Exogénnu (vonkajšiu) stránku tvorí prostredie jednotlivca, ktoré vplýva na formovanie jeho psychicky. Rozlišujeme tri typy prostredia:
a)prírodné (materiálne), zahrňujúce všetky materiálne hodnoty, ktoré vytvoril človek,
b)spoločenské (sociálne), predstavujúce ľudí a medziľudskú komunikáciu,
c)výchovné prostredie, do ktorého patria náhodné vplyvy a podnety výchovných inštitúcií a spoločenských organizácií.

2.3. Osobnosť učiteľa – vychovávateľa
Učiteľovu osobnosť treba chápať ako organický súhrn učiteľových vedomostí a spôsobilostí, osobných vlastností a spôsobov správania. Učiteľova osobnosť je najdôležitejším determinujúcim činiteľom úspechu vo výchovno-vzdelávacej činnosti, a preto je nevyhnutné, aby učiteľ disponoval zodpovedajúcim odborným vzdelaním, pedagogicko-psychologickou prípravou, vysokými morálnymi a inými vlastnosťami. Jeho odborná úroveň musí podstatne presiahnuť okruh učebnej látky, ktorú prednáša, vyžaduje sa všeobecné vzdelanie, širší kultúrny, filozofický a spoločenský rozhľad, ako i poznanie hlbších súvislostí poznatkov. Učiteľ musí vedieť podať informácie, voliť účinné výchovné metódy a formy, t.j. musí disponovať určitou dávkou pedagogického taktu.

Ďalšie požiadavky, ktoré sa kladú na učiteľovu osobnosť sú: láska k deťom a učiteľskému povolaniu, úsilie o poznanie žiakov, úsilie byť spravodlivým, zodpovedným, prístupným, dôsledným, zásadovým, trpezlivým, primerane prísnym a náročným voči žiakom, úsilie ovládať svoje citové stavy, priznať a korigovať svoje omyly. Učiteľ by mal disponovať prirodzenou autoritou, motivačnými činiteľmi a zmyslom pre humor.
V škole a na vyučovaní sa stala rola učiteľa a jeho osobnosť predmetom jednotlivých výskumov správania učiteľov: štýl vyučovania a výchovy, ako i jazyka učiteľov (Tausch, A.: Empirische Untersuchungen uber das Verhalten von Lehrern gegenuber Kindern in erziehungsschwierigen Situationen, 1985, Tausch, R., Tausch, A.: Erziehungspsychologie, 5.vyd. Gottingen 1970.). Zistilo sa, že roly učiteľa sú rôzne v spoločnosti a v škole. Rôzne sú i očakávania žiakov, rodičov, školskej správy i kolegov, pričom sa konštatovalo,, že učiteľ sa nachádza v „konflikte úloh“.(Klafki, W. a i.: Funk-Kolleg Erziehungswissenschaft, zv. I, Frankfrut 1970, s. 227.)

2.4. Metódy vyučovania
Vyučovacia (učebná) metóda je charakterizovaná ako spôsob postupu, ktorým sa vo výchovno-vzdelávacom procese sprostredkujú žiakom informácie, určené obsahom vzdelania (Václavík, V.: Učebné metódy. Bratislava, 1968, s. 15-17).
Učebné metódy, ktoré má učiteľ vo výchovno-vzdelávacom procese k dispozícii je možné klasifikovať podľa nasledujúcich kritérií:
A podľa logického postupu - patria sem metódy induktívne, pri ktorých sa postupuje od konkrétnych príkladov k všeobecnejším záverom, metódy deduktívne, kde sa postupuje opačne a metódy genetické, pri ktorých sa kladie hlavný dôraz na vývojové hľadisko daného javu,
B podľa sprostredkúvaných informácií – rozoznávame metódy slovné, t.j. monologické (výklad, vysvetľovanie) a dialogické (rozhovor, beseda), metóda praktickej činnosti, metódy laboratórnych prác a cvičení a exkurzie a vychádzky,

C podľa priebehu vyučovacieho procesu – sa realizujú metódy opakovania a skúšania.
Medzi najfrekventovanejšie metódy patrí ústne a písomné riešenie praktických úloh.

2.5. Stratégie tvorivého vyučovania
Mnohí autori definujú nasledovné stratégie tvorivého vyučovania ako systému, ktorého výsledkom je nový a hodnotný produkt v podobe prínosu pre učiteľa, žiakov a svet, a ktorého by sa mal učiteľ pridŕžať:
-učiť pomocou paradoxov, analógií a sledovania atribútov a vlastností premetov, javov a vecí,
-učiť deti výskumne pracovať, vidieť a chápať rozdiely, protiklady,
-klásť provokatívne otázky,
-používať príklady na zmenu, dynamiku, zvyky, obyčaje, rigiditu (strnulosť myslenia),
-umožniť deťom hľadanie, bádanie, objavovanie, intuitívne vyjadrovanie,
-rozvíjať tvorivé čítanie, písanie, počúvanie a videnie detí,
-žiadať od detí hodnotenie situácií,
-viesť deti k štúdiu životopisov a prác tvorivých ľudí
-budovať ich toleranciu k viacznačnosti, viaczmyselnosti a viacvýznamosvosti.