„Psychológia má dlhú minulosť, ale krátke dejiny“, napísal H. Ebbinghaus. Najstaršie a najpoužívanejšie vymedzenie psychológie znie: psychológia je veda o duši, pričom samotný pojem „psychológia“ je umelo vytvorené slovo, ktoré sa skladá z dvoch gréckych slov: psyché (znamená duša) a logos (znamená slovo, reč aj veda). Starovekí filozofi však termín psychológia nepoužívali. Už v predhistorickej dobe človek postrehol, že život súvisí s dýchaním – koniec dýchania bol neklamným znakom smrti. V mnohých jazykoch psyché – duša pôvodne znamená dych.

Prvé ucelené dielo o duši (grécky ,,Peri psychés“, po slov. ,,O duši“) napísal Platónov žiak Aristoteles (384-322 p.Kr.). Jeho názory na dušu sú pokračovaním výkladu kozmológie a tvoria časť filozofie prírody, hlavne však živých telies vôbec. Podľa Aristotela má každé živé teleso hmotu (matériu), to znamená telo a formu, to znamená dušu. Spomedzi živých telies uvádza rastliny. Tie majú dušu rastlinnú, ktorej pripisuje funkciu vyživovania a plodenia. Potom sú živočíchy, ktoré majú dušu cítiacu. Jej funkciou je vnímanie a cítenie (živočíšna duša). Napokon je duša živých cítiacich a rozumných ľudí – ľudská duša.

V novoveku objavil reflexnú povahu správania Descartes. Francúzski materialisti svojimi názormi podporovali tézu o materiálnej povahe psychiky a o jej podmienenosti sociálnym prostredím. V polovici 19. storočia sa začal v psychológii používať experiment a vtedy sa vyčlenila ako samostatná oblasť poznania.

V 20. storočí sa psychológia rozčlenila na viacero prúdov - behaviorizmus, freudizmus a ďalšie. Psychológia je veľmi diferencovaná a okrem všeobecnej psychológie, ktorá skúma podstatu psychickej činnosti a jej zákony, zahrňuje detskú psychológiu, pedagogickú psychológiu, psychológiu práce, inžiniersku a iné odvetvia psychológie.

DOSPIEVANIE A JEHO PROBLÉMY

Je nevyhnutné, aby človek po narodení bol pod opaterou rodičov alebo vychovávateľov. Tak prekonáva vek novorodenecký, dojčenský, predškolský, školský a obdobie dospievania. Vlastný život sa mu nezačína po dosiahnutí dospelosti, no je to hranica, od ktorej za seba plne zodpovedá ako člen spoločnosti so všetkými prejavmi svojej osobnosti v kladnom alebo negatívnom smere. Potom nasleduje obdobie prechodu do staroby (zvané aj klimaktérium), ktoré sa prejavuje ako strata sexuálnej aktivity.

Rodičovská výchova začína skôr, ako si mnohí vôbec dokážeme uvedomiť, ale čo nám práve môže napomôcť pochopiť a usmerniť, je psychológia. Neznalosť jej aplikácie nás môže viesť k nepredvídateľným výsledkom vo výchove. Dieťa sa vychováva od svojho počatia. Počas prvých dvoch rokov je neurologický, a tým aj intelektuálny a motorický vývin veľmi veľký až je skoro hodinovo od seba vzdialený, viditeľný. Mozoček zohráva dôležitú úlohu v špecializovanejších funkciách intelektu ako učenie, pamäť, myslenie a reč. V porovnanís ďalšími etapami rast mozgu v prvých mesiacoch života rýchlejší ako v ktoromkoľvek inom období.

Vývoj mozgu počas prvých mesiacov:

Obdobie dospievania je jedno z najdôležitejších. Rozdeľujeme ho na:

a) predpuberta (od 9. do 12. roka, podľa niektorých autorov a v závislosti od rasových a geografických faktorov až do 14. roka) ;
b) puberta (od 12. do 15, roka, podľa iných od 13. až do 16. roka) ;
c) adolescencia (od 19. až do 20. roka).