Logika

Aristoteles je zakladateľom tejto vedy. Je to náuka o správnom myslení, o formách a metódach (nie o obsahu) správneho myslenia. Neukazuje, čo si máme myslieť, ale ako pri myslení postupovať, aby sme dospeli k správnym výsledkom. Je to najabstraktnejší a najťažší odbor filozofie. Najdôležitejšie elementy logiky sú: pojem, kategória, súd, úsudok, dôkaz, indukcia/dedukcia.

Pojmy – sú všeobecné; čím sú všeobecnejšie, tým viac indivíduí zahrňujú-vznikajú definíciou; ku každej definícii patria 2 časti:

- zaraďuje pojmy do triedy, ktorej všeobecné znaky súhlasia so znakmi zadefinovaného pojmu
- udáva, čím sa tento predmet odlišuje od ostatných predmetov rovnakej triedy -živočích -cicavec -pes -jazvečík -hnedý dlhosrstý jazvečík -tento jazvečík

Kategórie

- Aristoteles odlišuje tieto hlavné kategórie: Substancia, kvantita(množstvo), kvalita(vlastnosť), vzťah, kde, kedy, poloha, mať, robiť, trpieť.
-prvé 4 sú najdôležitejšie, medzi nimi najmä substancia
-sú základnou formou bytia- majú ontologický význam
-sú v nich obsiahnuté veci rozdelené podľa znakov
- logická funkcia kategórií

Súd- je spojenie pojmov-v každom súde sú spojené dva pojmy najmenej-má 2 hlavné časti:

- subjekt (pojem, o ktorom hovoríme)
- predikát (výpoveď o subjekte)-„človek je živočích“ „tento konkrétny človek je živočích“

Úsudok- spojenie súdov-náuka o úsudku- jadro Aristotelovej logiky-je to odvodenie súdu z iných súdov-skladá sa z: predpokladov (premís) a záveru (konklúzie)-v centre náuky o úsudku stojí sylogizmus, kt. má 3 časti:

- všeobecná veta: „Všetci ľudia sú smrteľný“
- špeciálna veta: „Sokrates je človek“o Záver: „Sokrates je smrteľný“ Prvé dve nazývame premisy

Dôkaz- spojenie úsudkov-platí zákon sporu: „To, čo je, nemôže zároveň nebyť“- protikladné výpovede nemôžu byť zároveň pravdivé-neskôr sa sformulovali: 

- zásada identity (A = A)
- zásada vylúčenia tretieho (každá výpoveď je pravdivá, alebo nepravdivá, tretia možnosť neexistuje)
- zásada dostatočného dôvodu

Metódy dokazovania:

-indukcia: postup od zvláštneho k všeobecnému- hľadá v danom rode spoločné znaky a zaraďuje ich do druhov)
-dedukcia: postup od všeobecného k zvláštnemu

Učenie o duši

Aristoteles rozlišuje tri formy duše:

- vegetatívna – vyživovacia duša, ktorá riadi vyživovacie funkcie organizmus
- zmyslová – rastliny ju nemajú a umožňuje nám vnímanie a pociťovanie
- rozumová – má ju len človek

Rozum Aristoteles rozdelil na receptívny (trpný)- prijíma materiál poskytovaný zmyslamičinný- sám uvádza do pohybu receptívny rozum a ostatné časti duše. Nie je viazaný na telo, je nesmrteľný.

Fyzika a kozmológia

Telesá nášho sveta sa skladajú za štyroch zák. prvkov: zem voda, oheň a vzduch. Prvé dve sú ťažké, preto je ich miesto dole. Druhé dva sú ľahké a pohybujú sa smerom hore. Pohyb vysvetľuje ako návrat na prirodzené miesto. Zem je v strede vesmíru, čo je jej prirodzené miesto, preto je nehybná. Nebeské telesá sú zložené z piateho prvku a tým je éter. Ich pohyb je večný a dokonalý. Vesmír je konečný, poslednou sférou je sféra stálic.

Učenie o štáte

Základom demokratického štátu je sloboda. (Aristoteles) Na rozdiel od Platóna, ktorý vznik štátu odvodzoval zo slabosti ľudského indivídua, Aristoteles tvrdí, že vznik štátu zodpovedá prirodzenému sklonu ľudí, pretože iba v spoločnosti si človek môže osvojiť jazyk, rozvíjať sa a uplatniť svoje cnosti. Štát je najvyššou formou ľudského súžitia, je nadradený nad rodinu a jednotlivca.

Existujú tri dobré a tri zlé formy štátu (zlé vznikli deformáciou dobrých);

- dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokracia a politea (rozumná, nesebecká vláda väčšiny).
- zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politey)

Rozvinuté spoločenstvo obcí alebo politické spoločenstvo ľudí, ktorí sa spojili na dosiahnutie určitého blaha. Základné úlohy štátu spočívajú v zabraňovaní nadmernému hromadeniu majetku občanov a nadmernému rastu politickej moci jednotlivca a udržiavaní otrokov v podriadenosti. Ideálny je taký štát, ktorý zabezpečuje maximálnu mieru šťastného života pre čo najviac otrokárov. Otroci a slobodní chudobní sú politicky bezprávni. Ostatní slobodní občania (majetní) majú potom povinnosť podieľať sa na správe štátu.