Názov participačné pozorovanie sa prekladá ako zúčastnené pozorovanie.
Pri participačnom pozorovaní sa pozorovateľ usiluje získať rozsiahle a hlboké poznanie skúmanej reality. Toto pozorovanie je dlhé. Obyčajne trvá týždne i mesiace, aby pozorovateľ hlboko prenikol do správania a myslenia pozorovaných osôb a aby im rozumel.
Cieľom je, aby pozorovateľ splynul s prostredím, ktoré pozoruje. Zúčastňuje sa aktivít pozorovaných osôb. Neustále je prítomný pri aktivitách, prípadne sám sa podieľa na činnosti.
Participačné pozorovanie sa používa pri kvalitatívnej metodológii výskumu. Je to dlhodobé, hlboké sledovanie vymedzeného okruhu javov, ktoré sa pozorovateľ snaží pochopiť a vysvetliť z hľadiska skúmanej osoby. Je teda protikladom tzv. kvantitatívneho výskumu, ktorý sa usiluje pristupovať k skúmanému javu objektívne, nestranne.
Kvalitatívny výskum je deskriptívno-induktívny. Nová pedagogická teória vzniká induktívne z pozorovaných dát.4
Zúčastnený pozorovateľ nezasahuje cieľavedome a plánovite do života školy (triedy) a nespráva sa tak, ako sa od vysokoškolského odborníka očakáva – nedáva rady, nenavrhuje zmeny, nehodnotí. Predovšetkým záleží na nadviazaní osobného kontaktu výskumníka a učiteľa, na jeho schopnosti vysvetliť základné ciele a metódy výskumu a zbaviť učiteľa pocitu neistoty a ohrozenia z prítomnosti cudzej, neznámej osoby v triede.
Zúčastnený pozorovateľ má pritom spĺňať niekoľko základných charakteristík:
- dvojaký účel – zúčastní sa na dianí a súčasne ho pozoruje
- jasné uvedomovanie si – v úlohe pozorovateľa si totiž viacej uvedomuje dianie okolo seba, nestrháva ho vlastná aktivita, ani neutlmujú naučené automatizmy správania
- širokouhlá optika – má širší uhol pohľadu na vec, a tak získava viacej informácií
- vnútorná a vonkajšia skúsenosť – pracuje so zážitkami účastníka aj pozorovateľa
- využíva introspekciu
- robenie si poznámok – vedie priebežné zápisy z pozorovania – „field notes“ (terénne záznamy)5
4. Gavora, P.: Pedagogické pozorovanie. In: Pedagogická revue, č. 9 – 10. 1994, s. 433 - 434
5. Semerádová, V.: Metódy etnografickej kazuistiky triedy a školy. In: Pedagogická revue, č. 9 – 10, 1995, s. 58
Priebeh participačného pozorovania
„Pozorovateľ začína pozorovanie stanovením vstupného výskumného problému a predbežných výskumných otázok, ktoré sú veľmi všeobecné a postupne sa v priebehu pozorovania upresňujú.
Hlavným zdrojom dát sú zápisky pozorovateľa. Sú veľmi podrobné a pozostávajú z doslovných výrokov pozorovaných osôb. Pozorovateľ ich teda nehodnotí a neinterpretuje. Zápisky sú datované, aby sa zachytil sled udalostí. Okrem toho na konci každého pozorovacieho bloku alebo dňa pozorovateľ vytvára súhrny z pozorovania. V nich zhŕňa hlavné myšlienky a vytyčuje otázky a problémy a formuluje predbežné komentáre, ktoré vyplynuli z pozorovania. Pri ďalšom pozorovaní tieto otázky a problémy prehlbuje a zjemňuje. Tieto predbežné analýzy a komentáre vedú pozorovateľa k vytýčeniu predbežných nosných pojmov a teórie, ktorá sa postupne precizuje.“ (Gavora, P.: Pedagogické pozorovanie. In: Pedagogická revue, č. 9 – 10. 1994, s. 434)
Analýza zhromaždeného materiálu
„V priebehu participačného pozorovania výskumník zhromaždil rozsiahle údaje. Majú písomnú formu. Tvoria ich zápisky, popisy, poznámky, dokumenty alebo prepisy nahraných rozhovorov. Výskumník teraz stojí pred úlohou ďalej ich spracovať. Jeho prvým cieľom je materiál roztriediť a usporiadať.“ (Gavora, P.: Výzkumné metody v pedagogike. Brno 1996, s. 22)
Všetok písomný materiál si postupne prezerá a číta. Pritom zisťuje, ktoré časti textov sa týkajú rovnakej veci, tvoria rovnakú obsahovú kategóriu. Výskumník sa snaží pre všetok zozbieraný materiál vytvoriť vhodné typy kategórií. Kategórie by mali pokryť celý zozbieraný materiál.
Počet kategórií býva dosť vysoký. Často je to 40 – 50 kategórií.
Každá z týchto kategórií môže mať niekoľko podkategórií. Kategórie nie sú univerzálne. Výskumník si musí vytvoriť vlastné kategórie, ktoré vyhovujú potrebám jeho výskumu.
Každú kategóriu si výskumník označí kódom, obyčajne je to číslo. Keď výskumník číta materiál, každú časť textu, ktorá patrí pod danú kategóriu, označí príslušným kódovým číslom. Hovoríme, že kóduje. Materiál je zvyčajne usporiadaný chronologicky.
Keď výskumník označí kódmi celý materiál, musí ho zoradiť podľa jednotlivých kategórií.
Po zoradení výskumného materiálu môže výskumník začať písať výskumnú správu.6
6. Gavora, P.: Výzkumné metody v pedagogike. Brno 1996, s. 22 - 25
