1.1 Vymedzenie pojmov
Alkohol je jednou z najrozšírenejších psychotropných látok na svete. Predstavuje chemickú látku, ktorá vzniká kvasením cukru. Pojem alkohol pochádza z arabského al-ka-hal, čo v preklade znamená jemnú, zvláštnu látku. Veľmi rýchlo sa dostáva do krvného obehu, čím zasahuje rôzne orgány ľudského tela, predovšetkým mozog. V typológii drog je radený medzi drogy s prevažne sedatívnym účinkom, pričom pri alkoholizmu ide o alkoholovo – barbiturátový typ závislosti.
„Alkoholizmus je pravidelná a nadmerná, zdravie ohrozujúca konzumácia alkoholických nápojov, pričom závislosť na alkohole patologicky ohrozuje nielen samého jedinca, ale aj jeho rodinu a celú spoločnosť.“1
Prejavuje sa neschopnosťou kontrolovať pitie, vznikom abstinenčného syndrómu v prípade vynechania pitia, alebo rôznych psychóz. Alkohol sa stáva dennou nevyhnutnosťou.
Medzi hlavné fyzické a psychické prejavy tohto typu závislosti radíme:
- nadmerné užívanie alkoholu,
- žlté sfarbenie kože a slizníc,
- bolesti brucha,
- červená farba tváre,
- vysoký krvný tlak,
- ochorenia pečene a tráviaceho systému,
- chudnutie,
- abstinenčný syndróm,
- desivé sny,
- poruchy orientácie,
- nespavosť,
- výbušnosť a pod.

Osoby, ktoré sa dostávajú do kontaktu s alkoholom môžeme rozdeliť do štyroch skupín:
- abstinent: osoba, ktorá alkohol nepožíva ani príležitostne. Za abstinenta je považovaná vo všeobecnosti osoba, ktorá v priebehu minimálne troch rokov nepožila žiaden alkohol. V súčasnosti je tento stav len veľmi ťažko dosiahnuteľný.
- konzument: osoba, ktorá pije alkohol len príležitostne. Sem radíme väčšinu populácie, predovšetkým žien.
- pijan: osoba, ktorá pije alkohol z dôvodu jeho účinkov, napríklad z dôvodu eufórie, zlepšenia nálady a pod.
- alkoholik: osoba, ktorá požíva alkoholické nápoje často a v nadmernom množstve.
Úzus – užívanie drogy v zhode s predpismi.
Abúzus – zneužívanie drogy. Ide o jej nadmerné užívanie v nevhodnom čase alebo nevhodnej kombinácii.
Misúzus – ide o medicínsky chybné užívanie lieku.

1.2 História alkoholizmu
S vývojom ľudskej spoločnosti sa postupne menil aj vzťah ľudí k alkoholu. Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že v súčasnej spoločnosti narastá objem spotreby alkoholických nápojov predovšetkým medzi deťmi a mládežou.
Tak ako v súčasnosti, aj v minulosti bol alkohol považovaný na jednej strane za zlo a na strane druhej za liek. Konfucius, Budha a Mohamed zakázali piť alkohol, čo môžeme dodnes vidieť predovšetkým v arabských krajinách. V Číne bol opitý človek potrestaný smrťou. V Indii museli opití muži piť vriace víno, vodu alebo mlieko, až kým nezomreli. Opitej žene bola žeravým železom na čelo vypálená podoba nádoby, z ktorej sa pil alkohol a následne nato bola vyhnaná.
V Aténach bol za opitie trest smrti. V Ríme mohol muž svoju opitú ženu potrestať smrťou.
Do alkoholu boli pridávané látky, ktoré znižovali jeho účinnosť, napríklad sádra, vápno, alebo bolo víno varené v olovených kotloch, z dôvodu čoho sa do neho uvoľňovali jedovaté látky.

Na druhej strane bolo víno považované za liek, ktorý zvyšoval plodnosť žien a dodával zdravie.
Jolana Hroncová v knihe Sociológia výchovy uvádza, že v Uhorsku bolo v roku 1908 66 220 krčiem, ale len 16 547 elementárnych škôl. Na území Slovenska a Čiech sa postupne zvyšoval podiel vypitého alkoholu na jedného človeka. V 70-tych rokoch bolo Slovensko zaradené na druhé miesto v objeme spotrebovaného alkoholu. Prvé miesto zaujalo Luxembursko.