Rómovia (Sociologická charakteristika života a správania vybranej - sociálne problémovej skupiny)

Úvod
Rómovia tvoria nezávislú skupinu ľudí, ktorý majú svoj vlastný rôznorodý spôsob života. Členovia hovoria po rómsky a majú spoločné kultúrne rysy. Dnešní príslušníci tohto národa žijú ako menšiny vo väčšine štátov Európy. Rómovia hovoria spoločným jazykom – rómčinou, ktorá je rozdelená do niekoľkých dialektov.
V minulosti sa ignorovala potreba zriaďovania vedeckých a praktických odborov, ktoré by sa zaoberali poznávaním Rómov. Odborná ani laická verejnosť preto nedisponujú v súčasnosti úplne preukázateľnými faktami a informáciami o živote Rómov, a tým je sťažené osvetľovanie príčin ich správania, je sťažená snaha samotných Rómov pomôcť v oblasti sociálnych, kultúrnych a výchovno-vzdelávacích cieľov súčasnej spoločnosť.

Rómovia sa svojim životným štýlom ťažko prispôsobujú väčšinovej populácii, sú nadpriemerne zastúpení v štatistikách nezamestnanosti, kriminality a vo veľkých skupinách žijú v odkázanosti na rôzne druhy sociálnych dávok. Rómovia sú vnímaní ako sociálna kategória, ktorá si svoju chudobu zapríčinila sama, a ktorá sa ani nesnaží o zlepšenie svojho postavenia. Väčšinou sa pri hodnotení situácie Rómov kladie dôraz viac na osobné vlastnosti (lenivosť, nedostatok pevnej vôle, nízka pracovná morálka, nezáujem o získanie vzdelania, neschopnosť zaobchádzať s príjmami), ako na príčiny (chudoba ako dôsledok nezvládnutia problému spoločnosťou).

Bývanie
Rómovia žijú rozptýlení na celom území Slovenska. V ich počte, koncentrácii, aj v reprodukčnom správaní v jednotlivých regiónoch SR sú veľké rozdiely. Najvyššia koncentrácia rómskeho obyvateľstva je registrovaná na juhu stredného Slovenska a na celom východnom Slovensku. Azda najvýznamnejším faktorom, ktorý rozdrobuje Rómov na viacero skupín je ich sociálno-ekonomická situácia, ktorá úzko súvisí so spôsobom bývania.

Bývanie na dedine: Rómovia bývajú v osadách často od obce vzdialení aj niekoľko kilometrov. Osady v tesnej blízkosti obce, sú často oddelené potokom, poľom alebo podobne. Bývajú v domčekoch z dreva alebo nepálených tehál s veľmi skromným vybavením, vo väčšine prípadov tu chýba pitná voda, kanalizácia i elektrina. V lete sa život v osade odohráva väčšinou vonku. Varia na sporákoch, ktoré vyniesli pred dom, vonku jedia, perú, poriadajú oslavy a zábavy.
Bývanie v meste: Početné rodiny boli v rámci programu likvidovania rómskych osád prevezené do mestských panelových bytov. V mestskom prostredí sa môžeme stretnúť buď s mestskými getami s výrazným alebo absolútnym zastúpením Rómov, alebo so samostatnými mestskými časťami s vyššou koncentráciou Rómov napr. zoskupenia nízko štandardných domov, byty nižšej kategórie v bytových domoch či novodobé sociálne byty v samostatných bytových domoch.

Hygiena a zdravotná starostlivosť
Vo všeobecnosti je známe, že prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti je horší ako u ostatného obyvateľstva. Je to podmienené horšou vzdelanostnou úrovňou rómskeho obyvateľstva, ktorá negatívne ovplyvňuje jej vnímanie zdravia a zdravotnej starostlivosti ako takej. Predovšetkým medzi Rómami z osád je tento stav negatívne ovplyvnený aj geografickou vzdialenosťou osád od mestských oblastí. V niektorých výskumoch, ktoré boli v tomto smere realizované v prostredí rómskych komunít na vidieku, sa zistilo, že obyvatelia väčšiny osád to nevnímajú ako problém. Na zlú zdravotnú starostlivosť sa však sťažujú obyvatelia tých separovaných komunít, ktoré žijú na lepšej sociálno-ekonomickej úrovni.
Jedným z najrozšírenejších problémov v minulosti bola rýchla pohotovostná služba. Neschopnosť obyvateľov osád určiť závažnosť ochorenia či úrazu (ale aj rasizmus zdravotníkov v niektorých prípadoch) spôsobila zhoršenie komunikácie medzi zdravotníckymi pracovníkmi a Rómami často natoľko, že niektoré nemocnice odmietali vysielať sanitky do týchto lokalít.

Nemalou mierou sa na celkovej zlej komunikácii medzi oboma partnermi podieľa aj zlá infraštruktúra v blízkosti rómskych komunít. Často chýbajú cesty, čo komplikuje prácu záchranárom hlavne v zimnom období. Veľkou komplikáciou v súčasnosti sa stali poplatky za poskytované zdravotné služby. Uvádzané prekážky sú často dôvodom, že Rómovia prichádzajú na ošetrenie so svojimi pacientmi neskoro. Nemalou mierou sa pod zlý zdravotný stav rómskej populácie podpisujú aj zlé stravovacie návyky rómskej komunity. Sčasti je to výsledok tradičného prístupu k životu, vo veľkej miere však aj výsledok zlých sociálno-ekonomických podmienok.
Vzdelávanie
Etnikum chápe školu ako nedôveryhodnú inštitúciu, vzdelanie je nedocenené, dokonca sa chápe ako prostriedok odcudzenia detí a rodičov. Dochádzka do školy je nepravidelná, domáca príprava nedostatočná, spolupráca školy, rodiny a komunity minimálna. Rodičia rómskych detí v škole získané poznatky používajú málo, preto ich zabudli, a tak sa stávajú často neschopnými pomáhať deťom v školskej príprave. Pri nástupe do školy býva častým handicapom nevyhovujúce bývanie, životospráva, zlý psychický a fyzický stav. Rómske deti nemajú jemnú motoriku rozvinutú na dostatočnej úrovni, taktiež komunikačné zručnosti, schopnosti riešiť úlohy a rozhodovať sa samostatne, schopnosť učiť sa naspamäť. Majú nadanie na hudbu a tanec, sú bezprostredné, spontánne, hlučné, hravé a prítulné.

Rómske deti oproti ostatným deťom takmer štrnásťkrát častejšie prepadávajú, päťkrát častejšie dostávajú druhý alebo tretí stupeň zo správania, tridsaťšesťkrát častejšie ukončujú školskú dochádzku prv ako v záverečnom ročníku, dvadsaťosemkrát sú častejšie preradené do osobitných škôl.
Absolvovaním základných škôl alebo špeciálnych škôl sa vzdelávanie rómskych detí končí. Malé percento žiakov, ktoré pokračuje v stredoškolskom štúdiu. Vlastná rodina ich vo väčšine prípadov nepodporuje a nerómski spolužiaci ich ťažko prijímajú medzi seba.

Kriminalita
Vo vedomí majoritnej časti obyvateľstva je rómske etnikum problematické najmä pre ich vysoký podiel na spáchaných kriminálnych činoch. Ľudia si často mylne interpretujú túto skutočnosť ako charakteristickú črtu rómskeho etnika. Na kriminalite Rómov sa však podieľajú iné kriminogénne faktory ako ich etnická príslušnosť a tie vyplývajú najmä z ich sociálneho postavenia.
Medzi najzávažnejšie patrí ich periférne postavenie v spoločnosti, pričom tento faktor zohráva rolu najmä u mladých Rómov, ktorí sa takýmto nežiaducim spôsobom vyrovnávajú s neprijatím majoritnou spoločnosťou. Druhým významným faktorom je nezamestnanosť, ktorá sa netýka len nevzdelaných Rómov, ale aj tých, ktorí vzdelanie dosiahli a nemôžu sa v dôsledku určitých predsudkov zamestnávateľa a etiketizácie zamestnať. Po opakovaných neúspechoch o prijatie do zamestnania si Rómovia prestanú hľadať prácu, čo ich vedie k páchaniu trestnej činnosti, ktorá je niekedy jediným príjmom rodiny. I preto sa u rómskej populácii najčastejšie stretávame s páchaním majetkovej trestnej činnosti.

Štatisticky sa Rómovia podieľajú na kriminalite významne vyššou mierou než príslušníci majoritnej populácie. Celkový podiel Rómov na kriminalite je pomerne vysoký. Na vysokú mieru ich kriminality vplývajú majetkové pomery Rómov, vysoká nezamestnanosť, nízka úroveň právneho vedomia a nízka účinnosť trestov. K tomu sa pridala závislosť od drog, hracích automatov.

Nezamestnanosť
Väčšina Rómov sa zaraďuje medzi nekvalifikovaných robotníkov, s čím súvisí ich veľké zastúpenie medzi nízko príjmovými skupinami obyvateľstva Slovenska. Hlavným faktorom „novej chudoby“ nie je počet detí, ale nízky stupeň vzdelania spojený s odbormi, ktoré zanikajú. Hĺbka a rozsah chudoby Rómov je predovšetkým dôsledkom miery, stupňa ich dezintegrácie (separácie až segregácie). V prípadoch niektorých rómskych osád je až stopercentná nezamestnanosť (vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti; chudoba aj u majoritnej populácie) – hraničných oblastiach severného, východného a južného Slovenska.

Presné štatistiky rómskej nezamestnanosti neexistujú, počet nezamestnaných Rómov na Slovensku však systematicky rastie a práve Rómovia tvoria výraznú väčšinu dlhodobo nezamestnaných. Veľmi pozitívne sú hodnotenie verejnoprospešné práce, vďaka ktorým si – okrem zníženia nezamestnanosti Rómov a vytvorenia pozitívnych vzorov – dovtedy nezamestnaní Rómovia začali opätovne vytvárať pracovné návyky.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk