V tomto procese sa Sokrates hájil a vyvracal nepravdy, ktoré sa o ňom šírili v minulosti i pri procese.Táto obhajoba bola spísaná a pomenovaná Obrana Sokratova.













2

Sokrates sa tu obhajuje a prihovára k obyvateľstvu Atén.
Prihovára sa k nim a sľubuje im, že bude hovoriť pravdu a nie ako jeho žalobcovia, ktorí „ uviedli len niečo pravdy alebo málo pravdy alebo nič “ Tatran (Sokrates).Taktiež žiada, aby aténsky ľud nešomral a nepozastavoval sa nad tým čo hovorí, lebo bude hovoriť tak, ako je zvyknutý hovoriť na námestí.
Sokrates sa musí hájiť ako sedemdesiat ročný pred súdom a aténskym ľudom.Háji sa voči prvým žalobcom, potom proti neskorším žalobcom.Pred týmito neskoršími žalobcami proti nemu vystúpili i v skoršej dobe veľa žalobcov, ktorí ho obviňovali a pred tými sa treba hájiť.Músí sa hájiť pred nimi preto lebo už dlhšie na ludí vplývali tieto žaloby a vryli sa im do pamäti.
Má teda dvoje žalobcov, jedných ktorí ho práve žalovali, a druhých dávnejších, ktorých ľud počul v oveľa väčšej miere, než tých neskorších.
Žaloba teda znie:
„ Sokrates je vinný a dopúšťa sa zločinu tým, že skúma veci pod zemou a i veci nebeské, horšej veci dopomáha k úspechu a to isté učí aj iných.“ Tatran (Sokrates)
Obhajuje sa tiež pred tvrdeniami, ktoré o ňom hovoria, ze učí maládež – ľudí a dáva si za to platiť.