Akonáhle sa však spochybňuje spoľahlivosť našich zmyslových poznatkov, „našemu pohľadu sa na všetkých stranách objavia predsudky a zmyslové klamy; a ak sa snažíme ich napraviť rozumom, ocitáme sa nepozorovane v hrubých paradoxoch, nedôslednostiach, ktorých je čím ďalej viac a ktoré vzrastajú, čím ďalej sa dostávame v uvažovaní, až konečne, keď sme blúdili mnohými okamihami, vidíme, že sme tam, kde sme boli, alebo, čo je horšie, upadneme do zúfalej skepsy “.*** Berkeley trval na tom, že včetky tieto ťažkostisú spôsobenétým, že filozofovia odmietajú veriť tomu, čomu veria všetci ostatní, a neústupne rozlišujú skutočnú povahu vecí a skuseností svojich zmyslov.






______________________________________________
* Niekde je uvedené, že sa narodil 1684
** Berkeley, G. : Pojednávanie o základoch ľudského poznania. Praha 1995, s. 31
*** Taktiež, s. 33 - 34



Práve Lock rozlíšením primárných a sekundárnych kvalít a tvrdení, že iba primárne kvality sú reálnymi kvalitami skutočných substancií, vytvoril teóriu, v ktorej sa reálne veci odlišujú od zložiek našej zmyslovej skúsenosti.Takéto rozlišovanie vedie podľa Berkeleyho ku skepticizmu a paradoxom a spôsobuje, že filozofovia trávia svoj život tým, že pochybujú o veciach, ktoré iní ľudia evidentne poznajú, a sú presvedčení o veciach, ktorým sa títo ľudia vysmievajú a prehľadujú ich.Nebezpečným dôsledkom je, že ak vidia menej vzdelaní ľudia tých, ktorí odporujú prostým a všeobecne prijímaným zásadám, budú nedôverčiví voči najdôležitejším pravdám, ktoré doposiaľ považovali za nedotknuteľné a nespochybniteľné.
Podľa Berkeleyho tézy teda filozofická teória, ako je Lockova, vedou k paradoxom a pochybnostiam, ktoré sa menia vo všeobecný skepticizmus. Ak človek zistí, ako divné teórie presadzujú takzvaní múdri filozofovia, popierajúci najsamozrejmejšie veci, ktorým ľudia obvykle veria, začnú tiež pochybovať. A tento skepticizmus vyvolaný folozofmi vyústi v pochybnosti i o náboženských pravdách a nakoniec v ateizmus.


Tri dialógy


Aby presadzoval svoje tvrdenia čo najviac, napísal Berkeley zmienené Tri dialógy, v ktorých diskutuje Filónus („milovník mysle“), ktorý reprezentujeBerkeleyho názory, s Hylantom („ktorým sa rozumie hmota“), predstavujúcim protikladné názory.Na začiatku prvého dialógu Hylás vraví, že počul, že Filónus je krajný skeptik, pretož e sa domnieva,že vo svete neexistujehmtoná substancia.Filónus to potvrdzuje, ale namieta, že tot jeho mienenie nie je ani skeptické, ani neodporuje zdravému rozumu.Tvrdí, že ukáže, ako praví filozofovia, ktorí sú presvedčení, že existuje niečo také ako takzvaná hmotná substancia alebo hmota, sú skutočnými skeptikmi.
(O skeptikoch sa tu hovorí, že je to „niekto, kto pochybuje o všetkom alebo kto popeira reálnosť a pravdivosť vecí“.Hylás potom obviňujesvojho priteľaFilónua, že popiera skutočnú existenciu zmysly vnímaných vecí alebo žepredstiera, že o nich nič nevie. „Zmyslová vec“ je definovanaá akovec, ktorá je bezprostrednevnímaná zmyslami – tj. ako niečo, čo vidíme alebo počujeme alebo priamo cítime vo svjojej bezprostrednej zmyslovej skúsenosti.