Dištančné vzdelávanie

1. Úvod
Vzdelávanie dospelých je proces, v ktorom sa dospelý človek aktívne, systematicky a kontinuálne učí za účelom zmeny znalostí, názorov, hodnôt, schopností a zručností.
Zahŕňa všetky vzdelávacie procesy, v ktorých jednotliví jedinci získavajú buď základné školské vzdelávanie (pokiaľ ho nenadobudli predtým ako sa stali dospelými) alebo ďalšie vzdelávanie, nadväzujúce na to, ktoré už získali v mladšom veku.

Dištančné vzdelávanie je iba jedna, veľmi špecifická forma organizácie vzdelávania dospelých.
„Naša doba „ je takpovediac, uponáhľaná, je umožnený rýchly prenos informácií, firmy sa pretekajú, ktorá z nich vyrobí rýchlejší internet alebo výkonnejší počítač, nikomu sa nechce na nič čakať. Klasické písanie listov nahradili maily, pevné linky nahrádzajú mobilné telefóny. A preto z hľadiska šetrenia času je rozhodne vzdelávanie dištančnou formou jedným z najzaujímavejším smerom získavania kvalifikácie. Jeho začiatky siahajú už do 19.st., teda do čias priemyselnej revolúcie, kedy bola obrovská túžba po zmene všetkého. Na Slovensku sme zatiaľ v tomto smeru ešte len na začiatku, preto som pre lepšie zobrazenie dištančného vzdelávania zobrala porovnanie v krajinách, kde je rozvinutejšie.

2. Pojem dištančné vzdelávanie

Existuje veľa definícií. Podľa Education aj a Glance: OECD Indicators:
„Za ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu dospelých sa považujú všetky druhy vzdelávania a prípravy vzťahujúce sa k profesii, ktoré sú organizované, financované alebo sponzorované verejnoprávnymi inštitúciami, poskytované zamestnávateľom alebo financované samotnými účastníkmi. Zaraďujú sa sem všetky formy organizovaného a systematického vzdelávania a prípravy, ktorých účelom je to, aby si v nich ľudia osvojovali znalosti alebo nové zručnosti pre súčasné či budúce povolanie, k zvýšeniu svojich príjmov, k zlepšeniu možností uplatnenia na súčasnom alebo inom pracovnom mieste alebo vôbec k získaniu ďalších výhod a postupov v zamestnaní. Nezahrňuje vojenskú prípravu ani riadne denné štúdium.(Jan Průcha, Vzdělávání a školství ve světe Praha: Portál 1999)“
V tomto druhu vzdelávania sa nerealizuje priamy kontakt typu „žiak - učiteľ“, ale podstata spočíva v samostatnom štúdiu účastníkov.

Čo sa týka vzniku, ako som uviedla v úvode, jeho korene siahajú až do 19.storočia, konkrétne historicky prvou inštitúciou pre dištančné vzdelávanie bola údajne korešpondenčná škola založená v roku 1840 sirom Isaacom Pitmanom v Anglicku. Neskôr v 19. a 20. storočí vznikali ďalšie školy tohto druhy v zemiach Európy a USA. Obsahom korešpondenčných kurzov boli všeobecné aj odborné predmety, zvlášť cudzie jazyky a tesnopis.
Významným míľnikom bolo rozšírenie televízneho a rozhlasového vysielania v 30.-tych rokoch 20.-teho storočia. V tomto období začali niektoré rozhlasové stanice vysielať systematické vzdelávacie programy. Ukázalo sa, že dištančné vzdelávanie realizované týmito prostriedkami má veľkú praktickú dôležitosť pre krajiny s rozsiahlym územím a riedkym osídlením ako Kanada, Austrália, Nórsko alebo Švédsko.

V 60.-tych rokoch sa otvorila éra multimediálneho vzdelávania, prostredníctvom počítačových programov a sietí. Dištančné vzdelávanie sa začalo uskutočňovať aj na vysokoškolskej úrovni, v roku 1969 bola založené britská Otvorená univerzita a neskôr obdobné inštitúcie v niektorých ďalších krajinách.
Hlavné charakteristiky dištančného vzdelávania sú:
A. oddelenie pedagóga a študujúceho, nemusia sa teda nachádzať na tom istom mieste,
B. Poskytnutie obojsmernej komunikácie medzi študentom a pedagógom, študentom a vzdelávacím strediskom a medzi študentmi samotnými,
C. Používanie rôznych vzdelávacích technológií a médií na spojenie pedagóga a študujúceho a na distribúciu učiva. Využívajú: tlač, zvuk, počítače a prenos dát, videá, kazety.

3. Porovnanie úrovne dištančného vzdelávania v Nórsku, Francúzsku a Poľsku

Ak sa vo všeobecnosti posudzuje, že vzdelávanie je tak vysoko významné pre ekonomický a kultúrny rozvoj spoločnosti, je na mieste zisťovať, v ktorých krajinách je tento sektor najrozvinutejší. Potvrdilo sa, že hlavnými poskytovateľmi služieb pre ďalšie vzdelávanie dospelých sú vo väčšine vyspelých zemí rovnako školy aj zamestnávatelia. Väčšinou sú účastníci ďalšieho vzdelávania finančne zainteresovaní. Hoci sa moderné technické prostriedky veľmi zdokonalili, stále prevažuje štandardná výuka v triede a štúdium z kníh.

Francúzsko
Dištančné vzdelávanie má v tejto krajine dlhoročnú tradíciu. Už koncom tridsiatych rokov tu boli zahájené pravidelné rozhlasové programy zamerané na univerzitné vzdelanie. Dnes spočíva „francúzsky model“ dištančného vzdelávania v sieti veľkých inštitúcií, ktoré sú výdatne podporované štátom a umožňujú štúdium na všetkých úrovniach vzdelávania. Najväčšia z týchto inštitúcií je CNED (Centre National d`Enseignement á Distance – Národné centrum dištančného vzdelávania). Táto inštitúcia má vo svojich francúzskych pobočkách cez 350 tisíc zapísaných študujúcich a realizuje cez 500 kurzov. Realizuje výuku na úrovni stredoškolského aj vysokoškolského vzdelávania. Pripravuje výukové balíčky, v ktorých prevládajú tlačené študijné texty. Je to doplňované poštovným spojením, využitím telefónu, faxu, audiokaziet a iných. Zvláštna pozornosť je tu venovaná dištančnému vzdelávaniu na univerzitách. Prevládajú študujúci v oblasti humanitných vied.

Nórsko
Táto krajina je považovaná za priekopníka v oblasti dištančného vzdelávania. Až od 70-tych rokov 20.-teho storočia je dištančnému vzdelávaniu poskytovaná vládna podpora a väčšina študujúcich dostáva príspevky na pokrytie časti kurzovného. Pre koordináciu tu pôsobí niekoľko organizácií. Pokiaľ ide o dištančné vzdelávanie na terciárnej úrovni, môžu tu súkromné inštitúcie ponúkať programy, ktoré sú akreditované na univerzitách, resp. môžu spolupracovať s vysokými školami, ktoré organizujú skúšky a vydávajú o nich potvrdenia. Počty programov a študujúcich postupne rastú, najväčšia časť študujúcich je vo veku medzi 25-40 rokov a študuje popri zamestnaní. Dištančne sa študuje najmä management, marketing, cudzie jazyky, história, matematika a počítačové vedy.

Poľsko
Silná potreba dištančného vzdelávania vyplýva ako z veľkej zaľudnenosti tejto krajiny, tak z nutnosti rekvalifikovať veľké skupiny zamestnancov v dôsledku transformácie ekonomiky. Je koordinované Národným centrom distančného vzdelávania založeného v roku1992 vo Varšave z rozhodnutia ministerstva školstva.
Prvý podnet sa vzťahuje k tomu, že distančné vzdelávanie môže byť využité pri zavedení školskej reformy. V polovici 70.-tych rokov bolo uskutočnené vyučovanie matematiky Rádiotelevíznou univerzitou. Týmto spôsobom bolo vyškolených okolo 60 000 učiteľov vyučujúcich matematiku za ZŠ.

V tomto období zahájila poľská televízia korešpondenčné štúdium pre pracovníkov v poľnohospodárstve ako v riadnom, prezenčnom štúdiu na stredných poľnohospodárskych školách. Toto štúdiu trvalo celkom 7 semestrov, z čoho prvé štyri semestre boli zaisťované dištančne (cez televíziu) a záverečné tri boli uskutočnené bežnou formou externého štúdia. Išlo teda o kombináciu dištančného štúdia a štandardného diaľkového štúdia.
Toto štúdium preukázalo v celku pozitívne výsledky. Týkali sa nielen nižších nákladov na vzdelávanie ale aj spoločenský efekt bol priaznivý - táto forma vzdelávania umožnila odborné vzdelanie tým záujemcom, ktorí kvôli zamestnaniu alebo veľkým vzdialenostiam nemohli študovať diaľkovo na bežných školách. Negatívnou stránkou bolo to, že v dôsledku náročnosti tohto typu vzdelávania sa prejavilo veľké odpadanie študujúcich – až 75%.
4. Otvorená univerzita

Pri popise systému dištančného vzdelávanie sa nedá nespomenúť špecifickú inštitúciu – britskú OPEN UNIVERSITY. Pôsobí od konca 60.tych rokov v meste Milton Keynes a rozvinula sa mohutne nielen v zemi svojho vzniku, ale má svoje pobočky aj v ďalších krajinách (Holandsko, Portugalsko a iné).
Otvorenosť vzdelávania znamená, že k nemu majú prístup všetci záujemcovia bez prijímacích skúšok alebo požiadaviek na predchádzajúce vzdelanie a príslušný certifikát. Môže sa tu zapísať hocikto, kto má viac ako 21 rokov, hneď po zaplatení príslušného poplatku môže začať študovať. Tento systém sa v odbornej literatúre nazýva – otvorené dištančné vzdelávanie.

V priebehu svojho pôsobenia sa stala najväčšou inštitúciou dištančného vzdelávania dospelých vo svete. V Británii je uznávaná ako dôležitá súčasť vzdelávania dospelých. Má viac než 90 000 študentov a je najväčšou vysokou školou v Británii a zrejme aj v celej Európe.
Študujú sa tu najčastejšie sociálne, ekonomické a humanitné odbory. Nadá sa tu študovať lekárstvo, architektúra a operný spev.
Podstatu tvoria korešpondenčné kurzy. Opierajú sa o súbory študijných materiálov – packs, čiže akési výukové balíčky. Sú to komplety špeciálne konštruovaných učebných textov, obsahujúcich cvičenia, testy pre sebahodnotenie, informácie a pokyny k štúdiu. Môže byť doprevádzané multimediálnymi pomôckami. Štúdium je podporované aj rozhlasovými a televíznymi kurzami, ktoré sú k dispozícií na audio a video kazetách. Súčasťou Otvorenej univerzity sú aj tutoriály – konzultačné stretnutia študentov s pedagógmi, ktorí riadia a kontrolujú štúdium.
Za vzdelávanie sa tu platí. Okrem školného si musí študujúci hradiť aj súbory študijných materiálov a ostatné poplatky spojené so štúdium.
Pozoruhodná je tu aj odborná publikačná činnosť.

Podobný charakter má v Holandsku – Open Universiteit, pôsobiaca od roku 1984. Táto vysoká škola je deklarovaná ako nezávislá, vládou finančne podporovaná inštitúcia, dnes najväčšia v sektore terciárneho vzdelávania v Holandsku.
Rysy má podobné ako Open University v Británii s tým rozdielom, že je prístupná študentom už od 18.roku veku.
Vzdelávacie programy sú zamerané hlavne na právo, ekonómiu, management, sociálne vedy a prírodné vedy.

5. Záver

Celková situácia je známa: veľa orgánov vzdelávacej a sociálnej politiky, na národnej aj medzinárodnej úrovni sa vyjadruje, že vzdelávanie jedinca nemá končiť tým, že absolvuje určitý stupeň strednej i vysokej školy, ale že s musí vzdelávať aj neskôr, a neprestajne v priebehu všetkých etáp života a dokonca aj v starobe.
Základný problém sa vzťahuje k realizácií celoživotného učenia. Je zviazané s niekoľkými pojmami:
- štúdium popri zamestnaní
- vzdelávanie pracovníkov v organizáciách
- vzdelávanie dospelých
- ďalšie vzdelávanie
- kontinuálne vzdelávanie a výcvik
- celoživotné vzdelávanie
- dištančné vzdelávanie a pod.
Bohužiaľ, pretrváva tu akási bariéra medzi pedagogikou sústredenou na systém formálneho vzdelávania mladých ľudí a pedagogikou ďalšieho vzdelávania v dospelosti. Iniciatíva sa ponecháva na pracovníkov v oblasti odborného školstva, podnikového vzdelávania, početným súkromným agentúram a školám ponúkajúcim tento druh vzdelávania. Rovnako aj katedry andragogiky, existujúce spolu s katedrami pedagogiky pôsobia dosť izolovane.