NÁBOŽENSKÁ FILOZOFIA

Diapazón súčasnej náboženskej filozofie je široký a zahŕňa priestory od ortodoxných katolíckych iniciatív (novotomizmus, personalizmus, teilhardizmus, kresťanský sokratizmus a pod.), k protestantským, židovským, či čoraz viac prenikajúcim východným náboženstvám s ich filozofickými reflexiami.

Novotomistická filozofia

Novotomistické filozofovanie nadväzuje na učenie Tomáša Akvinského a jeho hlavnými predstaviteľmi sú Jacques Maritain a Etienne Gilson. Vznik novotomizmu je spätý s encyklikou pápeža Leva XIII. Aeterni patris, ktorý vyzval na znovuoživenie záujmu o učenie tomizmu. O obnovu tejto filozofie sa zvlášť zaslúžila Akadémia sv. Tomáša v Ríme, Inštitút filozofie v belgickej Lovani, Inštitút Tomáša v Kolína nad Rýnom, ako aj katedry filozofie a teológie vo Freiburgu, Mníchove, Viedni a inde. Novotomizmus, podobne ako tomizmus, zdôrazňuje harmóniu viery a vedenia ako dvoch prameňov jedného a toho istého prúdu, ktorý vedie k jednému cieľu – Bohu. V rámci tejto harmónie na prvé miesto sa predsa len kladie viera, ktorá je božského, teda vyššieho pôvodu. Preto aj pravdy prýštiace z tohto prameňa sú bezpodmienečné – absolútne. Viera nielen rozširuje hranice poznania (rozumu), ale je tiež kritériom pravdy. Gilson preto píše: Len rozum, presvedčený o tom, že všetko, čo sa protiví slovu božiemu, je nepravdivé, čerpá z tohoto presvedčenia odvahu a inšpiráciu k tomu, aby obrátil proti nepriateľom viery ich vlastnú zbraň.

Filozofická aktivita prirodzeného rozumu je pre novotomistov v neprekročiteľnej väzbe, závislosti na zjavení. Filozofia musí byť podľa nich slúžkou viery. A je ňou práve preto, že otvára cestu viere napríklad tým, že stanovuje duchovnú prirodzenosť duše, bytie boha atď., ďalej preto, že i keď nemôže dokázať pravdy zjavenia, môže ukázať, že zjavne neodporuje rozumu. Vo všetkých týchto prípadoch, kde sa oblasti teológie a filozofie stýkajú, je filozof povinný, keď sa to ukáže nutné, opraviť svoje závery v súlade s najvyššou a najspoľahlivejšou pravdou viery. Ide o scholastickú axiómu, že nič nemôže byť pravdivé vo filozofii, čo je nepravdivé v teológii. Filozofia podľa Gilsona je slobodná len do tej miery, do akej prijíma kontrolu teológie a rešpektuje poučenia zjavenia.

Filozofia ,ako ju pochopili novotomisti, otvára cestu viere hlavne tým, že stanovuje duchovnú prirodzenosť duše, bytie boha a pod.