Vzdelávanie
Etnikum chápe školu ako nedôveryhodnú inštitúciu, vzdelanie je nedocenené, dokonca sa chápe ako prostriedok odcudzenia detí a rodičov. Dochádzka do školy je nepravidelná, domáca príprava nedostatočná, spolupráca školy, rodiny a komunity minimálna. Rodičia rómskych detí v škole získané poznatky používajú málo, preto ich zabudli, a tak sa stávajú často neschopnými pomáhať deťom v školskej príprave. Pri nástupe do školy býva častým handicapom nevyhovujúce bývanie, životospráva, zlý psychický a fyzický stav. Rómske deti nemajú jemnú motoriku rozvinutú na dostatočnej úrovni, taktiež komunikačné zručnosti, schopnosti riešiť úlohy a rozhodovať sa samostatne, schopnosť učiť sa naspamäť. Majú nadanie na hudbu a tanec, sú bezprostredné, spontánne, hlučné, hravé a prítulné.

Rómske deti oproti ostatným deťom takmer štrnásťkrát častejšie prepadávajú, päťkrát častejšie dostávajú druhý alebo tretí stupeň zo správania, tridsaťšesťkrát častejšie ukončujú školskú dochádzku prv ako v záverečnom ročníku, dvadsaťosemkrát sú častejšie preradené do osobitných škôl.
Absolvovaním základných škôl alebo špeciálnych škôl sa vzdelávanie rómskych detí končí. Malé percento žiakov, ktoré pokračuje v stredoškolskom štúdiu. Vlastná rodina ich vo väčšine prípadov nepodporuje a nerómski spolužiaci ich ťažko prijímajú medzi seba.

Kriminalita
Vo vedomí majoritnej časti obyvateľstva je rómske etnikum problematické najmä pre ich vysoký podiel na spáchaných kriminálnych činoch. Ľudia si často mylne interpretujú túto skutočnosť ako charakteristickú črtu rómskeho etnika. Na kriminalite Rómov sa však podieľajú iné kriminogénne faktory ako ich etnická príslušnosť a tie vyplývajú najmä z ich sociálneho postavenia.
Medzi najzávažnejšie patrí ich periférne postavenie v spoločnosti, pričom tento faktor zohráva rolu najmä u mladých Rómov, ktorí sa takýmto nežiaducim spôsobom vyrovnávajú s neprijatím majoritnou spoločnosťou. Druhým významným faktorom je nezamestnanosť, ktorá sa netýka len nevzdelaných Rómov, ale aj tých, ktorí vzdelanie dosiahli a nemôžu sa v dôsledku určitých predsudkov zamestnávateľa a etiketizácie zamestnať. Po opakovaných neúspechoch o prijatie do zamestnania si Rómovia prestanú hľadať prácu, čo ich vedie k páchaniu trestnej činnosti, ktorá je niekedy jediným príjmom rodiny. I preto sa u rómskej populácii najčastejšie stretávame s páchaním majetkovej trestnej činnosti.

Štatisticky sa Rómovia podieľajú na kriminalite významne vyššou mierou než príslušníci majoritnej populácie. Celkový podiel Rómov na kriminalite je pomerne vysoký. Na vysokú mieru ich kriminality vplývajú majetkové pomery Rómov, vysoká nezamestnanosť, nízka úroveň právneho vedomia a nízka účinnosť trestov. K tomu sa pridala závislosť od drog, hracích automatov.

Nezamestnanosť
Väčšina Rómov sa zaraďuje medzi nekvalifikovaných robotníkov, s čím súvisí ich veľké zastúpenie medzi nízko príjmovými skupinami obyvateľstva Slovenska. Hlavným faktorom „novej chudoby“ nie je počet detí, ale nízky stupeň vzdelania spojený s odbormi, ktoré zanikajú. Hĺbka a rozsah chudoby Rómov je predovšetkým dôsledkom miery, stupňa ich dezintegrácie (separácie až segregácie). V prípadoch niektorých rómskych osád je až stopercentná nezamestnanosť (vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti; chudoba aj u majoritnej populácie) – hraničných oblastiach severného, východného a južného Slovenska.

Presné štatistiky rómskej nezamestnanosti neexistujú, počet nezamestnaných Rómov na Slovensku však systematicky rastie a práve Rómovia tvoria výraznú väčšinu dlhodobo nezamestnaných. Veľmi pozitívne sú hodnotenie verejnoprospešné práce, vďaka ktorým si – okrem zníženia nezamestnanosti Rómov a vytvorenia pozitívnych vzorov – dovtedy nezamestnaní Rómovia začali opätovne vytvárať pracovné návyky.