Prostredie a jeho vplyv na osobnosť žiaka

Ak má prostredie podnecovať osobnostný rozvoj žiaka, má byť podnetovo bohaté, vhodne upravené, priestorovo usporiadané tak, aby pre učiteľa aj pre všetkých žiakov bola splnená požiadavka viditeľnosti, blízkosti, dostupnosti a bezpečnosti. Nie je rozhodujúce materiálne vybavenie triedy, ale klíma a atmosféra triedy.
Klíma triedy: dlhodobejšie sociálno-emocionálne naladenie, postoje a vzťahy, emocionálne odpovede žiakov na udalosti v triede vrátane pedagogického pôsobenia učiteľov.

Atmosféra: je to vlastne to, čo klíma v triede, ale v kratšom časovom úseku (deň, vyučovacia hodina).
Klíma sa prejavuje vo vzájomných vzťahoch, v rozvoji jedinca (jeho možnosti dosahovania cieľov) a v systémovej dimenzii (vyjadruje možnosť zmeny klímy – inovácie, jasnosť pravidiel).

Faktory klímy:
1. emocionálne bezpečie: vychádza z dobrých medziľudských vzťahov. Tvorcom emocionálneho bezpečia je hlavne učiteľ, ale aj žiaci, ktorí môžu ovplyvniť klímu v triede, napr. násilím alebo súperivosťou. Podmienky emocionálneho bezpečia:

a) žiak má uspokojené základné potreby (čo odstraňuje blokujúce mechanizmy, ktoré sťažujú proces učenia, teda uspokojené fyziologické potreby (hlas, smäd, spánok,...) bezpečie (odstránenie stresu), láska, porozumenie (byť vypočutý, pochopenie, uznanie (úspech), potreba sebarozvoja,

b) zvyšovaná žiakova sebaúcta: škola skryte učí, že hodnota osobnosti závisí od toho, ako sa žiak učí. Žiaci si utvárajú názor o vlastnej hodnote. Učiteľ by sa mal vyhýbať „nálepkovaniu“, sarkazmu, prejavovať žiakom pozitívne očakávania,

c) žiak má určitú slobodu rozhodovania (môže pracovať podľa vlastných možností, tempa, záujmu), z toho vyplýva individualizácia vyučovania. Žiak si môže vybrať spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje, a tým sa znižuje hrozba zlyhania,

d) v triede vládne rovnosť šancí, nik nie je zvláštnym obľúbencom učiteľa, pre všetkých platí rovnaká mierka,

e) radosť a humor (nie na úkor žiakov), uvoľnenie, relaxácia

2. efektivita vyučovania:
- podnikateľská atmosféra: orientácia na ciele a úlohy, ktoré sú dôležité; neplytvanie časom, silami žiakov,
- viera v schopnosti žiakov,
- efektivitu zvyšuje dobrá motivácia na základe FOCUSu podľa Pettyho:
F (fantázia)
O (ocenenie)
C (ciele – dosiahnuteľné, príťažlivé)
U (úspech)
S (zmysel – chápu zmysel učiva pre život)

3. vedenie triedy = triedny manažment, prístupy k vedeniu triedy:
a) direktívny
b) behaviorálny – ak sa správanie posilní odmenami, bude sa opakovať, ak nie, vyhasne.
Znaky:
- riadené poskytovanie odmien,
- pravidlo sa dodrží = odmena, ak sa nedodrží = trest,
- asertívna disciplína: zverejnený zoznam pravidiel,
- pristihnutie pri dobrom správaní = pochvala,
- zmluvy: písomná dohoda medzi učiteľom a žiakom o tom, že za akú činnosť bude žiak odmenený a ako potrestaný
- humanistický dôraz sa kladie na to, aby sa žiaci naučili sebaovládaniu, prevzali zodpovednosť za svoje správanie a za riešenie konfliktov,
- jasne treba povedať, čo od dieťaťa chceme,
- vnímať pozorne pocity žiaka,
- nenálepkovať žiakov,
- rozvážne používanie chvály (nepoužívať posudzujúce chválu „Ty si najlepší žiak“, ale chváliť konkrétny výkon „Toto je výborne vypracovaná písomka“),
- vnímať rozdiely medzi žiakmi (treba to bližšie vysvetliť),
- budovať spoluprácu medzi žiakmi,
- dať priechod pocitom hnevu, učiteľ však musí hovoriť v prvej osobe: „Som sklamaný, keď sa bijete, znamená to, že ste sa nenaučili spolupracovať.“

Využitie schôdzok triedy (riešenie medziľudských vzťahov), ale aj individuálny rozhovor so žiakom.

Pravidlá života v triede:
- je to nutný predpoklad pre hladný priebeh výučby,
- pravidlá napísané a vymyslené v triede spolu s 3 – 7 žiakmi,
- pravidlá môžu byť orientované viac na medziľudské vzťahy (aktívne počúvaj, hovor pravdu, nikoho nezhadzuj,...), ale ja na organizáciu práce v triede (používanie učebnice, pomôcok, samostatné učebné činnosti),
- žiak preberá časť zodpovednosti za vlastné učenie.

Disciplína - slobodne prijatá autorita určitého poriadku. Skutočná disciplína sa nemôže utvárať bez určitého stupňa slobody, ktorá umožňuje prevzatie zodpovednosti za vlastné konanie.

Disciplína = žiadúce konanie žiakov. Žiak dobrovoľne dodržiava pravidlá, rutinné postupy, nevyrušuje.

Príčinou nevhodného správania môže byť:
- učiteľ (nudné hodiny, nesplniteľné úlohy),
- žiak (problémy v emočnej oblasti, v rodinných vzťahoch),
- neprítomnosť pravidiel,
- neznalosť žiakov (uplatnenie nevhodných metód).

Prevencia vyrušovania:
- vedenie triedy,
- organizácia vyučovania,
- potlačenie rušivých prvkov v učebni,
- cieľavedomá výučba pravidiel života v triede,
- sociálne zručnosti,
- poznanie žiakov,
- využitie neverbálnych techník.

Typy rušivého správania:
- upútanie pozornosti (žiaka treba oceniť vtedy, ak nevyrušuje),
- boj o moc (žiak chce podkopať učiteľovu autoritu), učiteľ by mal ovládnuť hnev, nediskutovať, dať žiakovi legitímne možnosti o zvýšenie statusu (riadenie hier),
- snaha o pomstu (zosmiešniť učiteľa), nedať najavo, že to učiteľa zraňuje, zaujímať sa o žiaka, napr. mimo učebne,
- hľadanie súcitu (žiak sa sťažuje a fňuká, aj keď má schopnosti na zvládnutie úlohy), povzbudenie, neľutovať ho.