Tak je tomu v prípade pociťovania rozkoše a bolesti.
Z hľadiska zložitosti rozdeľuje idey na dve hlavné skupiny:
1. Jednoduché idey – najjednoduchšie elementy, základné dáta nášho vedomia
Pocity a vnemy získané zmyslovou skúsenosťou.
2. Zložené idey
Vznikajú v procese aktivity nášho vedomia, ktorá spočíva najmä v združovaní ideí podľa podobnosti, priestorovej či časovej priľahlosti, ako aj v abstrakcii, pri ktorej zložená idea vzniká na základe spoločného znaku viacerých ideí. Zložené idey vznikajú v dôsledku kombinačných aktivít nášho rozumu, pričom rozum k obsahu pôvodných ideí nič nepridáva. Rozum len usporadúva a zovšeobecňuje pôvodný empirický materiál do podoby pojmov.
Locke rozlišuje tri druhy zložených ideí:
· Módy –počet, priestor, trvanie atď.
· Substancia – boh, duch, teleso
· Vzťahy – pojmové dvojice - identita a rôznosť, príčina a účinok, priestor a čas
Locke skúma aj problém, do akej miery obsah našich ideí verne odráža vlastnosti, kvality vonkajšieho sveta a nakoľko je závislý od vlastností nášho vedomia. Locke rozdeľuje kvality na primárne a sekundárne. Primárne sú také kvality, ktoré sú adekvátnym odrazom vonkajšieho sveta v našom vedomí. Teleso ich má stále, aj vo chvíli keď ho práve nevnímame (napr. tvar, hmotnosť, objem telies). Sekundárne kvality nevyjadrujú objektívny stav vecí, ale sú výsledkom schopnosti našich zmyslov vnímať ich. Sekundárne kvality vznikajú až v procese vnímania. Medzi ne patria farba, chuť, vôňa, teplota, také kvality, ktoré nie sú pre teleso stále.
Locke okrem zmyslového poznania, ktoré považuje za základné uznáva aj iné formy poznania:
· Intuitívne – bezprostredne poznávame vzťah medzi dvoma ideami
· Demonštratívne – poznatok získavame tak, že ho vyvodzujeme z iných poznatkov (uplatňujeme najmä v matematike)
Locke sa zaoberal aj problematikou prenášania ideí prostredníctvom slov. Slová zastupujú idey, a preto je slovo schopné vyvolať v mysli počúvajúceho podobnú ideu, ako sa nachádza v mysli hovoriaceho. Idea teda tvorí význam slova. Avšak slová, za ktorými nie je žiadna idea, ktoré vyjadrujú čosi všeobecné, nezodpovedajú ničomu v skutočnosti, sú prázdne.
S teóriou poznania úzko súvisia jeho sociálno- politické názory. Skúsenosť spája s indivíduom a to sa prejavuje v sociálnej politike, kde uznáva suverenitu ľudského indivídua. Sociálno - politické práce: LISTY O TOLERANCII; DVE ROZPRAVY O VLÁDE. V týchto dielach sa objavujú princípy novovekého liberalizmu a chápanie demokratického usporiadania spoločnosti. Presadzoval požiadavku náboženskej znášanlivosti medzi občanmi ako aj v postoji štátu k náboženstvám - cirkviam. Štát nemá zasahovať do cirkevných vecí a cirkev nesmie vnucovať občanom tú, či onú vieru. V naboženských otázkach bol deista - pripúšťa ideu Boha, ale nespája ju so žiadnym konkrétnym náboženským vierovyznaním. Deizmus uznáva Boha ako stvoriteľa a prvého hýbateľa sveta.