Tu je Berkeley pripravený formulovať svoje stanovisko.)


Existuje hmota?


Čo bezprostredne vnímame zmyslami? Iba farby a tvary, zvuky, chute, pachy, hmatateľné kvality a pod. Čo teda vytvára realitu zmyslovo vnímaných vecí okrem toho, že sú vnímané? Hylás, ktorý je presvedčený o existencii akejsi hmotnej substancii, trvá na tom, že reálna existencia zmyslovo vnímaných vecí je nezávislá na tom, že je skúsená.Podľa neho tieto veci existujú samostatne, bez akéhokoľvek vzťahu k tomu, že sú vnímané. Filonús teda navrhuje, aby sa uvažovalo o teple. Podľa Hylantovej teórie musí teplo existovať vo vnútri mysle ako niečo nezávislého od našej skúsenosti. Keď však skúsime extrémne teplo, cítime v skutočnosti veľkú bolesť, a nikto však neverí, že hmotná substancia obsahuje bolesť.Hylás protestuje a hovorí, že sa má rozlišovať medzi bolesťou, ktorá je v mysli, a teplom, ktorí je v hmotnom predmete.Filonús ho preto napadá, aby dal svoju ruku blízko ohňa a zistil, či cíti dve veci, teplo a bolesť, alebo iba jednu vec, a to bolesť.Hylás sa dáva na ústup a je ochotný pripustiť, že naša zmyslová skúsenosť s extrémnym teplom,tj, bolesť, existuje iba v mysli a nie v predmete. Filonús bezprostredne poukazuje na to, že rovnaká úvaha sa vzťahuje na rôzne stupne teploty, ktoré vnímame buď ako príjemné pocity tepla, alebo ako bolesť, a pripomína že Hylás určite neverí tomu, že v hmotných predmetoch existuje bolesť. Ďalej hovorí, že ak je jedna ruka teplá a druhá studená a obe vložíme do misy s vodou izbovej teploty, budú túto vodu jedna ruka pociťovať ako studenú a druhá ako teplú.Hylás by určite nechcel tvrdiť, že obe vlastnosti, teplo a chlad, sú zároveň v rovnakom predmete, vo vode.Hylás nakoniec pripustí, že teplo a chlad sú iba vnemy, ktoré existujú v našich mysliach.


Berkeleyho kritika Locka


Berkeley sa snaží ukázať, že dôsledný empirik nemôže zastávať Lockovu teóriu.Ak pripustíme, že niektoré z našich zmyslových skúseností obsahujú idey, ktoré existujú iba v mysli, nebudeme mať žiadny dôvodrobiť výnimku pre primárne kvality. Tá úvaha, ktorá nás presvedčuje, že sekundárne kvality sú v mysli, sa práve tak týka primarných kvalít.