Rodinné právo

Rodinné právo

Rodinné právo je súhrn súkromno-právnych noriem, ktoré upravuje tri skupiny právnych vzťahov:

1.Vzťahy medzi manželmi navzájom (najmä vznik a zánik manželstva)
2.Vzťahy medzi rodičmi, deťmi a ďalšími príbuznými
3.Vzťahy náhradnej rodinnej výchovy

Základným prameňom rodinného práva je Zákon o rodine č. 94/1963 Zb.z. , ktorý stanovuje práva a povinnosti rodičov i detí. Podľa tohto zákona, manželstvo spočíva na pevných citových vzťahoch medzi mužom a ženou, ktorí sú si rovní a uzatvára sa na základe ich slobodného prehlásenia, ktoré je slávnostné, uzatvára sa v prítomnosti dvoch svedkov a zapisuje sa do matriky. Manželstvo sa prehlási za platné, pokiaľ nie sú známe okolnosti vylučujúce manželstvo sú vyhlásení za manželov .


Existujú dve formy uzavretia manželstva:

1.Civilný sobáš – Uzatvára sa na obvodnom orgáne, t.j. matričnom úrade, v ktorom má jeden zo snúbencom trvalý pobyt. Ak majú snúbenci trvalý pobyt v rôznych obvodových úradoch, vyhlásenie sa môže urobiť na ktoromkoľvek z nich pred starostom, primátorom alebo povereným poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva.

2.Cirkevný sobáš – Vyhlásenie urobia pred príslušným orgánom cirkvi, t.j. pred duchovným registrovanej cirkvi. Orgán cirkvi je povinný doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva príslušnému matričnému úradu.

Obe formy sobáša sú rovnoprávne a majú rovnaký právny význam. Popri žiadosti o uzavretie manželstva musia snúbenci predložiť aj doklady o bydlisku, stave a veku, úmrtný list predošlého manžela/manželky, dokumenty o dokončení rozvodového konania.

Manželstvo môžu uzavrieť len plnoletí a duševne zdraví občania, ktorí nie sú v inom manželskom zväzku (bigamia je trestná), nie sú medzi nimi žiadne príbuzenské vzťahy a sú opačného pohlavia. Existujú výnimky plnoletosti pre maloletých, ktorí však musia mať viac ako 16 rokov a to s povolením súdu. Vznikom manželstva sú manželia povinný byť si verní, vzájomne si pomáhať a uspokojovať potreby v rodine. Muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti .

Existujú tri formy zániku manželstva:

1.Smrť jedného z manželov
2.Vyhlásenie jedného z manželov za mŕtveho (napríklad pri leteckej katastrofe)
3.Rozvod – jediný spôsob zániku manželstva za života oboch manželov. Súd môže manželov rozviesť na žiadosť jedného z nich, ak sú vzťahy medzi nimi natoľko rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. S rozvodovým konaním je spojené aj konanie o výchove a výžive maloletých detí. Ak sa manželia o výchove nedohodnú, alebo súd dohodu neschváli, musí rozhodnúť komu zverí dieťa do opatery. Druhý rodič musí platiť výživné.

Právny vzťah medzi rodičmi a deťmi vzniká narodením, alebo osvojením dieťaťa. Rodičia majú právo svoje dieťa vychovávať, rozhodovať o príprave na budúce povolanie, vykonávať dohľad nad dieťaťom, viesť dieťa k disciplíne, zastupovať dieťa a spravovať veci dieťaťa (zriedkavé prípady ak je dieťa vlastníkom majetku). Ďalšími právami rodičov je určenie mena a priezviska dieťaťa, osobná starostlivosť o dieťa, alebo právo dať privolenie na osvojenie dieťaťa. Povinnosťou detí je pomáhať rodičom, ak s nimi žijú v jednej domácnosti (platí pre maloleté deti aj pre plnoleté a zárobkovo činné deti, ktoré žijú rodičmi v jednej domácnosti).

Pokiaľ rodičia nie sú schopní zabezpečiť dieťaťu výchovu (či už zo subjektívnych alebo objektívnych príčin) postará sa o to štát. Zákon o rodine upravuje aj náhradné formy rodinnej výchovy: osvojenie, opatrovníctvo a pestúnska starostlivosť.

Osvojenie – existujú 2 druhy osvojenia:

1.Osvojenie = prijatie dieťaťa za svoje. Vzniká na návrh osvojiteľa, ktorý musí schváliť súd. Osvojiť možno len maloleté dieťa, osvojiteľ musí mať v plnom rozsahu spôsobilosť na právne úkony, jeho spôsob života musí zaručovať prospech dieťaťa i spoločnosti. Musí byť prirodzený vekový rozdiel medzi osvojiteľom a dieťaťom. Ako spoločné dieťa si môžu niekoho osvojiť len manželia, druh a družka takéto právo nemajú. Toto osvojenie možno zrušiť len výnimočne, a to z vážnych dôvodov. Zrušením osvojenia zaniká akýkoľvek právny vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom.

2.Nezrušiteľné osvojenie – pri osvojení dieťaťa staršieho ako 1 rok. Táto podmienka platí preto, aby neskorší zdravotný stav dieťaťa nezničil účel osvojenia. Podľa zistení lekárov sa všetky vážnejšie duševné a telesné poruchy prejavia v prvom roku života.
Opatrovníctvo

Po smrti oboch rodičov, dieťa nemá zákonného zástupcu. Súd stanoví opatrovníka, ktorým môže byť fyzická osoba schopná chrániť záujmy dieťaťa, usmerňovať jeho konanie (väčšinou je to príbuzný dieťaťa). Opatrovník musí zložiť pred predsedom senátu sľub, že bude plniť nielen vyživovaciu povinnosť, ale aj povinnosť pestúna. Opatrovníctvo zaniká plnoletosťou, alebo osvojením dieťaťa.


Pestúnska starostlivosť

Vzniká, ak rodičia kvôli svojmu telesnému, duševnému, alebo mravnému stavu nemôžu zabezpečiť výchovu dieťaťa. Je stanovená súdom. Pestúnom sa môže stať človek, ktorý je schopný vychovávať dieťa a plniť vyživovaciu povinnosť. Okresný úrad vypláca mesačný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa.


Zánik rodičovských práv a povinností

V prípade, že v plnení rodičovských povinností nastane poruchám (t.j. ak rodičia zneužijú svoje práva napr. na týranie detí, navádzanie na trestnú činnosť), môže do rodičovských práv zasiahnuť príslušný orgán (obvodový úrad, súd), ktorý môže umiestniť dieťa do iného výchovného prostredia (do ústavnej výchovy, náhradnej starostlivosti). Rodičovské práva a povinnosti zanikajú zo zákona, súdnym rozhodnutím, alebo po smrti rodiča/dieťaťa a tiež ak bol rodič pozbavený spôsobilosti na právne úkony.