Naše skúsenosť s veľkosťou, tvarom, pohybom, atď sa mení v závislosť na tom, kde sme, čo cítime a na ďalších faktoroch.Ukazuje sa, že primárne kvality sú teda Ideamiv našicj mysliach rovnako ako farby a zvuky.Nie je preto žiadny zvláštny dôvod, prečo by sme mali považovať svoje idey pohybu za reálne kvality hmotných telies, ak pripúšťame, že iné kvality sú iba súčasťami našej skúsenosti a existujú v nás.
V snahe posúdiť celý problém ešte inak, poukazuje Berkeley na to, ževšetkú našu skúsenosť tvria zmyslové vnemy. Zmyslové vnemy majú ina vnimacie bytosti (tj. bytosti, ktoré sú schopné vnímať), a nie neživé objekty. Preto nemožno vnemy pripisovať hmotným predmetom, ktoré nie sú mysliacimi bytosťami, lebo pokiaľ vieme, vnímať možu iba mysliace bytosti.Hmotné predmety nepociťujú bolesť alebo chcenie. Ak pripustíme, že zmylsové vnímanie veci, ktoré poznáme, sú iba zmyslovými vnemmi, potom nemože tvrdiť, že to sú nemysliace, necítiace hmtoné veci.
Ale ani potomni je Hylás rovnako ako ktokoľvek iný, kto čelí Berkeleyho uvažovaniu, ochotný sa vzdať :
“Uznávam, Filonúe, po zdravej úvaheo otm, ča sa deje v mojej mysli, že nemožem obajviť nič iného, ako že som mysliaca bytosť, na ktorú pôsobírozmanité množstvo vnemov, ani nie je možné s predstaviť, ako by nejakývnem mal existovaťv nevnímajúcej substancii.Ale keď na druhej strane pozeráme na zmyslovo vnímané veci z odlišného hľadiska a pokladám ich za rôzne mody a kvality, usudzujem ako nezbytnépredpokladať hmotný substrát, bez ktorého nie je možné si ich existenciu predtsviť.”
Hylás, tak ako pred ním John Lock, teda pokladá stále za nutné predpokladať, že naše zmyslové vnemy sa vzťahujú k niečomu mimo nás, k niečomu, čomu sa hovorí hmota.
Filonús na to odpovedá tvrdením, že o tomto hmotnom substráte sa nič nedozvedáme svojimi zmyslami, ktoré vypovedajú len o zmyslovo vnímaých veciach, o zmyslových vnemoch, nie o niečom, čo existuje mimo zmyslovú skúsenosť. Taktiež pokiaľ a snažíme predstaviť si , čo to ona hmota vlastne je, môžeme o nej uvažovať iba z hľadiska svojich vnemov, ale nemôžeme ju chápať ako niečo, čo sa jej nepodobá, čo existuje mimo nejakú skúsenosť. Nakoniec vyzýva Hylanta : “Ak môžeš si predtaviť, že nejakázmes či komnácia kvalít alebo akákoľvek zmyslovo vnímaná vec vôbec može existovať bez mysli, potom uznám, že tomu tak skutočne je.”


Hmota a myseľ


Hylás sa domnieva, že to, čo Filonús žiada, je jednoduché: „Čo je jednoduchšie ako si predstaviť strom alebo dom, ktoré existujú samé od seba, nezávisle na mysli a vôbec žiadnu mysľou nevnímané? Práve teraz si predstavujem, že takto existujú.” Filonús namieta, že tenot strom alebo dom je Hylantom myslený, a le teda v jeho mysli.Nič nemožno myslieť alebo skúsiť mimo myseľ, ktorá to myslí alebo skúša.Preto nemôžeme ani myslieť, ani si predstaviť niečo, čo by možno malo existovať v nej či nezávisle na nej. Akonáhle si to predstavíme, je to idea v našej mysli.