Rodinné právo

Rodinné právo je súhrn súkromno-právnych noriem, ktoré upravuje tri skupiny právnych vzťahov:

1.Vzťahy medzi manželmi navzájom (najmä vznik a zánik manželstva)
2.Vzťahy medzi rodičmi, deťmi a ďalšími príbuznými
3.Vzťahy náhradnej rodinnej výchovy

Základným prameňom rodinného práva je Zákon o rodine č. 94/1963 Zb.z. , ktorý stanovuje práva a povinnosti rodičov i detí. Podľa tohto zákona, manželstvo spočíva na pevných citových vzťahoch medzi mužom a ženou, ktorí sú si rovní a uzatvára sa na základe ich slobodného prehlásenia, ktoré je slávnostné, uzatvára sa v prítomnosti dvoch svedkov a zapisuje sa do matriky. Manželstvo sa prehlási za platné, pokiaľ nie sú známe okolnosti vylučujúce manželstvo sú vyhlásení za manželov .


Existujú dve formy uzavretia manželstva:

1.Civilný sobáš – Uzatvára sa na obvodnom orgáne, t.j. matričnom úrade, v ktorom má jeden zo snúbencom trvalý pobyt. Ak majú snúbenci trvalý pobyt v rôznych obvodových úradoch, vyhlásenie sa môže urobiť na ktoromkoľvek z nich pred starostom, primátorom alebo povereným poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva.

2.Cirkevný sobáš – Vyhlásenie urobia pred príslušným orgánom cirkvi, t.j. pred duchovným registrovanej cirkvi. Orgán cirkvi je povinný doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva príslušnému matričnému úradu.

Obe formy sobáša sú rovnoprávne a majú rovnaký právny význam. Popri žiadosti o uzavretie manželstva musia snúbenci predložiť aj doklady o bydlisku, stave a veku, úmrtný list predošlého manžela/manželky, dokumenty o dokončení rozvodového konania.

Manželstvo môžu uzavrieť len plnoletí a duševne zdraví občania, ktorí nie sú v inom manželskom zväzku (bigamia je trestná), nie sú medzi nimi žiadne príbuzenské vzťahy a sú opačného pohlavia. Existujú výnimky plnoletosti pre maloletých, ktorí však musia mať viac ako 16 rokov a to s povolením súdu. Vznikom manželstva sú manželia povinný byť si verní, vzájomne si pomáhať a uspokojovať potreby v rodine. Muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti .

Existujú tri formy zániku manželstva:

1.Smrť jedného z manželov
2.Vyhlásenie jedného z manželov za mŕtveho (napríklad pri leteckej katastrofe)
3.Rozvod – jediný spôsob zániku manželstva za života oboch manželov. Súd môže manželov rozviesť na žiadosť jedného z nich, ak sú vzťahy medzi nimi natoľko rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. S rozvodovým konaním je spojené aj konanie o výchove a výžive maloletých detí. Ak sa manželia o výchove nedohodnú, alebo súd dohodu neschváli, musí rozhodnúť komu zverí dieťa do opatery. Druhý rodič musí platiť výživné.

Právny vzťah medzi rodičmi a deťmi vzniká narodením, alebo osvojením dieťaťa. Rodičia majú právo svoje dieťa vychovávať, rozhodovať o príprave na budúce povolanie, vykonávať dohľad nad dieťaťom, viesť dieťa k disciplíne, zastupovať dieťa a spravovať veci dieťaťa (zriedkavé prípady ak je dieťa vlastníkom majetku). Ďalšími právami rodičov je určenie mena a priezviska dieťaťa, osobná starostlivosť o dieťa, alebo právo dať privolenie na osvojenie dieťaťa. Povinnosťou detí je pomáhať rodičom, ak s nimi žijú v jednej domácnosti (platí pre maloleté deti aj pre plnoleté a zárobkovo činné deti, ktoré žijú rodičmi v jednej domácnosti).

Pokiaľ rodičia nie sú schopní zabezpečiť dieťaťu výchovu (či už zo subjektívnych alebo objektívnych príčin) postará sa o to štát. Zákon o rodine upravuje aj náhradné formy rodinnej výchovy: osvojenie, opatrovníctvo a pestúnska starostlivosť.

Osvojenie – existujú 2 druhy osvojenia:

1.Osvojenie = prijatie dieťaťa za svoje. Vzniká na návrh osvojiteľa, ktorý musí schváliť súd. Osvojiť možno len maloleté dieťa, osvojiteľ musí mať v plnom rozsahu spôsobilosť na právne úkony, jeho spôsob života musí zaručovať prospech dieťaťa i spoločnosti. Musí byť prirodzený vekový rozdiel medzi osvojiteľom a dieťaťom. Ako spoločné dieťa si môžu niekoho osvojiť len manželia, druh a družka takéto právo nemajú. Toto osvojenie možno zrušiť len výnimočne, a to z vážnych dôvodov. Zrušením osvojenia zaniká akýkoľvek právny vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom.

2.Nezrušiteľné osvojenie – pri osvojení dieťaťa staršieho ako 1 rok. Táto podmienka platí preto, aby neskorší zdravotný stav dieťaťa nezničil účel osvojenia. Podľa zistení lekárov sa všetky vážnejšie duševné a telesné poruchy prejavia v prvom roku života.