referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viliam
Utorok, 28. mája 2024
Stredoveka filozofia
Dátum pridania: 03.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: barby
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 380
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 

Až keď človek nadobúda pochybnosti o sebe samom, začína filozofické myslenie= zakladateľ metodickej skepsy.
Pri poznávaní pravdy považuje za základ vnútornú sebaistotu vedomia:
„Každý, kto si uvedomuje, že pochybuje, uvedomuje si niečo pravdivé a zároveň nadobúda istotu toho, čo si uvedomuje“
Pravdu teda nemožno nájsť mimo človeka, ale v jeho vnútri.
„Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda!“
Vymedzuje nový predmet f- jednotlivý človek žijúci ako Božie stvorenie v spoločenstve s inými ľuďmi. Človek pozostáva z tela a duše, pričom duša má nadradené postavenie. Rozčleňuje ju na 3 zložky: pamäť, rozum, vôľu. Táto trojica je odrazom Božskej Trojice, čo mu potvrdzuje, že človek je odrazom Boha. V etike je základným pojmom láska, ktorú stotožňuje s vôľou. Konečným cieľom ľudského snaženia je blaženosť. V láske smerujúcej k Bohu nachádza orientačné zásady pre svoje konanie, takže môže povedať: „Miluj Boha a konaj, čo chceš“. Láska k Bohu je teda najvyššou cnosťou a zárukou dobrého konania. Vo svojom diele O štáte Božom (De

civitate Dei) vytvára novú koncepciu dejín, dejiny delí do 6 etáp podľa biblických udalostí:
I. Adam- potopa
II. Od Noema po Abraháma
III. Abrahám- Dávid
IV. Dávid- babylonské zajatie
V. Babylonské zajatie-Kristus
VI. Ježiš Kristus- posledný súd
civitas mundi- spoločenstvo ľudí, ktorí milujú seba a svet
civitas Dei- spoločenstvo ľudí, ktorí milujú Boha
Dejiny sú výsledkom zápasu medzi pozemským štátom, založeným na egoizme, sebaláske a Božím štátom, založeným na láske k Bohu. Na konci sveta sa víťazom stane Boží štát.
Augustín je označovaný za otca stredovekej filozofie.

2. SCHOLASTIKA (8.- 15.str.)
Ů ranná, stredná, neskorá)= obd. filozofie stredovekých cirkevných škôl
Od Platóna sa prechádza k Aristotelovi, ktorý je však podobne zakázaný.
Zatiaľ čo patristika položila základy kresťanskej filozofie, úlohou scholastiky bolo ju odôvodniť. Na prelome 8.a 9.str.dochádza k narastaniu majetku a moci cirkvi. To umožňuje zabezpečenie potreby väčšieho počtu ľudí, ktorí by šírili náboženstvo aj mimo chrámov. Zakladajú preto rôzne rády, napr.františkáni, dominikáni-Dominik Guzmán, v čase križiackych výprav johaniti, templári, v 15.str. jezuiti-Ignác z Loyoly. Pri jednotlivých rádoch vznikali stredoveké cirkevné školy a univerzity(Sorbona, Oxford, Cambridge, Karlova univerzita, Krakowská univerzita). Aby vysoká škola bola univerzitou, musela mať 4 fakulty- artistická(filozof.), lekárska, právnická, teologická. Na artist.fakulte sa učilo tzv. 7 slobodných umení:
Ů Trívium: gramatika, rétorika, dialektika (=logika)
Ů Kvadrídium: aritmetika, astronómia, geometria, muzika
Univerzálnym jazykom univerzít bola latinčina. Na univeritách bola vytvorená metóda „sic et non“ (áno a nie) alebo „pro et contra“ (za a proti). Pri riešení problému, schvaľovaní istého názoru sa kládli argumenty za a proti, a to za pomoci Biblie alebo názorov autorít-cirkevných otcov.
V 11.str.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Stredoveká filozofia SOŠ 2.9662 697 slov
Stredoveká filozofia SOŠ 2.9522 1966 slov
Stredoveká filozofia GYM 2.9680 4905 slov
Stredoveká filozofia GYM 2.9832 926 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.