1.1 Vymedzenie pojmov
Alkohol je jednou z najrozšírenejších psychotropných látok na svete. Predstavuje chemickú látku, ktorá vzniká kvasením cukru. Pojem alkohol pochádza z arabského al-ka-hal, čo v preklade znamená jemnú, zvláštnu látku. Veľmi rýchlo sa dostáva do krvného obehu, čím zasahuje rôzne orgány ľudského tela, predovšetkým mozog. V typológii drog je radený medzi drogy s prevažne sedatívnym účinkom, pričom pri alkoholizmu ide o alkoholovo – barbiturátový typ závislosti.
„Alkoholizmus je pravidelná a nadmerná, zdravie ohrozujúca konzumácia alkoholických nápojov, pričom závislosť na alkohole patologicky ohrozuje nielen samého jedinca, ale aj jeho rodinu a celú spoločnosť.“1
Prejavuje sa neschopnosťou kontrolovať pitie, vznikom abstinenčného syndrómu v prípade vynechania pitia, alebo rôznych psychóz. Alkohol sa stáva dennou nevyhnutnosťou.
Medzi hlavné fyzické a psychické prejavy tohto typu závislosti radíme:
- nadmerné užívanie alkoholu,
- žlté sfarbenie kože a slizníc,
- bolesti brucha,
- červená farba tváre,
- vysoký krvný tlak,
- ochorenia pečene a tráviaceho systému,
- chudnutie,
- abstinenčný syndróm,
- desivé sny,
- poruchy orientácie,
- nespavosť,
- výbušnosť a pod.

Osoby, ktoré sa dostávajú do kontaktu s alkoholom môžeme rozdeliť do štyroch skupín:
- abstinent: osoba, ktorá alkohol nepožíva ani príležitostne. Za abstinenta je považovaná vo všeobecnosti osoba, ktorá v priebehu minimálne troch rokov nepožila žiaden alkohol. V súčasnosti je tento stav len veľmi ťažko dosiahnuteľný.
- konzument: osoba, ktorá pije alkohol len príležitostne. Sem radíme väčšinu populácie, predovšetkým žien.
- pijan: osoba, ktorá pije alkohol z dôvodu jeho účinkov, napríklad z dôvodu eufórie, zlepšenia nálady a pod.
- alkoholik: osoba, ktorá požíva alkoholické nápoje často a v nadmernom množstve.
Úzus – užívanie drogy v zhode s predpismi.
Abúzus – zneužívanie drogy. Ide o jej nadmerné užívanie v nevhodnom čase alebo nevhodnej kombinácii.
Misúzus – ide o medicínsky chybné užívanie lieku.

1.2 História alkoholizmu
S vývojom ľudskej spoločnosti sa postupne menil aj vzťah ľudí k alkoholu. Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že v súčasnej spoločnosti narastá objem spotreby alkoholických nápojov predovšetkým medzi deťmi a mládežou.
Tak ako v súčasnosti, aj v minulosti bol alkohol považovaný na jednej strane za zlo a na strane druhej za liek. Konfucius, Budha a Mohamed zakázali piť alkohol, čo môžeme dodnes vidieť predovšetkým v arabských krajinách. V Číne bol opitý človek potrestaný smrťou. V Indii museli opití muži piť vriace víno, vodu alebo mlieko, až kým nezomreli. Opitej žene bola žeravým železom na čelo vypálená podoba nádoby, z ktorej sa pil alkohol a následne nato bola vyhnaná.
V Aténach bol za opitie trest smrti. V Ríme mohol muž svoju opitú ženu potrestať smrťou.
Do alkoholu boli pridávané látky, ktoré znižovali jeho účinnosť, napríklad sádra, vápno, alebo bolo víno varené v olovených kotloch, z dôvodu čoho sa do neho uvoľňovali jedovaté látky.

Na druhej strane bolo víno považované za liek, ktorý zvyšoval plodnosť žien a dodával zdravie.
Jolana Hroncová v knihe Sociológia výchovy uvádza, že v Uhorsku bolo v roku 1908 66 220 krčiem, ale len 16 547 elementárnych škôl. Na území Slovenska a Čiech sa postupne zvyšoval podiel vypitého alkoholu na jedného človeka. V 70-tych rokoch bolo Slovensko zaradené na druhé miesto v objeme spotrebovaného alkoholu. Prvé miesto zaujalo Luxembursko.
1.3 Pozícia alkoholu medzi drogami
V rámci drogových typológií sa často používa delenie na mäkké a tvrdé drogy. V tomto členení je alkohol zaradený medzi drogy tvrdé (ťažké).
Jolana Hroncová uvádza nasledovné: „preferujeme delenie drog podľa jednoznačného kritéria legálnosti – na legálne (zákonom povolené, bežné v spoločnosti konzumované, tzv. kultúrne drogy, drogy so spoločensky akceptovateľným rizikom) a nelegálne drogy (ilegálne, zákonom zakázané).“1 Alkohol patrí v tomto členení medzi drogy legálne.
Medzi laickou verejnosťou môžeme zaznamenať delenie alkoholu na „babský“ a „chlapský“.
„Za babské sa pokladajú obvykle sladké likéry, dezertné víno, prípadne čierne pivo; k chlapským patria zase svetlé pivo a destiláty. V neutrálnom postavení ostávajú koktaily, biele víno a sekty.“2

1.4 Vývojové štádiá závislosti na alkohole
I. počiatočné štádium – pijan užíva alkoholické nápoje, aby potlačil nepríjemné psychické stavy a navodil si príjemný stav v spoločnosti, v ktorej sa nachádza. Dávky alkoholu sa postupne zvyšujú, ale ešte nedochádza k alkoholovej intoxikácii.
II. varovné štádium – zvyšuje sa frekvencia opilosti. Pijan požíva alkohol stále častejšie a rýchlejšie. Začína menej koncentrovanými druhmi alkoholu a prechádza k alkoholu s vyššou koncentráciou.
III. rozhodné štádium – frekvencia abúzu alkoholu sa naďalej zvyšuje. Počas opilosti sa začínajú vyskytovať výpadky pamäti. Z človeka sa stáva alkoholik a alkohol je stredobodom jeho záujmu, stráca kontrolu nad pitím. Alkoholik sa presviedča, že dokáže piť s mierou a že svoje pitie dokáže ovládať. Tento stav presviedčania trvá pomerne dlhú dobu, 5 – 10 rokov, kým si uvedomí, že alkohol nie je schopný ovládať a že pri jeho snažení s alkoholom prestať bude potrebovať pomoc.
IV. konečné štádium – človek sa opije častejšie, rýchlejšie a nepotrebuje k tomu žiadnu príležitosť. Alkoholik začína piť už zrána a opilosť často trvá aj niekoľko dní. V tomto stave sa často vytvárajú rôzne psychózy, z ktorých je najznámejšou delírium tremens.

Delírium tremens – najznámejšia psychóza abúzerov. Vzniká po dlhoročnom abúze alkoholu, predovšetkým liehovín, vína a piva. Prejavuje sa trasením, úzkosťou a rôznymi halucináciami zrakovými (pavučiny, pavúky, drobné zvieratá a pod.) i telovými. Človek je často dezorientovaný v čase, priestore, ale aj vo vlastnom tele. Končí sa zväčša po dvoch až piatich dňoch nástupom dlhodobého spánku alebo postupným zmierňovaním príznakov.

1.5 Štádiá opilosti
Prvé štádium opilosti vytvára u človeka pocit spokojnosti. Človek je navonok usmievavý, má výraznú mimiku tváre, rád nadväzuje kontakty, má pocit sebadôvery. Prvé štádium býva často odrazovým mostíkom pre ďalšie siahnutie po alkohole v rôznych životných situáciách – šťastí i nešťastí. V prvom štádiu je obsah alkoholu v krvi cca 1 – 1,5 promile.
Druhé štádium je charakterizované tým, že človek nedbá na svoje okolie, vykrikuje, správa sa nekriticky. Jeho tvár sčervenie, tep sa zvýši nad 100 úderov za minútu, pohyby tejto osoby sú neusporiadané. V tomto štádiu sa v krvi nachádza od 1,5 – 3 promile alkoholu.
Tretie štádium je najzávažnejšie. Tvár človeka je bledá, dostaví sa únava, spavosť a zvracanie. Vyššie dávky alkoholu spôsobujú stav podobajúci sa narkóze, kedy sa človek dostáva do stavu bezvedomia, necitlivosti, dýchanie je pomalé a zornice nereagujú na svetlo. V niektorých prípadoch dochádza k blúzneniu. Hodnota alkoholu v krvi sa pohybuje nad 3 promile. V prípade neodborného zásahu sa môže toto štádium skončiť smrťou v dôsledku otravy alkoholom.
2 DÔVODY VZNIKU ALKOHOLIZMU
V súčasnosti narastá podiel spotreby alkoholu deťmi a mládežou. Mnoho dospelých ľudí svoje deti nepriamo „pripravuje“ na dráhu alkoholika už v rannom detstve. Nie sú neobvyklé prípade, keď rodičia malému dieťaťu namáčajú cumlík do alkoholu (piva). Tento počin odôvodňujú tým, že dieťa skôr zaspí.
Ďalším negatívnym javom, ktorý môžeme bežne v praxi pozorovať je to, že rodičia vodia so sebou deti na miesta, kde sa verejne predáva a pije alkohol. Dieťa je takýmto spôsobom posmeľované k tomu, aby vyskúšalo jeho požitie. Okrem týchto miest klesá pozornosť rodičov voči deťom hlavne pri rôznych udalostiach, počas ktorých sa deti môžu dostať k alkoholu veľmi ľahko bez vedomia rodičov. Najčastejšími udalosťami, pri ktorých sa deti dostali k alkoholu sú Vianoce a Nový rok.
Mladším deťom je ponúkaný najskôr tzv. babský alkohol a neskôr po dovŕšení určitej vekovej hranice sa prechádza na alkohol chlapský, ponúknutie ktorého predstavuje rituál prijatia dieťaťa medzi starších.

Mnohí rodičia si neuvedomujú, že aj malé množstvo alkoholu môže u detí vyvolať otravu.
Deti a mládež sú chránené pred alkoholom aj legislatívne. Alkohol nesmie byť na Slovensku podávaný ľuďom mladším ako 18 rokov. Jedným z dôvodov je fakt, že u detí a mladých ľudí sa rýchlejšie vytvorí návyk na tento druh drogy.
„V čím mladšom veku sa vyvinie alkoholizmus, tým väčšie sú poruchy osobnosti a nedostatky výchovy.“1
„Podľa Svobodovej (1985) k tomuto návyku inklinujú skôr chlapci, deti s horším prospechom, deti v puberte, vymaňujúce sa z rodinných pút. Kardos (1978) považuje za najohrozenejších tých mladých, ktorí nedosiahli nijaké vzdelanie, sú nevyučení, nekvalifikovaní, vykonávajú len pomocné a príležitostné práce, no napriek tomu všetkému už vo veľmi mladom veku dostávajú vysokú mzdu. Nadobudnuté peniaze však nevedia rozumne využiť, žijú bez cieľa a bez zmyslu života.“2
Okrem nedbanlivosti, nepozornosti alebo nezáujmu rodičov o dieťa výskumy dokazujú, že existujú aj iné preddispozície ľudí pre vznik alkoholizmu.
Alkoholikmi sa stávajú často osoby, ktoré v detstve trpeli poruchami správania, psychiatrickým ochorením, osoby s mentálnou retardáciou, osoby spojené s kriminalitou alebo osoby, ktorých aspoň jeden z ich rodičov bol sám alkoholikom. Medzi ďalšiu skupinu ľudí ohrozených týmto typom závislosti patria manuálne pracujúci ľudia (napr. stavební robotníci), ľudia pracujúci v stravovacích zariadeniach, ľudia s nižším vzdelaním, ale aj podnikatelia. Mnoho alkoholikov vyrástlo z detí, ktoré žili v podmienkach emočnej karencie a deprivácie.

Význam pre vznik patologických javov majú aj sociálne skupiny. Deti a mladí ľudia sa často stretávajú v partiách, ide predovšetkým o závadové partie, v rámci ktorých dochádza k prvým kontaktom s alkoholom alebo inou drogou.
„Mečíř (1990) zistil, že medzi evidovanými mladistvými zvyklo piť osamote len 5,2 percenta, s priateľom 16 percent, ale v skupine rovesníkov až 67,5 percenta a v organizovanej partii 11,2 percenta pacientov.“1
Z uvedeného vyplýva, že deti a mladí ľudia netrávia svoj voľný čas zmysluplne a pozitívne. Mnohí z nich sa počas voľného času nudia, trávia ho bezcieľne, bez záľub a nezmyselne. Takéto zaobchádzanie s voľným časom sa stáva živnou pôdou pre vznik závislostí.

3 SPOLOČENSKÉ PRÍČINY ALKOHOLIZMU
Mnoho ľudí užíva alkohol z dôvodu jeho zbližujúceho účinku. Veľa mladých ľudí využíva alkohol ako posmeľujúci prostriedok pri nadväzovaní vzťahov a nových známostí. Ide predovšetkým o osoby, ktoré bežne nedokážu nadviazať komunikáciu s ľuďmi a chýba im zdravé sebavedomie.
Ďalšou príčinou je nedostatočné zabezpečenie pozitívneho a zmysluplného využívania voľného času detí, mládeže, ale aj dospelých. Určitú vinu na tomto stave majú aj inštitúcie, ktoré sa nedostatočne zaoberajú trávením voľného času predovšetkým mladej generácie a neponúkajú jej dostatočne zaujímavé a pozitívne možnosti.
Nemenej významnou príčinou zneužívania alkoholu je aj nedodržiavanie zákonných opatrení zo strany predajcov alkoholických nápojov.

4. PREVENCIA
„A. Pavúk uvádza, že „pojem prevencia zahŕňa akciu, ktorá predchádzala určitým rizikám.“1
Prevencia drogových závislostí v sebe zahŕňa primárnu, sekundárnu a terciárnu prevenciu.
V rámci primárnej prevencie sa orientujeme predovšetkým na tie osoby, ktoré sa do kontaktu s alkoholom alebo inou drogou ešte nedostali. Táto prevencia má slúžiť ako imunizácia voči tomuto sociálno - patologickému javu. Týmto typom prevencie sa zaoberajú predovšetkým rodina, školské a mimoškolské zariadenia, médiá a iné inštitúcie.
„Cieľom sekundárnej prevencie je vrátiť jedinca do pôvodného stavu a systematicky ho kontrolovať kvôli riziku opätovného zlyhania.“2
Sekundárna prevencia sa orientuje na osoby, ktoré už drogu skúsili a jej úlohou je zabrániť vzniku drogovej závislosti. Touto prevenciou sa zaoberajú predovšetkým psychologické, sociálne, edukačné a zdravotnícke zariadenia.
Terciárna prevencia je zameraná na predchádzanie recidívam u osôb, ktoré sú na droge závislé, a ktoré prešli liečbou. Vykonáva sa na úrovni resocializačných zariadení.

Najlepšou prevenciou pri alkoholizme je vôbec nezačať piť alkohol. U detí a mládeže je to predovšetkým pozitívne využívanie voľného času, záujem zo strany rodičov a inštitúcii o deti a mládež a ich voľný čas a dostatočná informovanosť o drogových závislostiach.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk