Štát

Vsetci mame pravo byt obcanmi, to je clenmi statu. Obcan je so statom v pravnom zvazku. Je zahkladom suverenity statu. Byt plnohodnotnym obcanom znamena poznat svoje prava a povinnosti, poznat zakladne znaky, funkcie a organizacie statu a statnych organov.
STAT sa sformoval ako POLITICKO MOCENSKA ORGANIZACIA.

Politicka preto, lebo je vysledkom politiky - umenia riadit spolocnost a riesit rozne, casto protikladne zauujmy obcanov.
Mocenska preto,lebo na vynutenie urc. poriadku a dodrzanie pravidiel u tych, kt ic nechcu respektovat si vybrava ozbrojene zlozky (armada, policia)
POD POJMOM STAT TEDA ROZUMIEME HIERARCHICKY USPORIADANY SUVERENNY MOCENSKO-RIADIACI SYSTEM, SKLADAJUCI SA Z LUDI (uradnikov) A INSTITUCII (organov), KTORE PROSTREDNICTVOM PRAVA RIADI SPOLOCNOST.

Charakteristicke znaky statu:
1. Suverejna statna moc - ako jedina ma schopnost urcovat spravanie sa vsetkeho obyvatelstva daneho uzemia. Nie je podriadena ziadnej inej moci vo vnutri statu. Zaroven je nezavisla od inych mocen.organov, kt sa rosprestieraju na inych uzemiach. Ziadny stat nesmie zasahovat do zalezitosti ineho statu.

2. Statne uzemie - stat uplatnuje moc voci obyvatelom urciteho presne vymedzeneho uzemia. Je to uzemie kt zahrna = suchozemsky povrch vnutrrostatnych hranic, vnutorne vody, obezne vody, priestor pod i nad suchozemskou i vodnou castou uzemia.

3. Statne obcianstvo - osoby,kt sa trvale nachadzaju na uzemi statu, tvoria obyvatelstvo. Ti obyvatelia kt su  v pravnom zvazku so statom su obcania statu. Obcan je politicky subjekt, pretoze ma politicke prava (volebne pravo) kt vytvara moc. Je zdrojom tejto moci, bez neho by neexistoval.

F O R M A___S T A T U

V priebehu historickeho obdobia sa vytvorilo mnoho foriem statu (monarchie, republiky, unitarne a zlozene staty, federacie, unie..)

Forma statu je sposob organizovania statnej moci, jej vztah k obyvatelstvu a sposoby jej institucionalizacie (vytvaranie statnej org.) Forma statu zavisi od mnohych faktorov, napr:

- od politickej struktury spolocnosti a foriem polit. superenia (existencia polit stran a vztahy medzi nimi)
- od kulturnej urovne spolocenskych tradicii a vzdelanosti obyvatelstva
- od medzinarodnej situacie a geopolitickych podmienok (velmoci mozu ovplivnit formu susednych malych statov)
FORMU STATU RUCUJE FORMA VLADY a uzemno-organicacna struktura statu!

1.Formu vlady = rozlisujeme z 2 hladisk. A) podla mieri ucasti obcanov na statnej moci

= demokraticka forma vlady( dava kazdemu obcanovi moznost vybrat si vo volbach urcitu polit.koncepciu predkadanu PS, pritom hlas kazdeho obcana ma rovnaku vahu)

= nedemokraticka forma vlady (existuje jedina polit alternativa. Su to totalitne formy vlady (Cina, Kuba, S Korea)


                                                            B) podla systemu najvyssich statnych organov


= monarchia - hlavou statu je panovnik, tuto funkiciu nadobuda spravidla na zaklade dedicovskeho prava. V PARLAMENTNEJ MONARCHII je formalnou hlavou statu, nema skutocnu moc. Rozhodujuci je parlament, nemu sa zodpoveda ministersky kabinet. V DUALISTICKEJ MONARCHII ma panovnik vykonnu moc a vykonava funkcie hlavu statu. Vo svojej cinnoosti je vsak obmedzeny ustavou, zakonmi a rozpoctom, kt schvaluje parlament.

= republika - je forma vlady, kt je hlavnou sucastou statu je voleny organ. Moze to byt PREZIDENT alebo KOLEKTIVNY ORGAN (prezidium).

V PARLAMENTNEJ REPUBLIKE ma rohodujuce postavenie zakonodarny organ - parlament, kt voli prezidenta. Prezident vymenuva vladu ale ta sa zodpoveda parlamentu. (SR, Poland, Madarsko)

PREZIDENTSKA REPUBLIKA predstavuje formu vlady, kt je preziden hlavou statu i vykonnej moci. Vykonna moc je nezavisla od parlamentu. Zakonodarna moc je takisto nezavisla od organov vykonnej moci (USA)

2. Uzemno-organizacna struktura statu - delime staty na UNITARNY STAT  (US) = ma iba jednu ustavu a a jednu sustavu najvssich stat organov. Jednotl casti US maju charakter uzemnych administrativinych casti (SR, CR, POL) ZLOZENY STAT(ZS) = sa sklada z niekolkych clenskych statov, Pozname niekolko typov ZS.
A) FEDERACIA - kt sa sklada z 2 alebo viac statov ma dvojaku sustavu stat organov, ustredne organy a org clenskych statov.(NJ, A, USA)

B) REALNA UNIA - je historicky znama forma zlozeneho statu, kde spolocny stat ma jedneho spolocneho panovnika a niektore dalsie zalezitosti (obrana, financie, zahr.veci) Suverenitu maju staty unie i unia ako celok. Takou uniou bolo Rakusko-Uhorsko po vyrovnani v r 1867.

C) NOVODOBA UNIA -  vnika v case rozpadu kolonialnej sustavy. Ide tu o spojenie byvalich kolonii a materskych krajin. Je to napr britske spolocenstvo naradov (united kingdom UK)

D) KONVEDERACIA  je medzinarodnopravne nadstatne spojenie rovnopravnych statov. Ma spolocne statne organy, kto prerokuvaju spoloc. zalezitosti, tie vsak nemaju vlastnu suverenitu. Preto ich uznesenia musia schvalit organy clenskych statov. Byva prechodom k federacii. Prikladom je konfederacia USA v rokoch 1778 - 1787 alebo svajciarksa konvederacia od 18 st. do r 1847.
                                                      U S T A V A___ S R

Zakladom pravneho poriadku demokratickeho statu, vydhodiskom vsetkych pravnych odvetvi je ustavne (statne) pravo. Toto odvetvie upravuje zaklady statneho zriadenia, sustavu najnyssich stat.org. principy uzemnej samospravy a zakl prava a slobody obcanov.

Pramene ustavneho prava: Zakl pramenom ustavneho prava SR je USTAVA SR, kt je vrcholnym zakonom s najvysiou pravnou silou. Bola prijata SNR (sl narodnou radou) 1.septembra 1992

Ustava sr sa okrem preambuly cleni na IX hlav

I.  HLAVA - ZAKLADNE USTANOVENIA
II.HLAVA - ZAKLADNE PRAVA A SLOBODY
III.HLAVA -    HOSPODARSTVO SR
IV. HLAVA -    UZEMNA SAMOSPRAVA
V.  HLAVA -     ZAKONODARNA MOC
VI. HLAVA -     VYKONNA MOC
VII. HLAVA -   SUDNA MOC
VIII. HLAVA - PROKURATURA SR
IX. HLAVA -    PRECHODNE A ZAVERECNE USTANOVENIA