To vyvracá, ale potom ako je možné že sa o ňom šíria také nepríjemné reči?
Raz Chairefón, Sokratov druh od mladosti, človek prudký bol vo vyhnanstve a navštívil Delphi, do veštiarne išiel a opýtal sa, či je niekto múdrejší než Sokrates.No, ale nikto nebol múdrejší ako Sokrates.
Sokrates začal uvažovať čo tým boh asi myslel a snažil sa to preskúmať, lebo si nebol vedomý, že je múdry.
Po čase Sokrates začal túto veštbu skúmať a to tak, ze išiel za nejakým politikom a začal sa s ním zhovárať.Sokrates nadobudol dojem, že ten politik nie je múdry, síce sa zdá byť múdry ostatným a hlavne sebe.Potom sa mu to snažil vysvetliť, ale znepriateli si toho človeka aj mnohých z prítomných.
Tak teda Sokrates je múdrejší od nich tým, že si o veciach o ktorých nič nevie nenamýšľa, že ich vie.
Navštívil veľa ľudí, no spomína basnikov.Žiadal ich, aby mu vysvetlili tie básne, no oni sami nevedeli čo znamenajú.Skôr ostatní dokázali o tých básniach viac povedať, ako samotní básnici.Básnikov si teda tiež znepriatelil.
Ďalej sa zastavil u remeselníkov, no o nich nadobudol tú istú mienku – že nie su múdrejší ako on, síce mu povedali mnoho zaujímavých vecí – ako o básnikoch a politikoch.
Z tohto skúmania mu vznikli mnohé nepriateľstvá a preto i veľa ohováračiek.
Jeho činnosť mu nedovolovala robiť niečo užitočné ani pre obec ani pre jeho rodinu a tak jeho rodina žila v chudobe.


3

No Sokrata po jeho rozhovoroch dobrovoľne sprevádzajú mladí ľudia, synovia najbohatších obyvateľov Atén a počúvajú ho a i oni podrobujú ludí takejto skúške ako Sokrates.Takže i toto pridalo na ohovaračkách a nenávisti k Sokratovi.
Preto bola naňho podaná žaloba – Melétos, pretože sa pohoršuje kvôli básnikom; Anytos kvôli remeselníkom a Lykon kvôli rečníkom.
Ďalej vedie krátky rozhovor s Melétom.Sokrates kladie otázky Melétovy ohľadne jeho žaloby – ktorú som už uviedol – aby spochýbnil a zosmiešnil jeho obžalobu, čo sa mu veľmi dobre
podarilo.
Rečnickými schopnosťami a normálnym uvažovaním dokázal, že vlastne Melétos si z neho robí žarty, že ho vlastne skúša.
„Sokrates, neposlúchneme Anyta, ale ťa oslobudzujeme, no s tou podmienkou, že sa uz nikdy nebudeš zaoberať takýmto skúmaním a ani filozofovať, no ak ťa ešte raz prichytíme pri takejto činnosti zomrieš.“ Tatran ( Sokrates ).
Toto hovoril sám Sokrates, no dáva si sám odpoveď takú, že by znovu podstúpil tomuto nebezpečenstvu, lebo radšej poslúchne boha než ich – takže Sokrates veril v boha – bude chodiť mezi aténskym ľudom a bude viesť takéto rozhovory.
Sokrates sa tiež vo svojej obhajobe vyslovuje k trestom - poprava, vyhostenie, alebo zbavenie cti – že ich nepokladá za zlo, ale za zlo pokladá odsúdenie nevinného.
Podľa jeho mienky božský poriadok nedovoľuje, aby zlý človek mohohol škodiť dobrému.
Tiež tu spomína, že bol pridelený k Aténam božou vôľou, aby ľudí prebudil z driemot, aby sa uvedomili.Tiež to dokázal tým že sa nestará o svoje veci, o svoj prospech a blahobyt, aby sa mal dobre, ale stará sa o druhých, súkromne ich navštevuje a dohovára im ako otec, alebo starší brat.No rozhodne si za to nedáva platiť a že hovorí pravdu, je jeho chudoba dostatočným dôkazom. Čosi daimonské a božské sa Sokratovy dostaválo už od detstva, tento “hlas“ mu hovoril, čo nemá robiť, no ale k ničomu ho nenútil, preto nikdy nevystupoval na verejnosti. No i preto, lebo keby verejne predstúpil proti nejakému davu, dlho by asi nežil a komu by bol asi prospešný? Nikomu, preto vystupuje pred ľudí súkromne.