- je sprostredkovanou účasťou na správe štátu. Občania si zvolia poslancov, ktorí v ich mene prijímajú zákony. Občania sú zdrojom moci, ale nositeľmi sú zvolení poslanci. Demokratická spoločnosť sa môže rozvíjať len vtedy, ak občania využijú svoje právo voliť svojich zástupcov. Preto jedným zo základných prvkov demokracie sú demokratické voľby.
Rozlišujeme niekoľko typov volieb:
parlamentné voľby - sú voľby do zákonodarného zboru
komunálne voľby - rozhoduje sa v nich o zastúpení v miestnych a obecných zastupiteľstvách, o starostoch obcí a primátoroch miest
priame voľby šéfa exekutívy - napr. prezident USA
priame voľby prezidenta (nie je šéfom exekutívy) - napr. SR
Účasť vo voľbách zabezpečuje ústava. Voľba do zákonodarných orgánov sa koná na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním.
Všeobecnosť volebného práva
- znamená právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov, alebo zúčastniť sa na referende. Volebné právo:
aktívne - právo voliť (od 18 r.)
pasívne - právo byť volený (od 21 r.)
Právo voliť má každý občan SR s trvalým pobytom na území SR. Okrem veku neexistujú žiadne obmedzenia - cenzy (existovali v minulosti): napr. majetkový (voliť môže len ten, kto má určitý majetok), daňový (voliť môže len ten, kto za toto právo zaplatí daň), podľa pohlavia (určité pohlavie nemá právo voliť), rasový (určitá rasa nemá právo voliť), vzdelanostný (voliť môže len ten, kto dosiahne určitý vzdelanostný stupeň).
Rovnosť volebného práva - každý občan má len jeden hlas, a ten má rovnakú váhu ako hlasy ostatných občanov.
Priamosť volebného práva - volič sa volieb zúčastňuje osobne, bez sprostredkovateľa.
Tajnosť hlasovania - znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky.
Formu vlády môžeme rozdeliť aj podľa hlavy štátu, a to na:
A, monarchie
B, republiky
C, diktatúry
V historickom vývoji sa objavili najmä tieto monarchie:
A, absolutistická - panovník si ponecháva všetku moc
B, stavovská - je to vláda stavov a duchovenstva
C, parlamentná - vláda kráľa obmedzená parlamentom
D, konštitučná – konštitučná – obmedzená, ako model štátu je uplatňovaná skoro v tretine európskych štátov; monarcha je síce oficiálnou hlavou štátu, ale jeho vplyv je obmedzený volenou časťou štátnej štruktúry; Monarchia – dedičná – dedičný majetok monarchu
Republikánska forma vlády sa vyskytuje najmä vo forme:
Parlamentná republika
Parlamentná forma vlády historicky vychádza z teórie suverenity ľudu, ktorý sa postupne transformoval do svojej konečnej formy- parlamentu. Postupne sa vyvíja parlamentarizmus ako forma vlády, v ktorej má rozhodujúce postavenie parlament. Obsahom parlamentnej vládnej formy sú vzájomné vzťahy medzi parlamentom a vládou. Tvorba vlády závisí od výsledkov volieb do parlamentu a úzko súvisí s politickou zodpovednosťou vlády parlamentu.
Prezidentská republika
Prezidentská forma vlády sa uplatňuje hlavne s USA. Teoretickým východiskom tejto formy vlády je rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sú od seba nezávislé.
Tvorba vlády závisí od volieb prezidenta, pretože prezident je nielen formálnym reprezentantom štátu, ale je aj šéfom exekutívy. Vláda je vlastne len prezidentovým kabinetom. Pre jeho činnosť je rozhodujúce stanovisko tej politickej strany, ktorej členom je prezident.
Prezident je volený vo všeobecných voľbách. Základným vzťahom prezidentskej vládnej formy je nezodpovednosť parlamentu (kongresu), ktorý dokonca nemôže vysloviť prezidentovi ani jeho vláde nedôveru a prezident zas nemôže rozpustiť parlament.
V prezidentskej forme vlády neexistuje funkcia predsedu vlády (premiéra), pretože všetkými jeho právomocami disponuje priamo prezident.
Táto forma vlády vychádza z princípu konkurencie jednotlivých štátnych mocí a všeobecne sa považuje za stabilnejšiu ako parlamentná forma vlády.
Autoritatívne, totalitné nedemokratické systémy sa vyskytujú vo forme diktatúry:
A, jednotlivca
B, menšiny
C, väčšiny
Štátne zriadenie:
Štátne zriadenie je dané vzťahmi medzi ústrednými a miestnymi orgánmi štátu. Rozumieme pod ním štruktúru štátu, organizáciu územia a občianstva a princípy vzájomných vzťahov medzi štátom ako celkom a štát skladajúcimi sa časťami. Ak ide o také členenie štátu, pri ktorom jednotlivé časti a im zodpovedajúce orgány nenesú znaky štátnej suverenity, hovoríme o unitárnom štáte. Jednotný štát- jeho časti netvoria štátne útvary, delí sa na administratívno-teritoriálne útvary, má jednu ústavu, jednotné štátne občianstvo, jednu sústavu najvyšších štátnych, miestnych a samosprávnych orgánov.
Ak ide o také členenie štátu, pri ktorom jednotlivé časti nesú znaky štátnej suverenity, hovoríme o zložených štátoch, napr. federácia, konfederácie, únia.
Federácia
- predstavuje zložený štát, ktorý sa skladá z dvoch alebo viacerých štátnych útvarov spojených do väčšieho celku. Štáty, spájajúce sa do federácia, musia časť svojich práv postúpiť v prospech federácie. Môže sa tak stať na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá rieši základné podmienky spojenia. Iným spôsobom vzniku federácie je rozdelenie pôvodne unitárneho štátu na dva alebo viacero členských štátov federácie, napr. Česko-Slovensko v roku 1968. Pri rozdeľovaní štátu sa vymedzia kompetencie medzi členskými štátmi v ústave, poprípade ústavnom zákone.
Pre federáciu je charakteristická koexistencia zvrchovanosti federácie so zvrchovanosťou členských štátov federácie, existencia federálnej komory (tvorí sa rovnakým počtom zástupcov z každého členského štátu bez ohľadu na počet obyvateľov a veľkosti územia členského štátu) a koexistencia viacerých štátnych občianstiev. Vo federácii je právny poriadok založený na existencii dvoch druhov ústav: ústavy zloženého štátu a členských štátov, pričom ústavy členských štátov musia byť v súlade s ústavou federácie.
Konfederácia
-je forma spojenia štátov, ktoré sa spojili za určitým účelom (spoločná obrana, zabezpečenie mieru…). Zúčastnené štáty si pritom zachovávajú suverenitu a nemajú spoločnú ústavu. Napriek existencii spoločných orgánov ich rozhodnutia sú účinné len vtedy, ak ich schvália všetky členské štáty konfederácie. V konfederácii neexistujú spoločné zákonodarné a výkonné orgány.
Reálna únia
charakterizuje ju spoločná hlava štátu a spoločná správa vecí, ktoré členské štáty označili za spoločné. Ide o relatívne voľnejšie spojenie ako federácia, funguje však len v obmedzenej miere a väčšinou je úzko viazaná na konkrétnu osobu monarchu.
Personálna únia
- je iba istým druhom viac či menej funkčného spojenia úplne samostatných štátov.
