Zároveň je však nekonečná, lebo je nesmrteľná.

Vo väzbe na učenie o duši sa v rámci novotomistickej filozofie odkrývajú i stanoviská na proces poznania. Novotomisti rozlišujú tri základné druhy poznanie – zmyslové, rozumové a analogické. Najnižším stupňom poznania je zmyslové, ktoré sa orientuje na zachytenie jedinečného. Vyšším stupňom poznania je rozumové, ktoré prekonáva ohraničenosť zmyslového poznania smerom k odkrytiu podstatných súvislostí a väzieb nášho bytia. Analogické poznanie patrí k Absolútnemu bytiu.

V rámci novotomistického filozofovania veľký priestor sa venuje otázkam slobody a mravnosti. Človek podľa novotomistov ako konečná bytosť je bytosťou závislou na božej existencii. Boh daruje slobodu jeho vôle ako majiteľovi duše. Bez tejto slobody vôle by sa totiž otázka mravnosti stala neriešiteľnou. Mravná sloboda podľa novotomistov sa viaže na mravné sebaurčenie, ktoré sa realizuje v plnení mravných povinností. Tieto povinnosti ako mravný ideál sú transcendentné. Coreth píše, že podstata mravného nie je imanentná, ale je dostupná len transcendentnému určeniu a zdôvodneniu. Vo svojom absolútnom význame je plne zdôvodnená transcendentnom a zameraná na transcendentno pre nadsvetové, skutočné a konečné naplnenie ľudskej realizácie.

V závislosti od riešenia otázok slobody vôle a mravnosti je nastoľovaný aj problém zmyslu ľudského života. Je zrejmé, že celý tento komplex problémov je identifikovaný v tom zmysle, že boh určuje konečný zmysel existencie dáva nadprirodzenú a nezištnú odpoveď na najhlbšiu otázku existencie: akú cenu má vlastne život? Novotomistická odpoveď je nasledovná: život nemá žiadnu cenu, keď človek nie je stvorený pre boha. Potom aj záverečný normatív mravnej vôle je žiť s očami uprenými k nebesiam.