referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Urban
Sobota, 25. mája 2024
Stredoveka filozofia
Dátum pridania: 03.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: barby
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 380
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 

dochádza k sporu medzi tzv.dialektikmi a antidialektikmi, ktorý má v podstate charakter sporu medzi filozofmi a teológmi- teológovia vychádzali z pravdy zjavenej Bohom a žiadali to aj od iných vied.
V celom období scholastiky tvorí základ tzv.“spor o univerzálie“, tj záver, či všeobecné pojmy (=univerzálie)-človek, pes, dom- existujú reálne alebo sú to len pojmy.
Vznikajú tri riešenia:
A. Realisti- „univerzalia sunt realia“- všeobecné pojmy existujú reálne
Ján Scotus Eriugena, Anzelm z Cantenbury, William zo Champeaux
B. Nominalisti- „universalia sunt nomina“- všeobecné pojmy sú len mená
Roscellinus, William Occam
C. Konceptualisti (Terministi, Sermonisti)- „universalia ante res“- všeobecné pojmy existujú pred ich stvorením v Bohu, po stvorení v ľudskom rozume
Peter Abelárd

VRCHOLNÁ SCHOLASTIKA (1200-1350)
Od pol.13.str. začínal na univerzity prenikať aristotelizmus. Je to predovšetkým zásluha prírodovedne orientovaných učencov:
Grosseteste- komentátor aristotelových spisov, pokus opísať prír.javy pomocou matematických zákonov
Roger Bacon- snaha pomocou geometrických zákonov opísať prírodne javy
Albert Veľký- „Doktor univerzalis“- komentátor Aristotelovho diela, učiteľ Tomáša Akvinského
V tomto období vrcholí snaha o systematizáciu jednotlivých vied, čoho výsledkom je vydávanie súkromných diel, tzv suma. Z pohľadu kresť.filozof. tu vynikol Tomáš Akvinský, autor mnohých prác: Summa proti pohanom, Otázky pojednávajúce o pravde, Komentátor k sentenciám Petra Lombarda, Suma teologická. Jeho význam ocenila i katolícka cirkev, v 1323 ho vyhlásila za svätého. Jeho meno spojila s označením KF= tomizmus.

Tomáš Akvinský („knieža scholastiky“)
Ř Vymedzuje vzťah F a teológie, vieru nemožno rozumovo zdôvodniť, lebo presahuje rozum a jeho schopnosti. Pravda rozumu, kt. je predmetom f. je podriadená zjavenej pravde- filozofia je podriadená teológii, zároveň však f priraďuje svoj význam.
Ř Aristotelov vplyv, TA používa jeho kategórie:
o Substancia a akcidencia
o Možnosť a skutočnosť
o Látka a forma, vec je spojením l. a f., forma je aktívna, spôsobuje pohyb k uskutočneniu tvaru a zjednoteniu
o Podstata a existencia, podstata je všeobecné určenie, prostredníctvom Božieho pôsobenia sa podstata stáva existenciou
Ř Chápanie sveta – svet je hierarchicky usporiadaný- neživá príroda, rastliny a živočíchy, človek, na vrchole Boh- zdroj všetkej existencie, prameň všetkého dobra, zástanca teodícei- zlo nemôže pochádzať od Boha, zlo je len nedostatkom dobra
Ř Vypracoval 5 odkazov na Božiu existenciu
Ř Chápanie človeka- človek je spojením smrteľného tela-látka a nesmrteľnej duše-forma, zdôrazňuje, že duša je formou tela („anima forma corporis“- ľudska duša potrebuje telo na poznávanie zmyslového vnímania)
Človek svojou dušou je súčasťou sveta duchov, svojim telom súčasťou hmotného sveta. V ľudskej duši rozlišuje myslenie a vôľu, dobrú vôľu kladie nad rozum. V poznávaní kladie do popredia zmysly a skúsenosť, zmyslami nadobúdame skúsenosť.
Ř Etika- na prvé miesto kladie úsilie dosiahnuť absolútne dobro, ktorým je Boh, podľa dobrej vôle hodnotí mravnosť človeka
Ř Po jeho smrti bol aristotelizmus zakázaný(1277)

ARABSKÁ FILOZOFIA
Kým v Európe f.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Stredoveká filozofia SOŠ 2.9662 697 slov
Stredoveká filozofia SOŠ 2.9522 1966 slov
Stredoveká filozofia GYM 2.9680 4905 slov
Stredoveká filozofia GYM 2.9832 926 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.