Aristotelov životopis

Platónov najväčší žiak a odporca sa narodil v meste Stageiros v Trákii r. 384 pr. Kr. (preto máva aj prívlastok Stageirčan, latinsky Stagirita).

Jeho život sa člení do troch základných období:

1. prvé zahrňuje čas keď bol Platónovým žiakom;
2. druhé, keď bol vychovávateľom u vladára;
3. tretie, keď založil peripatetickú školu.

Roku 336 sa po otcovej smrti presťahoval do Atén a stal sa Platónovým žiakom v Akadémii, kde zostáva dvadsať rokov. Mal možnosť poznať a počúvať najslávnejších vzdelancov a filozofov tej doby. Kým bol v Akadémii, prijímal Platónovu filozofiu, to je teóriu o ideách. Vo svojich prvých dielach (napr. Dialóg o filozofii) sa považuje za platónovca a prejavuje svojmu učiteľovi veľkú úctu a obdiv. Z toho vidno, že Aristoteles svoj systém odhaľoval len pomaly, púšťal sa vždy viac do kritiky náuky o ideách, ktorú vlastne začal kritizovať už sám Platón.

Neskôr sa vracia do Atén, tam otvára vlastnú školu, ktorá potom dostala meno „peripatetická“, lebo počas učenia sa prechádzali chodbou (peripatos) Lýcea (meno Lykeion súvisí s polohou na území chrámu zasvätenom Apollónovi Lykeiovi). Aristotelova škola bola, podobne ako Platónova, univerzitou, no na rozdiel od tamtej sa zaoberala viac prírodnými vedami.

Po smrti svojho ochrancu Alexandra Veľkého r. 323 musel Aristoteles opustiť Atény, lebo ho obžalovali z bezbožnosti. Utiahol sa do mesta Chalkis na ostrove Euboia, kde r. 322 zomrel.

V jeho diele sa nachádzala všetka dovtedajšia múdrosť Grécka. Vytvoril prvý ucelený filozofický systém. Jeho diela môžeme rozdeliť:

1.logické: Topiky, I. analytiky, II. Analytiky, O sofistických dôkazoch
2.metafyzické: Metafizyk
a3.prírodovedné: Fyzika, Meteorológia, O skúmaní živočíchov
4.sociálno-filozofické: Politika
5.etické: Etika Eudemova, Etika Nikomachova, Poetika

Aristotelova filozofia

Metafyzika

Aristoteles sa v metafytike zreteľne vzďaľuje od Platóna. S Platónom sa rozchádza v tom, že neuznáva idey odlúčené od vnímateľných vecí. Platónovmu učeniu namieta to, že podstata vecí sa nenachádza mimo nich ako nezávislá a večná idea, ale je v nich obsiahnutá. Na druhej strane v súlade s Platónom rozoznáva na každej veci látku (HÝLÉ) a tvar (MORFÉ; EIDOS). K tomu, aby vznikli konkrétne veci sú potrebné štyri faktory: látka, tvar, účel a hybná príčina. Látka je možnosťou, tvar skutočnosťou; prechod od možnosti ku skutočnosti sa realizuje pohybom. A ten, kto oddeľuje pohyb od stálosti je Boh = Prvohýbateľ. Prvohýbateľ je nemenný, nezasahuje do diania, len dáva prvotný impulz a je počiatkom všetkého pohybu, no sám je nehybný, oddelený od jednotlivých vecí, je dokonalý.

Dualizmus látky a formy slúži Aristotelovi na vysvetlenie pohybu. Tým sa zreteľne odlišuje od Platóna, pre ktorého pohyb nemôže byť predmetom skúmania (poznávať môžeme iba to, čo je nemenné. Zo všetkých druhov pohybu Aristotela najviac zaujímal ten, v ktorom zo zárodku alebo semena vzniká rastlina alebo živočích. Aj tu sa teda prejavila jeho prírodovedná orientácia. V zárodku, či semene je dané už vopred, čo z neho vznikne. Hovoríme, že predstava Aristotela o pohybe je TELEOLOGICKÁ (grec.: teleos- účel). Aristotela pokladáme za zakladateľa teleológie. Vnútorný princíp, ktorý pôsobí v procese vývinu a usmerňuje ho k jeho napĺňaniu, nazýva ENTELECHEIOU (to, čo má v sebe samom cieľ).

Vo vznikaní všetkého Aristoteles vidí 4 príčiny:

1.látková príčina (causa materialis)- napr. striebro
2.formálna príčina (causa formalis)- napr. strieborná miska
3.pôsobiaca príčina (causa efficiens) napr. strieborník- ten, čo dáva miske tvar
4.účelová príčina (causa finalis)- napr. to, kvoli comu bola miska vytvorená, cieľ

Za hlavné Aristoteles pokladá látkovú a formálnu príčinu a za aktívny princíp vznikania a pohybu pokladal formu.