slov | |
Aristoteles | GYM | 2.9954 | 880 slov | |
Aristoteles | GYM | 2.9964 | 2233 slov |