Kultivovať ústny prejav treba už od veku, keď dieťa zvládne slovnú zásobu, už od nástupu dieťaťa do školy. Je jedným zo základných cieľov komunikačnej a slohovej výchovu na 1. stupni ZŠ. Rečová spontánnosť je predpokladaným prostriedkom na splnenie cieľa v mladšom školskom veku. Deti nemajú zábrany komunikovať.

Komunikáty podľa formy rozlišujeme:
1. ústne
2. písomné
Nie je medzi nimi ostrá hranica, zvyšuje sa pestrosť rôznych komunikačných foriem. Písané komunikáty budia dojem hovorenej reči (dnešné sms-ky).

Podľa kontinuity delíme ústne komunikáty na:
1. monologické
2. dialogické
Nie je medzi nimi ostrá hranica, neexistuje ostrý monológ, v duchu medzi nimi komunikujem. Dialóg a monológ sa striedajú, aktívne a pasívne roly, je veľmi dôležitá spätná väzba. Každý monológ považujeme za skrytý. Dialogickosť a monologickosť sú komplementárne pojmy.

Dialóg symetrický (je pasívnejší, napr. prednáška) a asymetrický – je aktívnejší

Metódy kultivovania ústneho prejavu v škole:
1. nácvičné – pripravujú žiaka k nácviku ústneho prejavu
reprodukcia (jej rôzne druhy)
dialogizované čítanie
dramatizácia (istý druh reprodukcie)
imitácia (napodobňovanie) – veľká požiadavka sa kladie na rečový prejav učiteľa
Deti v tomto veku majú sklon napodobňovať, teda imitovať; dychové cvičenia, relaxačné, artikulačné, na nádych povedať sled samohlások a, e, i, o, u.
rečolamy na r: štŕnk – bŕnk...

2. textové – sú metódy kultivovania súvislého ústneho prejavu žiaka. Osvedčili sa rolové dialógy.
predavač – zákazník
lekár – pacient
Sú založené na simulácii. Tvorba rôznych rozprávacích útvarov, vymysli príbeh. Daná informácia bude pre deti komunikačným podnetom, je dôležité rozvíjať schopnosť deti poradiť niekomu, nácvik rôznych spoločenských rituálov, rôzne debaty, diskusie na spoločnú tému, rôzne pravidlá v triede, napr. rozprávame sa so žiakmi v kruhu a kto chce niečo povedať, položí do stredu pero a môže rozprávať, rôzne rečnícke cvičenia – začíname s príležitostnými žánrami, rôzne gratulácie.